Koeficient pre výpočet jednorazového príspevku pri narodení dieťaťa a pri zverení do náhradnej starostlivosti

Tento článok sa zameriava na problematiku jednorazového príspevku pri narodení dieťaťa a súvisiacich príspevkov pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti na Slovensku. Rozoberieme legislatívny vývoj, súčasné podmienky nároku a zmeny, ktoré prináša pripravovaný návrh zákona.

Úvod do problematiky

Narodenie dieťaťa je významnou udalosťou v živote každej rodiny, ktorá prináša nielen radosť, ale aj zvýšené finančné náklady. Štát sa snaží rodinám v tejto situácii pomôcť prostredníctvom rôznych príspevkov, vrátane jednorazového príspevku pri narodení dieťaťa. Okrem toho existuje aj jednorazový príspevok pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti, ktorý má zabezpečiť zvýšené finančné zaťaženie pre náhradných rodičov, podobne ako pri narodení dieťaťa.

Jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti

Jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti patrí dieťaťu, ktoré je zverené do náhradnej starostlivosti za predpokladu splnenia zákonných podmienok. Dieťa má nárok na príspevok, ak ide o náhradnú starostlivosť podľa § 1 ods. 2 písm. d) až f) zákona č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa.

Historický kontext

Zákonom č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa priznal nárok na jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti aj dieťaťu, ktoré je zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 1 ods. 2 písm. d) až f) zákona a pri zverení do náhradnej starostlivosti je mladšie ako šesť mesiacov, náhradný rodič sa začal o neho osobne starať a na ktoré nebol poskytnutý príspevok pri narodení dieťaťa (§ 3 ods. 3 zákona). Do prijatia zákona č. 383/2013 Z. z. bolo možné poskytnúť príspevok pri narodení dieťaťa, ak nebol poskytnutý inej oprávnenej osobe, aj osobe, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo príslušného orgánu (zrušený zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa).

Problémy v aplikačnej praxi

V aplikačnej praxi je však v mnohých prípadoch zverenia na základe neodkladného opatrenia alebo zverenia do predosvojiteľskej starostlivosti nemožné stihnúť šesťmesačnú lehotu od narodenia dieťaťa, v rámci ktorej má byť dieťa zverené. Mnohé súdy totiž termíny pojednávaní vytyčujú s odkladom niekoľkých mesiacov po podaní návrhu na zverenie do starostlivosti, preto nie je objektívne možné naplniť túto podmienku. Tým pádom dieťa buď stráca nárok na jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti, alebo si ho môže uplatniť až keď súd rozhodne vo veci samej.

Prečítajte si tiež: Výpočet výsluhových dôchodkov a Energopomoc

Návrh na zmenu legislatívy

Z toho dôvodu sa navrhuje zachovať jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti aj pre prípady zverenia do predosvojiteľskej starostlivosti alebo na základe neodkladného opatrenia o zverení do starostlivosti fyzickej osoby, ale s prihliadnutím na účel príspevku a jeho analógiu s príspevkom pri narodení dieťaťa sa navrhuje, aby vek dieťaťa (mladšie ako šesť mesiacov) bol viazaný na podanie návrhu na zverenie do náhradnej starostlivosti podľa § 1 ods. 2 písm. d) až f) zákona. Nárok oprávnenej osoby na príspevok tak nebude viazaný na trvanie súdneho konania, ale na splnenie zákonných podmienok, ktoré je oprávnená osoba schopná reálne splniť.

Zmena výpočtu príspevku

Zákonom č. 61/2018 Z. z. sa zmenilo vyjadrenie sumy na výpočet jednorazového príspevku pri zverení do náhradnej starostlivosti z relatívne pevnej sumy 503,50 eur na koeficient vo výške 5,53-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, teda 542,38 eur. Predkladatelia návrhu zákona majú zámer naviazať výšku jednorazového príspevku pri zverení do náhradnej starostlivosti priamo na príspevok pri narodení dieťaťa narodeného z prvého pôrodu až tretieho pôrodu a ktoré sa dožilo 28 dní (829,86 eur), pričom v prípade, že príspevok pri narodení dieťaťa bude valorizovaný nariadením vlády v súlade s § 15 zákona č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, automaticky sa zvalorizuje aj suma jednorazového príspevku pri zverení do náhradnej starostlivosti.

Dôvodová správa

Dôvodom tejto zmeny je zvýšené finančné zaťaženie pre všetkých náhradných rodičov, ak do ich rodiny dieťa príde, tak ako je tomu pri narodení dieťaťa.

Dopady a očakávané vplyvy

Predkladaný návrh zákona má negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, avšak vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Zmena by mala zabezpečiť spravodlivejšie podmienky pre náhradných rodičov a zjednodušiť im prístup k príspevku, na ktorý majú nárok.

Účinnosť

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1.

Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce invalidný dôchodok

Rodinná politika a podpora rodiny na Slovensku

Narodenie dieťaťa v živote každej rodiny predstavuje významnú zmenu. Narodenie a výchova dieťaťa, ako aj starostlivosť o malé a nezaopatrené dieťa (do skončenia povinnej školskej dochádzky, príp. až do skončenia sústavnej prípravy na budúce povolanie - maximálne do 25. roku veku) je nielen právom rodičov, ale aj ich povinnosťou.

Definícia rodiny

Pojmy „rodina“ a „rodinná politika“, ktoré používame takmer každý deň, sa zdá, že sú pre každého jasné a zrozumiteľné, avšak v odbornej literatúre existujú problémy s vymedzením týchto pojmov, ako aj ich obsahu, rozsahu a opatrení. Na definovanie týchto pojmov má obrovský vplyv najmä názor (pohľad) na to, čo sa považuje za tzv. „normálnu rodinu“. Tradičný pohľad na rodinu považuje za rodinu manželskú dvojicu (muža a ženu) a ich (slobodné, vlastné alebo adoptované) deti, ktoré spolu s nimi žijú v jednej domácnosti. Tento typ rodiny z hľadiska sociológie sa označuje aj ako „nukleárna rodina“. Ide o najrozšírenejší typ v Európe, ako aj na Slovensku. Avšak je potrebné uviesť, že v tzv. vyspelých západných spoločnostiach sa vyskytujú aj iné typy rodín ako napr. rozšírená rodina - okrem rodičov a detí v rodine žijú aj starí rodičia, resp. jednorodičovská rodina - v rodine je prítomný iba jeden rodič, napr. rekonštituovaná rodina - jeden z dvojice rodičov bol už raz vydatý (ženatý) a v rodine sú prítomné deti z predchádzajúceho manželstva, resp.

Ústavná ochrana rodiny

Ústava Slovenskej republiky v čl. 41 ods. 1, v zmysle ktorého „manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona“, zakotvuje priamu podporu a ochranu manželskej rodiny (nukleárnej, tradičnej). V zmysle Koncepcie štátnej rodinnej politiky (1996) štát teda podporuje a právne chráni stabilitu manželstva a kvalitu partnerských vzťahov, pričom postoj štátu k iným, suboptimálnym formám rodinného spolužitia je určovaný potrebami detí a iných závislých (ohrozených) členov. Úcta a pomoc sa preukazujú najmä tým, ktorí po strate manželského partnera na seba vzali úlohu zodpovednosti jedného rodiča za starostlivosť o deti. Úloha štátu v žiadnom prípade nespočíva v zásahoch rôznymi opatreniami do života rodín, ale hlavnou úlohou je vytváranie najmä rámcových právnych, ekonomických a inštitucionálnych podmienok rodinám na uplatnenie vlastnej zodpovednosti. Slovenská republika sa zaraďuje medzi konzervatívne krajiny, ktoré považujú za rodinu legálne zosobášený pár (muža a ženu) a ich (vlastné) deti a nie sú otvorené akceptovať proces zrovnoprávňovania rôznorodých rodinných foriem (napr. nezosobášené dvojice, ktoré spoločne vychovávajú svoje alebo adoptívne deti). Úroveň zabezpečenia rodín s deťmi determinuje celý rad faktorov.

Realizácia rodinnej politiky

Rodinná politika sa realizuje nielen na úrovni štátu, ale aj na úrovni regionálnej (i lokálnej) a komunálnej prostredníctvom opatrení samosprávnych orgánov. Rodinná politika v niektorých krajinách tvorí súčasť politického života - napr. v Nemecku, v Belgicku, vo Francúzsku, ale najmä vo Švédsku, Fínsku a Nórsku. Základným rysom je podpora rodín veľkým množstvom peňažných dávok, službami, veľkorysou právnou úpravou materskej a rodičovskej dovolenky, ako aj zabezpečenie podmienok pre vysokú účasť žien na trhu práce. (Poznámka autorky: Hlavy členských krajín EÚ v marci 2000 prijali záväzok dosiahnuť zamestnanosť žien v členských krajinách na úrovni 60 %. V roku 2003 podľa údajov Eurostatu zamestnanosť žien na Slovensku nedosahovala ani 53 %. - Stanek,V. a kol. „Sociálna politika. Naproti tomu, napr. v USA a vo Veľkej Británii sa uplatňuje tzv. liberálny model. Jeho základnou črtou je obmedzený rozsah sociálneho zabezpečenia, absencia zdravotných, nemocenských a rodinných programov v prospech rodín s deťmi. Ide o reziduálny (zvyškový) prístup a dôraz sa kladie iba na poskytovanie adresne a cielene poskytovaných dávok pre chudobných. Rodine škodí nielen príliš veľa zásahov, ale aj ak je zásahov príliš málo. Uvedené štátne sociálne dávky predstavujú najdôležitejšie opatrenia rodinnej politiky.

Dávky v tehotenstve a materstve

V nasledujúcich riadkoch si podrobnejšie rozoberieme účel a základné podmienky nevyhnutné pre poskytovanie dávok najmä v období tehotenstva a materstva, t. j. v období materskej a rodičovskej dovolenky. V prvej časti článku venujeme pozornosť najmä dávke nemocenského poistenia - t. j. materskému a štátnej sociálnej dávke - t. j. rodičovskému príspevku a v druhej časti článku aj ostatným dávkam štátnej sociálnej podpory, ktoré sa poskytujú rodičom v súvislosti s narodením dieťaťa - t. j. príspevku pri narodení dieťaťa.

Prečítajte si tiež: Koeficient poradia a prenájom

Materská a rodičovská dovolenka

V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o novonarodené dieťa patrí žene voľno bez náhrady mzdy - materská dovolenka po dobu 28 týždňov, resp. 37 týždňov a rodičovská dovolenka až do troch rokov veku, resp. až do šiestich rokov veku dieťaťa. Ide o dôležité osobné prekážky v práci podľa § 141 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“). Táto doba sa považuje za ospravedlnenú neprítomnosť v práci. V súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 28 týždňov. V prípade, ak žena porodila zároveň dve deti alebo viac detí alebo ak ide o osamelú ženu, patrí jej materská dovolenka v trvaní 37 týždňov. Ak žena vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, patrí jej materská dovolenka odo dňa nástupu až do uplynutia 28 týždňov, resp. 37 týždňov. Materská dovolenka pri náhradnej rodinnej starostlivosti sa poskytuje žene odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 22 týždňov, resp.

Prerušenie a skrátenie materskej dovolenky

Materská dovolenka sa môže v niektorých zákonom stanovených prípadoch aj prerušiť. Ide o situácie, ak dieťa zo zdravotných dôvodov prevzal do starostlivosti dojčenský ústav alebo iný liečebný ústav a žena zatiaľ nastúpi do práce, preruší sa týmto nástupom materská dovolenka najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Materská dovolenka môže byť v niektorých prípadoch aj kratšia. Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí žene materská dovolenka po dobu 14 týždňov. Počas materskej dovolenky sa žene poskytuje dávka nemocenského poistenia, a to materské podľa zákona č. 461/2003 Z. Žene lekár určil očakávaný deň pôrodu na 13. februára 2006. Vzhľadom na to, žena nastúpila na materskú dovolenku dňa 2. januára 2006, t. j. o osem týždňov pred očakávaným dňom pôrodu. Žene sa narodilo mŕtve dieťa 15. januára 2006. Vzhľadom na to, že na materskú dovolenku nastúpila osem týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, ktorý určil lekár, materská dovolenka v jej prípade trvala do 26. februára 2006, t. j. cca 14 týždňov (t. j. šesť týždňov odo dňa pôrodu).

Postup pri nástupe na materskú dovolenku

Materská dovolenka je právnym nárokom ženy, o ktorý nemusí osobitne žiadať. Stačí, ak zamestnávateľovi nástup na materskú dovolenku oznámi na predpísanom tlačive, potvrdenom príslušným lekárom. Čas nástupu na materskú dovolenku určí lekár, v starostlivosti ktorého tehotná žena je. Zákonník práce určuje hranicu, kedy môže žena najskôr nastúpiť na materskú dovolenku - t. j. najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu (§ 167 ods. 1 ZP). V prípade nepriaznivého zdravotného stavu ženy, ktorý spočíva napr. v jej tehotenstve, žena môže z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (napr. rizikového tehotenstva) poberať počas celého tehotenstva dávky nemocenského poistenia, t. j. náhradu príjmu podľa zákona č. 462/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a nemocenské podľa zákona č. 461/2003 Z. Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť jej neprítomnosť v práci po celý čas materskej dovolenky. Počas čerpania tejto materskej dovolenky nesmie zamestnávateľ obsadiť pracovné miesto iným zamestnancom, iba ak na pracovný pomer na dobu určitú. Po návrate do práce po skončení tejto materskej dovolenky (do 28 týždňov, resp.

Príklady z praxe

Žena - zamestnankyňa, je v treťom mesiaci tehotenstva, avšak vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav je hospitalizovaná v nemocnici. Odo dňa hospitalizácie, t. j. poberá dávky nemocenského poistenia, t. j. náhradu príjmu a nemocenské. Žena - SZČO (povinne nemocensky poistená) - je v piatom mesiaci tehotenstva, avšak vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav je hospitalizovaná v nemocnici. Odo dňa hospitalizácie, t. j. poberá dávky nemocenského poistenia, t. j. náhradu príjmu a nemocenské.

Rodičovská dovolenka muža

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť rodičovskú dovolenku otcovi dieťaťa (§ 166 ods. V tomto prípade je muž taktiež zabezpečený dávkou nemocenského poistenia, a to materským, ktoré sa však mužovi poskytuje iba za osobitných podmienok. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť pracovné voľno aj mužovi už od narodenia dieťaťa, a to v rovnakom rozsahu ako žene, ak sa stará o narodené dieťa. Počas čerpania tejto rodičovskej dovolenky muža nesmie zamestnávateľ obsadiť pracovné miesto iným zamestnancom, iba ak na pracovný pomer na dobu určitú. Po návrate do práce po skončení tejto rodičovskej dovolenky (do 28 týždňov, resp. 37 týždňov), je zamestnávateľ povinný muža zaradiť opätovne na pôvodnú prácu a pracovisko (§ 157 ZP). Zamestnávateľ nesmie určiť čerpanie dovolenky na dobu, po ktorú je zamestnankyňa na materskej dovolenke a zamestnanec na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1 ZP - t. j. v období 28 týždňov, resp. 37 týždňov).

Vplyv materskej a rodičovskej dovolenky na dovolenku

Nástup zamestnankyne na materskú dovolenku a zamestnanca na rodičovskú dovolenku podľa § 166 ods. Táto doba materskej dovolenky (ženy) a rodičovskej dovolenky muža podľa § 166 ods. 1 ZP(t. j. v období 28 týždňov, resp. 37 týždňov) sa na účely dovolenky posudzuje ako výkon práce (t. j. ako odpracovaná doba) a započítava sa aj do času trvania pracovného pomeru (t. j. pre zápočet dôb na účely dovolenky podľa § 103 ods. Z dôvodu, že matka dieťaťa pri pôrode zomrela, otec dieťaťa - Martin Tomko, má nárok odo dňa narodenia dieťaťa, t. j. od 15. februára 2006, na rodičovskú dovolenku v dĺžke 22 týždňov, t. j. do 19. júla 2006. Počas tejto doby mu vznikol nárok na materské. Po vyčerpaní rodičovskej dovolenky, t. j. od 20. júla 2006 zamestnávateľ je povinný zaradiť pána Martina Tomka na pôvodnú prácu a pracovisko, aj keď v období od 15. februára 2006 do 19. júla 2006 zamestnávateľ prijal iného zamestnanca, t. j. uzatvoril s novým zamestnancom pracovný pomer na dobu určitú na zastupovanie počas čerpania rodičovskej dovolenky pána Martina Tomka.

Materské ako dávka nemocenského poistenia

Materské je obligatórna, opakujúca sa peňažná dávka nemocenského poistenia, ktorá nahrádza mzdu alebo plat (resp. stratu príjmu, príp. ušlú mzdu) počas materskej dovolenky. Účelom tejto dávky je hmotné zabezpečenie žien v čase, keď nemôžu pracovať, t. j. keď spoločnosť uznáva, že nemajú pracovať pre pokročilé tehotenstvo a po pôrode v súvislosti so starostlivosťou o novonarodené dieťa a z toho dôvodu nemajú príjem (t. j.

Podmienky nároku na materské

Nárok na materské má poistenkyňa (zamestnankyňa, povinne nemocensky poistená SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba), ktorá spĺňa podmienky ustanovené v ustanoveniach § 30 až § 31 a § 48 až § 53 zákona č. 461/2003 Z. Základnou podmienkou vzniku nároku na materské je účasť na nemocenskom poistení, pričom poistenkyňa musí nastúpiť na materskú dovolenku za trvania tohto poistenia alebo v čase, po ktorý sa jej ešte zachovávajú nároky zo skoršieho poistenia. Ďalšou podmienkou je tzv. čakacia doba, t. j. účasť na nemocenskom poistení musí trvať najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Doba účasti na nemocenskom poistení nemusí byť získaná nepretržite a ani v jednej organizácii. Do tejto doby sa započítavajú všetky doby, v ktorých bola žena nemocensky poistená v posledných dvoch rokoch pred pôrodom a vo všetkých organizáciách, t. j.

Príklad nesplnenia čakacej doby

Po skončení vysokej školy 30. júna 2003 žena - zamestnankyňa, bola v pracovnom pomere od 15. septembra 2003 do 31. decembra 2004 v organizácii A. Od 1. januára 2005 nastúpila do pracovného pomeru do organizácie B. V priebehu roka 2005 otehotnela a lekár určil termín pôrodu na 27. november 2005. Vzhľadom na to, že žena nastúpila na materskú dovolenku osem týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, t. j. 2. októbra 2005, nesplnila podmienku účasti na nemocenskom poistení v trvaní najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Žene určil lekár očakávaný deň pôrodu na 30. januára 2006. Vysokú školu skončila 30. júna 2004. Od 1. júla 2004 do 15. apríla 2005 bola v cudzine ako au-pair. Dobrovoľne nemocensky poistená v tom čase nebola. Od 1. mája 2005 začala vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Vzhľadom na to, že nebola dobrovoľne nemocensky poistená, nesplnila ani základnú podmienku na vznik nároku na materské, a to tzv. čakaciu dobu. Z toho dôvodu jej nárok na materské nevznikol, avšak odo dňa pôrodu jej vznikol nárok na rodičovský príspevok - t. j. dávku štátnej sociálnej podpory.

Pôrod vs. potrat

O pôrod ide v prípade, ak z tela ženy (matky) bol vypudený alebo vyňatý plod, ktorý javí známky života bez zreteľa na hmotnosť plodu a dĺžku trvania tehotenstva alebo mŕtvy plod v období medzi 28. až 37. týždňom trvania tehotenstva alebo ktorého hmotnosť je aspoň 1 000 gramov, ak nemožno určiť dĺžku trvania tehotenstva v týždňoch. O potrat ide v prípade, ak z tela ženy (matky) bol vypudený alebo vyňatý mŕtvy plod s hmotnosťou do 1 000 gramov a dĺžkou do 35 centimentrov do konca 28. týždňa tehotenstva alebo narodenie (vypudenie alebo vyňatie z tela matky) živého plodu s hmotnosťou do 499 gramov do 22. týždňa tehotenstva. V prípade potratu nárok na materské nevzniká.

Ďalšie podmienky pre vznik nároku na materské

Poslednou z podmienok je skutočnosť, že poistenkyňa (zamestnankyňa) nepracuje a z toho dôvodu nemá nárok na mzdu, ani na iný príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, t. j. nemôže súčasne poberať mzdu a materské. V prípade povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby poslednou z podmienok je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky - t. j. materského za obdobie nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského. Podmienka zaplatenia poistného sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného ku dňu splatnosti poistného je v úhrne nižšia ako 100 Sk (zákon č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 439/2004 Z. z. - účinné od 1. 8. Ak vznikol dôvod na poskytnutie materského v kalendárnom mesiaci, v ktorom povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie, vznikne jej nárok na materské, ak za tento mesiac zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie. Podmienka zaplatenia poistného sa aj v tomto prípade považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného ku dňu splatnosti poistného je v úhrne nižšia ako 100 Sk (zákon č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 439/2004 Z. z. - účinné od 1. 8. Ak povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vznikol dôvod na poskytnutie materského v ochrannej lehote, nárok na materské je…

tags: #koeficient #pre #výpočet #jednorazového #príspevku #pri