Klientelizmus, sociálny kapitál a ich rozdiely

Spoločnosť je riadená v prospech niekoľkých záujmových skupín, a nie vo prospech väčšiny. Prevláda pocit občianskej bezmocnosti. Ľudia majú pocit, že "nie je dobré miešať sa do politiky, pretože si človek popáli prsty". Táto atmosféra sklamania verejnosti a nedôvery voči politickej a štátnej reprezentácii prispieva k atmosfére apatie voči politike ako takej.

Klientelizmus a korupcia

Korupcia má okrem ekonomických a sociálnych aj širšie politické dôsledky. Korupčné prostredie produkuje nedôveru v štát, pravidlá, spochybňuje sa vláda zákona, rovnosť pred zákonom, klesá morálka a rastie kriminalita. Existuje úzka väzba medzi korupciou a demokraciou. Tam, kde zlyháva dodržiavanie kodifikovaných pravidiel, môže nastať priestor pre korupciu, často diktátorského charakteru.

V boji proti korupcii sa v roku 2000 Slovensko zaradilo medzi krajiny, kde je korupcia vnímaná ako rozšírená. Najčastejšie sa vyskytuje vo verejnej správe (ministerstvá, FNM SR, colné úrady), najmä pri verejnom obstarávaní, pri získavaní rôznych licencií, povolení, dotácií, v zdravotníctve a školstve.

Napriek tomu, v porovnaní s obdobím spred niekoľkých rokov, sa situácia do istej miery zlepšila. V roku 2000 to bolo iba 27,4%. V prípade súdov je kriticky označovaná ich pomalosť a nízka vymožiteľnosť práva. Korupcia vzniká vtedy, ak pravidlá neexistujú, ak sú v nich medzery a nedostatky, alebo ak sa ich dodržiavanie nevynucuje. Ak riadiace a rozhodovacie procesy nie sú jasne definované a existujú tzv. "sivé zóny", vzniká priestor na subjektívny výklad a rozhodovaciu voľnosť, čo vytvára priestor na korupčné správanie.

Ak platná legislatíva a vymožiteľnosť práva spôsobujú, že riziko odhalenia a znášania dôsledkov je v porovnaní s prospechom zanedbateľné, respektíve nízke, vzniká živná pôda pre korupciu. Dôležitá je funkčnosť kontrolných a sankčných mechanizmov. V tomto kontexte na Slovensku rezonuje nízka funkčnosť súdnictva, rovnako ako jeho korupčnosť. Vysoká angažovanosť verejnej správy v ekonomike a prerozdeľovacie procesy vytvárajú potenciálny priestor na korupciu. Neformálne pravidlá sú pre systém korupcie zásadnejšie. Ak neexistuje účinný tlak na zmenu, korupcia sa stáva súčasťou ekonomiky a spoločnosti.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Podľa prieskumov, len menšina respondentov je presvedčená o neúplatnosti verejných činiteľov. Horšie je vnímaná miera korupcie u úradníkov miestnej samosprávy. Neformálne pravidlá a normy sú určujúce pre správanie sa na mikro úrovni. Ide o preferovanie možných individuálnych ziskov, v mene ktorých je "prípustné" prehliadanie chýb systému.

Korupcia zahŕňa zneužívanie právomoci, postavenia, spreneveru verejných prostriedkov, ako aj klientelizmus, teda zvýhodňovanie známych a príbuzných. Slovensko patrí medzi krajiny s vysokou toleranciou ku korupcii. Mnohí úradníci by neudali kolegov, ak by sa dozvedeli, že berú úplatky. Korupcia sa vníma ako normálny jav a profitujú z nej nielen jednotlivci, ale aj určité sociálne skupiny. Vnímanie štátneho aparátu a zdrojov ako rodinných zdrojov pretrváva naďalej.

Dominanciu mikroroviny, jej väzieb solidarity a pomoci, a jej postupné oslabovanie vo vzťahu k širšiemu okoliu, možno ilustrovať práve na rodine. Dôvodom je nízka dôvera v štátne inštitúcie a klientelistické väzby. "Predrevolučný" sociálny kapitál má tendenciu presadzovať sa proti kultúrnemu a vzdelanostnému kapitálu. Ľudia sú presvedčení, že ak sa chce človek v živote dobre zariadiť a vybaviť si, čo treba, mal by si nájsť vplyvných známych.

Korupcia je tak významne výsledkom subjektívnych sociálnych definícií, nie reálnej požiadavky. Mnohí respondenti uviedli, že úplatok nebol explicitne vyžiadaný úradníkom, ale že predpokladali jeho nevyhnutnosť. Úplatky sa často dávajú aj zdravotníckym pracovníkom. Korupcia znižuje životnú úroveň, vytvára sociálnu nerovnosť a má deformujúci vplyv na politické súťaženie a hodnotový systém spoločnosti.

Formy úplatkov a ich vnímanie

Najviac využívané inštitúcie nie sú inštitúciami s najväčším rozsahom úplatkárstva. Medzi mierou priamej skúsenosti, rozsahom kontaktov s jednotlivými inštitúciami a mierou úplatkárstva nie je lineárny vzťah. Úplatkárstvo je vnútorne diferencované a štrukturované. Miera úplatkárstva je podmienená predovšetkým tým, či ide o napĺňanie práv, získavanie privilégií, alebo riešenie situácií ohrozenia. V situáciách ohrozenia danie úplatku nemusí viesť k naplneniu potreby a môže vyvolať pocit nespokojnosti a hnevu.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Dôležitým momentom je rozlíšenie hranice medzi pozornosťou (darom) a úplatkom. Vo väčšine inštitúcií štátnej, či verejnej služby respondenti ponúkajú vecné dary. Modálnym spôsobom "dávania" je dar.

Úrad, obchodný register, povolenia na dovoz a vývoz, súdy - typický úplatok. Dary sa dávajú aj v školách, čo indikuje pokus o získanie istých privilégií, t.j. nad rámec zákona.

Údaje o výške, hodnote pozornosti či úplatkov sú vysoko skreslené. Zvýšená ochota zverejniť výšku "všimného" je len vo sfére zdravotníctva.

Skúsenosť s odmietnutím úplatku, pozornosti je mizivá, marginalizovaná. Rovnako "aktívne" sú obe zúčastnené strany vzťahu. Sú rovnocenne zaangažované obe strany mince: dávajúcich aj berúcich. Aj preto je úspešné. Dávajúci sú socializovaní na priechodnosť odovzdávania pozorností, bez silnejšieho odporu. Znižovanie úplatkárstva prostredníctvom rozšírenia skúsenosti o odmietanie pozorností nemôže fungovať, nakoľko skúsenosť je opačná.

Medzi inštitúcie, kde sa vyskytuje úplatkárstvo patria aj vyšetrovanie (14,3%), základné školy (13,8%), registrácia motorových vozidiel (13,0%),…

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Sociálny kapitál

Sociálny kapitál je sieť sociálnych kontaktov, ktoré jednotlivcom umožňujú prístup k zdrojom a výhodám. Môže mať rôzne formy, od neformálnych rodinných väzieb až po formálne siete profesionálov.

Rozdiel medzi klientelizmom a sociálnym kapitálom

Klientelizmus je forma korupcie, ktorá spočíva v uprednostňovaní známych a príbuzných pri obsadzovaní funkcií, prideľovaní zákaziek a iných výhodách. Je to zneužívanie sociálneho kapitálu pre súkromné účely.

Sociálny kapitál sám o sebe nie je negatívny jav. Môže byť zdrojom pomoci, podpory a informácií. Problém nastáva, keď sa sociálny kapitál zneužíva na neférové zvýhodňovanie a obchádzanie pravidiel.

tags: #klientelizmus #socialny #kapital #rozdiel