
Rača, malebné mestečko na úpätí Malých Karpát, sa môže pochváliť bohatou históriou, ktorej korene siahajú až do staršej doby kamennej. Táto oblasť bola svedkom prítomnosti Keltov, Slovanov, nemeckých kolonistov a Chorvátov, čo prispelo k jej kultúrnej rozmanitosti. V súčasnosti je Rača živou obcou, ktorá si ctí svoje tradície a zároveň sa rozvíja v modernom svete. Jedným z pilierov komunitného života v Rači je aj Klub dôchodcov, ktorý zohráva dôležitú úlohu pri podpore aktívneho starnutia a udržiavaní sociálnych väzieb medzi seniormi.
Územie Rače bolo osídlené už v staršej dobe kamennej, o čom svedčí nález sekeromlatu z 3. - 2. tisícročia pred n. l. Z obdobia osídlenia Keltmi sa zachovali ozdobné bronzové kruhy. Prvá písomná zmienka o Rači pochádza z roku 1226, z darovacej listiny kráľa Ondreja II. V roku 1237 sa spomína osada Okol, ktorá ležala v oblasti dnešnej železničnej stanice Bratislava-Rača. Po vpáde Tatárov v 13. storočí bola krajina spustošená a vyľudnená. Následne prichádzali osídľovať územie slovanské obyvateľstvo, nemeckí kolonisti a Chorváti. V stredoveku bola Rača pomerne veľkou osadou s kostolom a vlastným richtárom. V 13. a 14. storočí patrili väčšie majetky šľachte.
V 15. storočí sa na vlastníctve majetkov v Rači podieľali grófi zo Svätého Jura a Pezinka. V 16. storočí sa časť obce dostala do majetku Báthoryovcov. V dobe reformácie prišli do Rače ďalší nemeckí kolonisti. Po bitke pri Moháči v roku 1526 sa otvorila Turkom cesta do vnútra Uhorska, čo bolo príčinou vysťahovania chorvátskeho a srbského obyvateľstva. V druhej polovici 16. storočia získava Raču i devínske panstvo palatín Pálffy z Erdödu.
Po skončení stavovských povstaní ostala Rača zničená a vyplienená. V roku 1732 vypukol v Rači požiar, ktorý zničil 93 domov a zabil 7 ľudí. V roku 1768 vydala cisárovná Mária Terézia urbár, ktorý uviedli v Rači do platnosti 21. apríla 1768. V tom čase bola Rača najväčšia z obcí, ktoré dnes patria k Bratislave. V roku 1840 začala premávka konskej železnice z Bratislavy do Trnavy. Rača sa do dejín významne zapísala v meruôsmych rokoch 1848-1849. Od 3. júna 1848 bol v Rači hlavný stan slovenských dobrovoľníkov. V roku 1874 bola postavená železnica z Rače do Vajnor. Začiatok 20. storočia sa niesol v znamení stupňujúcej sa maďarizácie. Po vzniku prvej Československej republiky mala Rača 589 domov a 4581 obyvateľov.
Klub dôchodcov Rača je dôležitou súčasťou komunitného života v obci. Poskytuje priestor pre stretávanie, socializáciu, vzdelávanie a aktívne trávenie voľného času pre seniorov. Činnosť centra sa riadi Rámcovým plánom práce na celý rok, ktorý sa rozpracováva na jednotlivé mesiace. Mesačný program sa zverejňuje v Račianskom výbere. Členovia sa v centre schádzajú v dňoch pondelok až streda.
Prečítajte si tiež: Život seniorov v Zlatých Moravciach
Činnosť denného centra seniorov Rača je rôznorodá a prispôsobená záujmom a potrebám členov. Medzi hlavné aktivity patria:
Denné centrum seniorov Rača zohráva významnú úlohu v živote miestnych seniorov. Poskytuje im:
Vo štvrtok nacvičuje v centre spevácky krúžok. Hudba a spev majú pozitívny vplyv na psychickú pohodu a pamäť seniorov. Spevácky krúžok prispieva k udržiavaniu kultúrneho dedičstva a tradícií obce.
Klub dôchodcov Rača úzko spolupracuje s Jednotou dôchodcov Slovenska (JDS). JDS je celoslovenská organizácia, ktorá zastupuje záujmy seniorov a presadzuje ich práva. Prostredníctvom JDS majú členovia klubu možnosť zúčastňovať sa na rôznych podujatiach a aktivitách organizovaných na regionálnej a celoslovenskej úrovni.
Rača je jednou z mestských častí Bratislavy, ktorá si zachovala svoj vidiecky charakter a bohatú históriu. Leží na juhovýchodnom úpätí Malých Karpát vo výške 174 m n. m. Je vzdialená od centra Bratislavy asi 8 km. V Rači sa nachádza množstvo vinohradov, ktoré sú svedectvom dlhej vinohradníckej tradície v tejto oblasti.
Prečítajte si tiež: Senec a jeho Klub Dôchodcov
Prečítajte si tiež: Život seniorov v Zlatých Moravciach