Zajakávanie u detí po rozvode rodičov: Príčiny, prejavy, diagnostika a možnosti liečby

Zajakávanie (koktavosť), odborne nazývané balbutizmus, je porucha reči, ktorá sa prejavuje neúmyselným prerušovaním plynulosti reči. Toto prerušovanie sa deje opakovaním slabík, častí slov alebo predlžovaním hlások. Tieto rečové ťažkosti sú často sprevádzané rôznymi sprievodnými prejavmi, ako sú pohyby hlavy, kŕčovitý výraz tváre a iné. Zajakávanie je komplexný syndróm, ktorý ovplyvňuje komunikáciu a prejavuje sa rôznorodými klinickými obrazmi.

Výskyt zajakávania

Zajakávanie je celosvetový problém, ktorý sa vyskytuje u ľudí všetkých vekových kategórií, najčastejšie však u detí. Približne polovica detí začne zajakávať pred dosiahnutím štvrtého roku života. Celkový výskyt zajakávania sa odhaduje na 1 prípad na 100 detí.

Príčiny vzniku zajakávania

Príčiny vzniku zajakávania nie sú úplne objasnené. Predpokladá sa, že na jeho vzniku sa podieľa kombinácia viacerých faktorov, ktoré pôsobia samostatne alebo v kombinácii. Medzi najčastejšie uvádzané príčiny patria:

• Dedičnosť: Zajakávanie sa niekedy vyskytuje u viacerých členov jednej rodiny.
• Vplyv sociálneho prostredia: Nevhodné domáce alebo školské prostredie môže prispievať k rozvoju zajakávania.
• Psychické faktory: Stres, úzkosť a traumatické zážitky môžu byť spúšťačom alebo zhoršujúcim faktorom zajakávania.
• Orgánové odchýlky: Zmeny v mozgu a narušené rečové a motorické procesy môžu súvisieť so zajakávaním. Rizikovými faktormi sú aj dedičnosť, rizikové tehotenstvo a štrukturálne odchýlky.

Rozvod rodičov ako rizikový faktor

Rozvod rodičov predstavuje pre dieťa významnú životnú zmenu, ktorá môže vyvolať silný stres a úzkosť. Táto situácia môže byť spojená so zmenou prostredia, finančnou neistotou, zmenou vzťahov s rodičmi a pocitom straty stability. U detí s predispozíciou k zajakávaniu môže rozvod rodičov predstavovať spúšťací faktor, ktorý vedie k rozvoju poruchy reči. Dôležité je si uvedomiť, že rozvod rodičov nemusí byť priamou príčinou zajakávania, ale skôr rizikovým faktorom, ktorý v kombinácii s inými vplyvmi môže prispieť k jeho vzniku.

Delenie zajakavosti

Zajakavosť sa delí podľa rôznych kritérií:

Prečítajte si tiež: Rozvod a výživné: Striedavá starostlivosť

• Podľa doby vzniku:
  • Predčasná koktavosť: u detí mladších ako 3 roky
  • Bežná koktavosť: vo veku 3 - 7 rokov
  • Neskorá koktavosť: po 7. roku života
• Podľa stupňa závažnosti:
  • Od 1. stupňa (minimálne príznaky) až po 4. stupeň (znemožňuje komunikáciu)
• Podľa uvedomenia si poruchy:
  • Primárna koktavosť: dieťa si poruchu neuvedomuje
  • Sekundárna koktavosť: dieťa si poruchu uvedomuje a postupne sa rozvíja strach pred hovorením
• Iné delenie:
  • Vývojová koktavosť: objavuje sa počas detstva
  • Získaná koktavosť: zajakávanie sa objaví v dospelosti ako dôsledok zranenia hlavy, nádoru alebo užívania drog

Klinické prejavy zajakávania

Zajakávanie sa prejavuje rôznymi spôsobmi, medzi ktoré patria:

• Viacnásobné opakovanie (ma-ma-ma-ma-mama)
• Predlžovanie slov (mmmmmmmmmama)
• Zrýchlené tempo reči
• Hlasové napätie
• Nepravidelné, plytké dýchanie
• Nadmerné používanie vsuviek vo vetách (ehm, a, mmm)
• Pauzy v reči tam, kde nie sú očakávané
• Neschopnosť vysloviť niektoré hlásky (B, T, P, K, G)
• Menenie slovosledu za účelom vyhnutia sa kritických slov
• Výskyt v určitých situáciách (strach, únava, citové napätie, neznáma osoba, telefonovanie)
• Pridružené prejavy (grimasy, prešľapovanie, mrkanie, nedodržiavanie očného kontaktu)

Zajakávanie ovplyvňuje celú osobnosť dieťaťa, najmä jeho sebavedomie, správanie a emócie.

Diagnostika zajakávania

Diagnostika zajakávania sa zameriava na samotné prejavy poruchy. Dôležité je odborné vyšetrenie u logopéda, foniatra, psychológa, neurológa a psychiatra.

Liečba zajakávania

Terapia zajakávania je komplexný proces, ktorý vedie odborník - logopéd a psychológ. Postup terapie sa prispôsobuje veku dieťaťa a závažnosti poruchy. Čím skôr sa s liečbou začne, tým je väčšia šanca na úspech. Cieľom terapie je ovplyvniť príznaky (menej časté opakovanie slov, kratšie prolongácie, menšie obavy z rozprávania na verejnosti).

Liečba zahŕňa:

Prečítajte si tiež: Pohovor s rodičom pri rozvode

• Logopedické cvičenia: Nácvik plynulej reči, uvoľnenie sánky, jazyka a pier, nácvik správneho dýchania.
• Zmena štýlu koktania: Cieľom je zmeniť zajakávanie na ľahší stupeň, čím je rozprávanie menej stresujúce a vedie k zlepšeniu reči.
• Elektronické prístroje: Nahrávanie reči a následné prehrávanie v spomalenej forme.
• Podporné skupiny: Stretávanie ľudí, ktorí sa zajakávajú, zdieľanie skúseností a hľadanie spoločných riešení.
• Terapia tvarovania plynulosti reči a terapia modifikácie zajakavosti. Terapeutické postupy na terapiu plynulosti reči sú fonograforytmická technika a Lindcombe program. Na terapiu modifikácie zajakavosti Minikids. U dospelých sú to fonograforytmická technika a program MIDVAS.

Pravidlá pre rodičov

Rodičia zohrávajú kľúčovú úlohu v terapii zajakávania. Mali by dodržiavať nasledovné pravidlá:

• Zajakávanie nie je ochorenie, preto koktajúce dieťa sa nepovažuje za choré.
• Hovoriť s dieťaťom pomaly a pokojne.
• Venovať dieťaťu viac voľného času, čítať si s ním.
• Nechať dieťa dokončiť jeho myšlienky.
• Neprejavovať nervozitu, ak má dieťa problém so zajakávaním.
• Nie je vhodné prejavovať súcit a ľútosť.
• Neopravovať jeho neplynulosti, nenútiť ho zopakovať slovo, v ktorom sa zajakalo.
• Neklásť deťom otázky v rýchlom slede.
• Informovať sa o danej problematike z hodnoverných zdrojov (z odbornej literatúry, od logopedičky), mať dostatočné informácie a ak navštevujú logopéda či logopedičku, budú doma komunikovať a pracovať s dieťaťom podľa pokynov.
• Pripomínať dieťaťu jeho skvelé vlastnosti a uistiť ho, že zajakávanie nie je jediné, čo ho definuje.

Prognóza zajakávania

U jednej tretiny prípadov sa zajakávanie úplne odstráni. U ďalšej tretiny sa zlepší a posledná tretina sa nedá ovplyvniť.

Mýty o zajakávaní

So zajakávaním sa spája množstvo mýtov, ktoré sú nepravdivé a môžu stigmatizovať ľudí, ktorí sa zajakávajú. Medzi najčastejšie mýty patria:

• Zajakávanie je zlozvyk, ktorý sa dá vôľou ovplyvniť.
• Zajakávanie je prejavom nižšej inteligencie.
• Zajakávanie je spôsobené nervozitou alebo stresom.
• Zajakávanie sa dá vyliečiť.
• Zajakaví ľudia nemajú predpoklady na výkon určitých povolaní.
• Príčinou zajakania je emocionálny stav človeka (nervozita, úzkosť, stres - to zajakanie len zhoršuje, hanblivosť či roztržitosť).
• Za zajakaním stoja „zlí rodičia“, „zlozvyk, ktorému sa dá odnaučiť“, imitácia iného zajakavého človeka.
• V minulom storočí sa verilo, že zajakavosť spôsobilo učenie ľavákov písať pravou rukou - štúdie vykonané od 40-tych rokov to však vyvrátili.

Ako komunikovať s dieťaťom o zajakavosti?

Doteraz bol taký štandard, že dieťa do cca 5. roku veku sa na zajakavosť nemalo upozorňovať a mali sme sa pred ním akoby tváriť, že sa nič nedeje. To znamená nehovoriť s ním priamo o zajakavosti. Dnes existujú terapeutické prístupy, v ktorých sa s dieťaťom nepriamo v rámci hry o zajakavosti komunikuje. Hovoríme o tzv. hrboľatých alebo skackajúcich slovíčkach. Ak dieťa do 5 rokov začne samo hovoriť, že sa zajakáva, je na mieste sa s ním o tom veku primerane porozprávať a nerobiť z toho niečo, o čom sa nehovorí, nakoľko dieťa môže nadobudnúť pocit, že je to niečo zlé, čo sa mu deje, a rodičia sa o tom nechcú rozprávať. Ak sledujeme u svojho dieťaťa, že si svoju zajakavosť neuvedomuje, a má stále do 5 rokov, riadila by som sa radou, že je lepšie na to neupozorňovať. Techniky zamerané na plynulosť reči učíme rodičov - dieťa to všetko od nich nepriamo odpozoruje. Čím je dieťa staršie, tým viac s ním pracujeme priamo v terapii. Rozprávame sa o jeho pocitoch pri zajakavosti, o tom, ako sa cíti, keď komunikuje s inými ľuďmi, aj techniky zamerané na plynulosť reči ho učíme priamo.

Podporujúce prostredie v školských triedach

V rámci spolupráce so školou sa ďalej informuje aj napríklad triedna učiteľka, a to o prebiehajúcej terapii a o tom, ako by ona mohla v terapii pomôcť či vytvoriť v triede podporujúce prostredie. Zajakavé deti potrebujú počas konverzácie tie isté veci ako ostatné nezajakavé - byť vypočutý, nebyť prerušovaný, mať očný kontakt. Či dieťa chce rozprávať o svojej zajakavosti, je už individuálne - niektoré o to záujem majú, iné na to nie sú pripravené. Aj preto sa oplatí opýtať priamo dieťaťa (primerane veku), aký druh podpory očakáva. Užitočnými formami podpory pre zajakavé dieťa okrem vyššie spomenutého je aj trpezlivé počúvanie, vedomosti o zajakavosti, správanie ukazujúce, že zajakavosť nie je problém, zapojenie dieťaťa do rozhovoru. Nepomáhajúce formy sú dokončovanie slov dieťaťa, výsmech, predstieranie zajakavosti, vtipkovanie o zajakavosti a používanie slova „koktavý“. Najviac podporným prostredím pre deti sa ukázali rodičia, logopédi a logopedičky, detské terapeutické a svojpomocné skupiny - teda prostredie s najväčšími vedomosťami o zajakavosti. Najmenej podporným prostredím sa ukázali rovesníci.

Prečítajte si tiež: Práva a povinnosti rodičov po rozvode

tags: #koktanie #u #deti #po #rozvode #rodičov