
Kolektívna zmluva je kľúčový nástroj v pracovnom práve, ktorý upravuje vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Predstavuje kompromis medzi záujmami zamestnávateľa a zamestnancov, pričom sociálne výhody, pracovné podmienky a podmienky zamestnávania platia pre všetkých zamestnancov, nielen pre členov odborov.
Kolektívna zmluva je typ súkromnoprávnej zmluvy, ktorá upravuje individuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a práva a povinnosti zmluvných strán. Je výsledkom kolektívneho vyjednávania a v praxi predstavuje kompromis medzi záujmami a strategickými zámermi zamestnávateľa a zamestnancov.
Pod kolektívnou zmluvou rozumieme dvojstranný právny úkon, prameň práva, ktorý zakotvuje práva a povinnosti zmluvných strán, a z ktorého vznikajú práva a povinnosti nielen subjektom, ktoré uzavreli kolektívnu zmluvu, ale aj subjektom, ktoré nie sú individuálne určené. Nároky, ktoré tak pre zamestnanca vzniknú z pracovnoprávneho vzťahu v súlade s uzavretou kolektívnou zmluvou, je možné vymáhať aj súdnou cestou.
Zákon o kolektívnom vyjednávaní ani Zákonník práce neobsahujú právnu definíciu pojmu kolektívnej zmluvy.
Existujú dva základné druhy kolektívnych zmlúv:
Prečítajte si tiež: Viac o kolektívnej zmluve
Po obsahovej stránke neexistuje legálna definícia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Kolektívna zmluva vyššieho stupňa je kolektívnou zmluvou. Kolektívne zmluvy môžu uzatvárať príslušné odborové orgány a zamestnávatelia, prípadne ich organizácie. Kolektívne zmluvy vyššieho stupňa sú uzatvárané pre väčší počet zamestnávateľov. Uzatvárajú sa medzi príslušným vyšším odborovým orgánom alebo príslušnými vyššími odborovými orgánmi a organizáciou alebo organizáciami zamestnávateľov.
Príkladom môže byť kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvorená zväzom zamestnávateľov z odvetvia stavebného priemyslu a vyšším odborovým orgánom pôsobiacim v odvetví stavebného priemyslu.
V kolektívnej zmluve vyššieho stupňa možno upraviť napríklad:
Jednou kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa sa upravia pracovné, mzdové a iné podmienky aj pre niekoľko desiatok zamestnávateľov. Nakoľko ide o veľký počet zúčastnených subjektov, podmienky by nemali byť upravené príliš podrobne. Podrobnú úpravu pracovných, mzdových a iných podmienok môže zamestnávateľ dohodnúť s príslušným odborovým orgánom alebo príslušnými odborovými orgánmi v podnikovej kolektívnej zmluve. Aby boli podmienky platné, musia byť pre zamestnanca výhodnejšie než tie, ktoré sú dohodnuté v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.
Od 1. januára 2014 nadobudla účinnosť nová úprava rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Novela zákona o kolektívnom vyjednávaní upravila podmienky pre rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv. Od 1. januára 2014 zamestnávateľ nemôže nesúhlasiť s rozšírením záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Rozšírenie sa nebude vzťahovať napríklad na zamestnávateľov s menej ako 20 zamestnancami.
Prečítajte si tiež: Práva zamestnancov ÚPSVaR
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len “ministerstvo”) je orgánom, ktorý môže rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ak sú splnené zákonné podmienky. Podmienky možno rozdeliť na dve skupiny: vecné, resp. hmotné a formálne, resp. procesné.
Vecnou podmienkou je podmienka, aby už existujúca kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ktorej záväznosť sa navrhuje rozšíriť, bola pre konkrétne odvetvie alebo konkrétnu časť odvetvia reprezentatívna. Reprezentatívnou je kolektívna zmluva len vtedy, ak zamestnávatelia, pre ktorých je záväzná, zamestnávajú v odvetví alebo v časti odvetvia (ak sa navrhuje rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na časť odvetvia) väčší počet zamestnancov ako zamestnávatelia združení v inej organizácii zamestnávateľov, ktorá v tom istom odvetví alebo v tej istej časti odvetvia uzatvorila inú kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa.
K formálnym podmienkam paria požiadavky zákona o kolektívnom vyjednávaní na návrh na rozšírenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorými sú:
Nesplnenie formálnych podmienok má za následok odmietnutie návrhu ministerstvom, i keď by vecné podmienky boli naplnené. Primerane sa to vzťahuje aj na rozšírenie dodatku ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, ktorej záväznosť bola rozšírená.
Ministerstvo rozširuje záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa alebo záväznosť dodatku ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa všeobecne záväzným právnym predpisom (výnosom), ktorý sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov SR.
Prečítajte si tiež: Definícia a súvislosti kolektívneho vyjednávania
Od 1. januára 2014 sa kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvára pre odvetvie (divíziu) alebo časť odvetvia (skupinu). Keďže divízia zahŕňa niekoľko skupín, kolektívna zmluva uzatvorená na pre odvetvie môže upravovať pracovné a mzdové podmienky väčšieho počtu zamestnávateľov a zamestnancov. Taktiež záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa uzatvorenej pre odvetvie možno rozšíriť pre celé odvetvie alebo časť, resp. časti odvetvia. Zamestnávateľ musí zaradiť svoju činnosť do určitého odvetvia (divízie) alebo časti odvetvia (činnosti). Legálne nie je upresnené aké ukazovatele má zamestnávateľ sledovať, aby vedel spoľahlivo zaradiť svoju činnosť do konkrétneho odvetvia (divízie) alebo časti odvetvia (skupiny). Reprezentatívne sú najmä tržby a podiel tržieb (príjmov) z rôznych činností na celkových tržbách (príjmoch).
Zásadná bola zmena definície odvetvia a zadefinovanie časti odvetvia. Definícia odvetvia a časti odvetvia odkazuje na štatistickú klasifikáciu ekonomických činností NACE Rev. 2. Na účely zákona o kolektívnom vyjednávaní a v súlade so štatistickou klasifikáciou ekonomických činností NACE Rev. 2 sa rozumie: časťou odvetvia ekonomická činnosť na úrovni kódu skupiny (do 31. decembra 2013 odvetvie), odvetvím ekonomická činnosť na úrovni kódu divízie. V rámci sekcií (najvyšší stupeň členenia ekonomických činností) ekonomická činnosť na úrovni divízie zahŕňa ekonomické činnosti na úrovni skupín.
Zákon o kolektívnom vyjednávaní pri klasifikácii ekonomických činností odkazuje na klasifikáciu ekonomických činností podľa nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 1893/2006.
Kolektívna zmluva vyššieho stupňa môže predstavovať pre zamestnávateľov aj riziko a to v podobe rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Od 1. januára 2014 opäť nie je potrebný súhlas zamestnávateľa s rozšírením záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Jedným z nástrojov, ktorým sa môže zamestnávateľ brániť pred nechceným rozšírením záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, je ten, že už bude pre neho záväzná iná kolektívna zmluva vyššieho stupňa.
Na zamestnávateľa, ktorému by mohli podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa spôsobiť problémy, sa rozšírenie jej záväznosti nebude vzťahovať. Zákon o kolektívnom vyjednávaní uvádza presne a vyčerpávajúco, že ide len o zamestnávateľa:
Počet zamestnancov sa má na účely zákona o kolektívnom vyjednávaní vypočítať ako priemerný evidenčný počet zamestnancov. Do evidenčného počtu zamestnancov sa nezahŕňajú napríklad zamestnanci zamestnaní na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Princíp zmluvnej slobody v pracovnom práve vychádza zo samotnej Ústavy SR. Tento princíp sa dotýka nielen štádia uzavretia pracovnej či inej zmluvy. Ako kontrolný mechanizmus pri uplatňovaní zmluvnej slobody strán v pracovnoprávnych vzťahoch môže pôsobiť kolektívne pracovné právo. Pod kolektívnym pracovným právom rozumieme oblasť pracovného práva, ktorá upravuje vzťahy medzi kolektívom zamestnancov a zamestnávateľom.