
Článok sa zaoberá problematikou samozdanenia pri nadobudnutí nehnuteľnosti, s dôrazom na podmienky a situácie, v ktorých sa tento mechanizmus uplatňuje. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad a usmernenie pre daňovníkov, ktorí sa s touto problematikou stretávajú.
Samozdanenie DPH predstavuje prenos daňovej povinnosti z dodávateľa tovaru alebo služby na odberateľa. Tento mechanizmus sa uplatňuje predovšetkým pri cezhraničných obchodoch, ale aj pri vybraných druhoch tovarov a služieb dodávaných v rámci tuzemska. Cieľom samozdanenia je zjednodušiť systém DPH a zabrániť daňovým únikom. Povinnosť platiť daň sa aj pri jej prenose na zákazníka týka len tých zdaniteľných obchodov, ktorých miestom je Slovenská republika, t. j. sú v tuzemsku predmetom dane.
Prenos povinnosti platiť daň na zákazníka pri dodaní tovaru a dodaní služby sa uplatňuje predovšetkým pri cezhraničných obchodoch (ide o dodanie tovaru alebo služby uskutočnené medzi dvomi osobami, z ktorých každá je usadená - má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, príp. bydlisko v inom štáte).
V kontexte dražby nehnuteľnosti, kde súdny exekútor predáva nehnuteľnosť vo vlastníctve povinného, sa uplatňujú špecifické pravidlá. Ak ide o novú nehnuteľnosť, ktorá podlieha dani z pridanej hodnoty (DPH) a nie je od nej oslobodená, môže nastať situácia, že vydražiteľ (kupujúci) má povinnosť odviesť DPH.
Podľa novely zákona o DPH s účinnosťou od 1. októbra 2012 by sa malo uskutočniť "tuzemské samozdanenie", čo znamená, že DPH by mal odviesť vydražiteľ. Vydražiteľ zaplatí súdnemu exekútorovi kúpnu cenu, ktorá podľa znaleckého posudku zahŕňa aj DPH. Predaj nehnuteľnosti podlieha schváleniu príklepu súdom.
Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku
V takomto prípade vzniká otázka, či má vydražiteľ zaplatiť DPH duplicitne daňovému úradu. Prvýkrát ju zaplatí na účet súdneho exekútora ako súčasť kúpnej ceny, a druhýkrát, ak má podľa novely urobiť samozdanenie, teda uplatniť daň na výstupe a súčasne na vstupe. Aby bol príklep schválený, musí byť kúpna cena zaplatená v plnej výške.
Spôsob riešenia tejto situácie závisí od dátumu dražby a schválenia príklepu súdom. Ak dražba prebehla pred 1. októbrom 2012 a súd schválil príklep po tomto dátume, je potrebné určiť, podľa ktorého znenia zákona o DPH sa má postupovať. Súdny exekútor má povinnosť odviesť DPH daňovému úradu, resp. má právo ponechať vydraženú sumu na uspokojenie vymáhanej pohľadávky pre oprávneného - veriteľov.
S účinnosťou od 1. júla 2025 sa v SR zavádza inštitút samozdanenia pri dovoze tovaru pre platiteľov, ktorí spĺňajú zákonom stanovené podmienky. Teda nebude sa týkať všetkých dovozcov tovaru. Táto úprava bola do zákona o DPH už zavedená zákonom č. 331/2011 Z. z., ktorého účinnosť bola opakovane odkladaná. Do nadobudnutia účinnosti zákona č. 102/2024 Z. z. pri dovoze tovaru, pri ktorom vznikla daňová povinnosť, bol každý dovozca povinný platiť daň colnému úradu, ktorý bol správcom dane pri dovoze tovaru. Daň vyrubujú colné úrady počas colného konania a platí sa v 10-dňovej lehote pre splatnosť dovozného cla. Následne dovozca, v prípade splnenia zákonných podmienok podľa § 49 až 51 zákona o DPH, má právo na uplatnenie odpočítania zaplatenej DPH. Ak daň z dovozu tovaru vymeria colný úrad, podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o DPH má platiteľ právo na odpočítanie dane, ak túto daň zaplatí colnému úradu. Uvedené bude platiť aj po 1. júli 2025 v prípadoch dovozu tovaru, na ktoré sa nebude vzťahovať postup podľa § 84a ods. 2 písm. a) zákona o DPH, resp. Podľa § 21 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu alebo dňom, ktorým colný dlh vznikol iným spôsobom. Podľa § 84a ods. 1 zákona o DPH daň pri dovoze tovaru vyrubuje colný úrad a splatná je v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov. To však neplatí v prípadoch dovozcov spĺňajúcich podmienky ustanovení § 84a ods. 2 až 5 a § 84b zákona o DPH. Platiteľ dane, ktorému vznikne daňová povinnosť prepustením tovaru do voľného obehu vrátane konečného použitie alebo prepustením tovaru do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla, je povinný daň pri dovoze tovaru vypočítať a uviesť do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Správcom dane je v tomto prípade daňový úrad miestne príslušný (pri právnickej osobe podľa miesta sídla a pri fyzickej osobe podľa bydliska, ktorý pri správe dane použije daňový procesný predpis - zákon č. 563/2009 Z. z.
Slovenský platiteľ DPH, ktorý je držiteľ povolenia AEO, kúpil tovar od švajčiarskeho dodávateľa, ktorý použije na účely svojho podnikania. Colným orgánom bol tovar prepustený do voľného obehu v SR dňa 7. júla 2025. Týmto dňom vzniká slovenskému dovozcovi daňová povinnosť pre DPH, ktorú si sám vypočíta a uvedie v daňovom priznaní pre DPH za zdaňovacie obdobie júl 2025. Žiadateľ vykoná samohodnotenie pred podaním žiadosti podľa dotazníka, ktorý je prílohou žiadosti o vydanie povolenia AEO - subjekt sa pripraví na proces preverenia splnenia kritérií a sám zhodnotí, či spĺňa potrebné kritériá alebo je na ich splnenie potrebné prijať opatrenia.
Prijatie, resp. nákup služby zo zahraničia znamená podľa európskych pravidiel pre DPH povinnosť zdanenia daňou z pridanej hodnoty. Ide o jednu z mála povinností DPH, ktoré sa netýkajú len firiem-platiteľov DPH, ale aj niektorých iných podnikateľov. Zdaniť, resp. samozdaniť je potrebné len prijatú službu, ktorej miesto dodania sa nachádza v SR. Môže ísť o miesto dodania určené v zmysle § 15 ods. Služby, ktorých miesto dodania sa nachádza v inej krajine, nie je potrebné zdaniť v SR - ide napr.
Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ročník 1958
Pod pojmom “služba” sa rozumie všetko, čo nie je hmotným tovarom - teda rôzne nehmotné výkony (právne, architektonické, poradenské či programátorské služby) ako aj rôzne softvéry, ktoré sa dnes čoraz viac kupujú online, t. j. bez fyzického nosiča (napr.
Neplatiteľ DPH je pred prvým nákupom služby od dodávateľa z EÚ (t. j. služby s miestom dodania v SR, určeným podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH) povinný sa zaregistrovať pre DPH v zmysle § 7a zákona o DPH. Nestáva sa z neho teda platiteľ DPH s právom na odpočítanie DPH, má len niektoré povinnosti vyplývajúce zo zákona o DPH - napr. samozdaňovanie prijatej služby či podávanie súhrnného výkazu v prípade služby dodanej do EÚ. Neplatiteľ DPH, ktorý nakúpi vyššie definovanú službu z tretej krajiny (t. j. krajiny mimo EÚ), nie je povinný sa v SR registrovať pre DPH. Službu zdaňuje a daňové priznanie k DPH podáva bez registrácie.
Platiteľ DPH - platiteľ DPH, registrovaný v SR pre DPH v zmysle § 4 alebo § 5 (zahraničná osoba), je povinný samozdaniť takto definovanú službu. Zároveň má však ako platiteľ DPH nárok na odpočítanie DPH na vstupe. Firma registrovaná pre DPH v zmysle § 7a zákona - takýto podnikateľ samozdaňuje prijatú službu, nemá však právo na odpočítanie DPH. Firma neregistrovaná pre DPH - daňové priznanie podáva rovnako jednorazovo iba v prípade služby obstaranej z tretej krajiny. Postupuje podobne ako v prípade služby z EÚ - t. j. vypočíta a zaplatí DPH bez práva na odpočítanie.
Pre správne zadefinovanie osoby povinnej platiť daň v prípade služieb poskytovaných cezhranične je nevyhnutné poznať postavenie každého zo zmluvných partnerov, charakter poskytovanej služby a v nadväznosti na to určiť miesto dodania služby. Zákon o DPH v súvislosti s určením miesta dodania služieb obsahuje dve základné pravidlá (§ 15 ods. 1 a 2 zákona o DPH) a výnimky z týchto pravidiel (§ 16 cit.
Podľa všeobecnej úpravy (§ 15 ods. 1 cit. zákona) miestom dodania služieb poskytovaných zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba (zákazník) sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Pri poskytovaní služieb inej ako zdaniteľnej osobe je miestom dodania miesto, kde má dodávateľ služby sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná z prevádzkarne dodávateľa služby, miestom dodania služby je miesto, kde má dodávateľ služby prevádzkareň. Ak dodávateľ služby nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava (§ 15 ods. 2).
Prečítajte si tiež: Kedy zmeniť psie granule
Výnimku zo všeobecného pravidla predstavujú služby vymedzené v § 16 zákona o DPH. ktoré sa vzťahujú na nehnuteľnosť (§ 16 ods. krátkodobého nájmu dopravných prostriedkov (§ 16 ods. súvisiace so vstupom na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a iné podobné podujatia, ako sú výstavy a veľtrhy a doplnkové služby súvisiace s týmto vstupom (§ 16 ods. dopravy osôb (§ 16 ods. reštauračné a stravovacie (§ 16 ods.
Prenos daňovej povinnosti na príjemcu služby sa uplatňuje v prípade, ak je príjemcom služieb uvedených v § 16 ods. 1 až 4, 10 a 11 zákona o DPH a tovaru dodaného s montážou alebo inštaláciou zahraničnou osobou (zdaniteľná osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle nezdržiava) z iného členského štátu alebo z tretieho štátu, ak miesto dodania služby alebo tovaru je v tuzemsku (§ 69 ods.
Podnikateľ so sídlom v tuzemsku, ktorý nie je platiteľom dane, si objednal stavebné práce na jednej zo svojich prevádzok v tuzemsku u poľského obchodného partnera. Miestom dodania poskytovaných služieb je v zmysle § 16 ods. 1 cit. zákona Slovenská republika. Rovnako sa nemusí registrovať ani tuzemský podnikateľ - odberateľ. Daň v SR uplatní formou samozdanenia (§ 69 ods. 2). Poľský dodávateľ službu vyfakturuje bez dane. Zákazník, tuzemská zdaniteľná osoba, k cene služby uplatní v tuzemsku daň, ktorú uvedie v daňovom priznaní podanom v súlade s § 78 ods. 3 zákona o DPH v lehote do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla daňová povinnosť, a v tej istej lehote zaplatí daň.
Platiteľ dane si v apríli 2013 v súvislosti s pracovnou cestou prenajal v Českej republike na 14 dní od českého podnikateľa osobný automobil. Cena za prenájom je 24 € na 1 deň (20 € + 4 € DPH), t. j. celkom za 14 dní zaplatil 336 €. Automobil bol zákazníkovi odovzdaný v ČR. Miestom dodania služby nájmu je v zmysle § 16 ods. 2 Česká republika. Český prenajímateľ fakturoval nájom osobného automobilu ako službu dodanú v ČR, pri ktorej uplatnil českú DPH. Zákazník, platiteľ dane identifikovaný pre DPH len v SR, si nemôže uplatniť odpočítanie dane v daňovom priznaní k DPH v tuzemsku.
Prenos povinnosti platiť daň na príjemcu, zdaniteľnú osobu, sa uplatňuje aj v prípade, ak je zahraničná osoba - dodávateľ, platiteľom DPH registrovaným v tuzemsku. Miestom dodania stavebných prác je tuzemsko (§ 16 ods. 1 cit. zákona). Český dodávateľ fakturuje služby bez DPH napriek tomu, že je v tuzemsku platiteľom dane.
Prenos povinnosti platiť daň sa nevzťahuje na príjemcu služby, ktorý je zahraničnou osobou, a to ani v prípade, ak je platiteľom DPH registrovaným v tuzemsku (nie je zdaniteľnou osobou so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v tuzemsku). Ak služby s miestom dodania v tuzemsku takejto osobe dodáva iná zahraničná osoba, musí sa dodávateľ v tuzemsku registrovať pre DPH a vysporiadať daň(§ 69 ods.
Ak je príjemcom služieb s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku dodaných zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu (§ 69 ods.
Český prepravca, ktorý nie je v SR identifikovaný pre DPH, v rámci cesty z Lučenca do Ostravy vykonal pre slovenského platiteľa dane prepravu tovaru zo Zvolena do Čadce. Službu, ktorú poskytol v tuzemsku (miestom dodania služby prepravy je podľa § 15 ods. 1 cit. zákona sídlo zákazníka, t. j. SR), fakturoval zákazníkovi bez dane.
Taliansky podnikateľ, ktorý je na Slovensku platiteľom dane registrovaným podľa § 5 zákona o DPH, poskytol v marci 2013 službu reklamy pre tuzemskú zdaniteľnú osobu - platiteľa dane. Miestom dodania reklamnej služby je v zmysle § 15 ods. Zákazník, platiteľ dane, je povinný uplatniť v daňovom priznaní za marec, resp. 1. štvrťrok 2013 samozdanenie napriek tomu, že zahraničná osoba je v tuzemsku registrovaným platiteľom dane.
Na účely určenia osoby povinnej platiť daň podľa § 69 zákona o DPH sa za zahraničnú osobu považuje aj taká osoba, ktorá má v tuzemsku prevádzkareň, ale táto prevádzkareň sa nezúčastňuje na dodaní tovaru alebo služby v tuzemsku touto osobou (§ 69 ods. 4). Ak prevádzkareň poskytovateľa umiestnená v členskom štáte, v ktorom došlo k dodaniu tovarov a služieb, žiadnym spôsobom nezasahuje do tohto dodania, napr.
Holandská obchodná spoločnosť so sídlom a identifikačným číslom pre DPH prideleným v Holandsku má na Slovensku zriadenú prevádzkareň, ktorá je registrovaná pre DPH podľa § 4 zákona o DPH (spĺňa podmienky uvedené v § 4 ods. 7 cit. zákona). Prevádzkareň sa zaoberá potravinárskou výrobou. Slovenský platiteľ dane si u tejto holandskej spoločnosti objedná vzdelávaciu službu v oblasti propagácie. Službu vykoná zamestnanec holandskej spoločnosti. Miestom dodania vzdelávacej služby je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH miesto, kde má sídlo zákazník, pre ktorého sa služba poskytuje, t. j. tuzemsko.
Ak si zdaniteľná osoba, ktorá prijíma službu s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku od zahraničnej osoby, nesplní registračnú povinnosť podľa § 7a cit. zákona, nebude mať pridelené identifikačné číslo pre DPH. Zahraničná osoba k fakturovanej cene uplatní DPH príslušného členského štátu, pretože bude vychádzať z predpokladu, že príjemca služby nie je zdaniteľnou osobou. Takýto príjemca služby sa vystavuje riziku dvojitého zdanenia. Napriek uplatnenej DPH iného členského štátu je zdaniteľná osoba - príjemca služby, povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH a podať v SR daňové priznanie k DPH.
Zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane, si v marci 2013 objednala službu právneho poradenstva u rakúskeho právnika. Miestom dodania služby je SR (§ 15 ods. 1). Aby sa zdaniteľná osoba, príjemca služby, vyhla riziku dvojitého zdanenia, pred prijatím služby požiadala o registráciu podľa § 7a ods. 1 zákona o DPH a pridelené identifikačné číslo pre DPH oznámila svojmu dodávateľovi. Pri službe fakturovanej rakúskym dodávateľom sa uplatní prenos povinnosti platiť daň na zákazníka. Daň v sume 400 € zákazník vysporiada voči štátnemu rozpočtu SR prostredníctvom daňového priznania za mesiac, v ktorom bola služba dodaná, v danom prípade v apríli 2013.
Zákon o DPH osobitne nerieši postup príjemcu v prípade služieb poskytnutých zahraničnou osobou, ktoré sú oslobodené od dane. Ak prijaté služby podliehajú v tuzemsku režimu oslobodenia od dane, prenos daňovej povinnosti pri ich prijatí od osoby z iného členského štátu, resp.
Švajčiarska banka poskytla platiteľovi dane v SR úver v hodnote 100 000 €. Úver bol dohodnutý na obdobie 18 mesiacov, mesačne má platiteľ zaplatiť úrok v sume 1 500 €. Miestom dodania služby je podľa § 15 ods. Poskytnutie úveru je službou oslobodenou od dane podľa § 39 zákona o DPH.
Povinnosť platiť daň pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu má podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH zákazník, ktorý tovar nadobudne podľa § 11 a § 11a cit. zákona.
Prenos daňovej povinnosti na nadobúdateľa tovaru v tuzemsku z iného členského štátu má odlišný charakter od režimu prenosu daňovej povinnosti na zákazníka pri prijatí služby z iného členského štátu alebo z tretieho štátu. pri dodaní tovaru spojenom s odoslaním alebo prepravou tovaru z jedného členského štátu EÚ do iného členského štátu EÚ je v členskom štáte odoslania (miesto dodania tovaru = miesto začatia prepravy) predmetom dane dodanie tovaru a v členskom štáte skončenia prepravy (miesto nadobudnutia tovaru) je predmetom dane nadobudnutie tovaru. Pri tejto tzv.
zdaniteľnú osobu, ktorá si premiestnila do tuzemska tovar, ktorý v inom členskom štáte vyrobila, vyťažila, spracovala, kúpila, nadobudla z iného členského štátu alebo doviezla z tretieho štátu, ak by sa premiestnenie tovaru z tuzemska do iného členského štátu považovalo za dodanie za protihodnotu podľa § 8 ods.
Platiteľ dane objednal vo februári 2013 pod svojím identifikačným číslom pre daň prideleným v tuzemsku u dodávateľa identifikovaného pre daň vo Francúzsku dodanie 20 000 kusov súčiastok, ktoré používa vo svojej výrobe. Francúzska spoločnosť dňa 11. 3. 2013 spolu s dodaním tovaru vyhotovila pre slovenského platiteľa faktúru v cene bez dane 30 000 €, ktorú mal slovenský platiteľ k dispozícii spolu s tovarom 18. 3. Nadobudnutie tovaru slovenským platiteľom je predmetom dane v tuzemsku. K cene fakturovanej francúzskym dodávateľom uplatní nadobúdateľ daň v sume 6 000 € a vysporiada voči štátnemu rozpočtu v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie marec, resp. 1. štvrťrok 2013.
Slovenský občan si bol 25. 3. Nadobudnutie nového dopravného prostriedku za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu každou osobou je predmetom dane. Kupujúcemu vznikla dňa 25. 3. 2013 daňová povinnosť (podľa § 20 ods. 3 daňová povinnosť vzniká dňom nadobudnutia nového dopravného prostriedku). Do siedmich dní odo dňa nadobudnutia, v danom prípade do 2. 4. 2013 (posunutie lehoty na najbližší pracovný deň v súlade s § 27 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení n. p.), je povinný podať daňové priznanie k DPH v …
V praxi sa bežne stávajú prípady, keď vôľa podnikateľa splniť si svoje zákonné povinnosti narazí buď na neznalosť pracovníkov daňového úradu alebo priamo na absenciu príslušných procesov. V praxi sa občas stane, že ak firma-neplatiteľ DPH podá jednorazovo daňové priznanie k DPH, o pár týždňov ho prekvapí telefonát od daňovej správkyne v zmysle: “Prečo ste vlastne daňové priznanie podávali?”. Rovnako poteší aj oficiálny list, kde po podaní daňového priznania vyzýva daňový úrad na registráciu. Niekedy stačí vysvetliť, že tento typ obchodu registrácii nepodlieha (skutočne sa stalo a pomohlo), čerešničkou bol však prípad, kedy daňová správkyňa v podobnom prípade (t. j. podnikateľ si pri nákupe softvéru z USA splnil povinnosť, podal daňové priznanie k DPH a zaplatil DPH) vyzvala daňovníka na registráciu pre DPH, inak bude považovať daňové priznanie za nepodané. Zdôrazňujem, že DPH už bola dávno dobrovoľne zaplatená.
V praxi tak podnikatelia radšej celú tortúru ohľadom samozdaňovania často obchádzajú a službu nakúpia buď zo súkromného účtu (t. j. bez DPH) alebo prostredníctvom inej firmy, ktorá si ako platiteľ DPH môže príslušnú DPH odpočítať.
U platiteľov DPH v praxi dochádza často k chybnému postupu pri zdaniteľných obchodoch, v rámci ktorých je dodanie tovaru spojené s jeho montážou alebo inštaláciou u kupujúceho. Nesprávne určenie typu zdaniteľného obchodu vedie potom k nesprávnemu stanoveniu miesta dodania, k chybnému určeniu momentu vzniku daňovej povinnosti a k nesprávnemu uvedeniu údajov v daňovom priznaní. Cieľom tohto príspevku je preto poukázať na rozdiely v uplatňovaní DPH medzi dodaním tovaru spojeným s jeho montážou a dodaním tovaru bez montáže alebo ak je montovaný tovar súčasťou nehnuteľného majetku, resp. ak sú dodanie tovaru a jeho montáž samostatnými zdaniteľnými plneniami.
Vecné vymedzenie predmetu DPH súvisí s dvoma základnými pojmami „tovar“ a „služba“. Zákon o DPH č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov predmet DPH v tuzemsku presne vymedzuje v ustanovení § 2 ods. 1 ako dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobu, dodanie služby za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobu, nadobudnutie tovaru z iného členského štátu za protihodnotu v tuzemsku a dovoz tovaru z tretieho štátu do tuzemska. Aby bolo možné určiť, kde je zdaniteľný obchod predmetom DPH - či je to v tuzemsku, v inom členskom štáte alebo v treťom štáte, je potrebné stanoviť miesto zdaniteľného obchodu, t. j. dodania služby: miesto dodania služby.
Určenie miesta dodania tovaru závisí od spôsobu, akým dôjde k jeho odovzdaniu odberateľovi - t. j. od toho, či je tovar pri jeho dodávaní prepravovaný alebo nie, resp. či ide len o samotné dodanie tovaru alebo s ním súvisí ďalšia činnosť - montáž alebo inštalácia, pričom táto je vykonaná v rámci komplexnej dodávky tovaru. Pre jednotlivé spôsoby dodania tovaru potom vyplýva z ustanovenia § 13 ods. 1 zákona o DPH určenie miesta dodania tovaru.
ak dochádza k pohybu tovaru od predávajúceho, t. j. ak je dodanie tovaru spojené s jeho montážou alebo inštaláciou (nie je podstatné, či ju vykoná dodávateľ sám alebo prostredníctvom inej osoby na svoj účet) - miesto dodania tovaru sa nachádza tam, kde je tovar zmontovaný alebo inštalovaný. pri dodaní plynu alebo elektriny obchodníkovi - miesto dodania je tam, kde má obchodník sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, pre ktorú sa dodávajú. zásielkový predaj (§ 14) - miesto dodania je tuzemsko alebo členský štát dodávateľa; záleží na hodnote dodaného tovaru v rámci kalendárneho roku. základné pravidlo určenia miesta dodania služby - podľa sídla, miesta podnikania alebo prevádzky dodávateľa služby (§ 15 ods. špecifické pravidlá určenia miesta dodania služby - sú osobitne stanovené podľa druhu služby, vplyv na určenie miesta dodania má aj to, či je služba poskytovaná do zahraničia alebo zo zahraničia a vplyv môže mať tiež to, či odberateľ je v inom členskom štáte platiteľom dane.
Z určenia miesta dodania tovaru s montážou (inštaláciou) alebo dodania služby vyplýva, kde je zdaniteľný obchod predmetom DPH, t. j. v ktorom členskom štáte bude daň odvedená. V prípade dodania tovaru s prepravou alebo odoslaním do iného členského štátu (intrakomunitárne dodanie) je zdaniteľný obchod predmetom dane dvakrát - v členskom štáte, z ktorého je dodanie uskutočnené (členský štát dodania) a aj v členskom štáte, v ktorom končí preprava alebo odoslanie tovaru (členský štát nadobudnutia).
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že dodanie tovaru s montážou alebo inštaláciou je v rámci zdaniteľných obchodov začlenené pod dodanie tovaru. V praxi dochádza často k chybnému výkladu, keď je dodanie tovaru s montážou (inštaláciou) nesprávne chápané ako dodanie služby z dôvodu, že súčasťou dodávky je montáž (inštalácia). Takýto nesprávny prístup môže mať za následok nesprávne určenie miesta dodania a tým aj nesprávne uplatnenie (neuplatnenie) DPH. Len v prípade, keď je montáž alebo inštalácia poskytnutá bez dodania tovaru, ide o dodanie služby.
#
tags: #kedy #samozdanit #nadobudnutie #nehnutelnosti #podmienky