Kolízia opatrovník otec vo väzení a matka zosnulá: Práva dieťaťa

Tento článok sa zaoberá komplexnou problematikou kolízie záujmov v situáciách, keď je otec dieťaťa vo väzení, matka je zosnulá a dieťa je zverené do opatrovníctva. Skúma vplyv týchto okolností na práva dieťaťa, s dôrazom na zabezpečenie jeho najlepšieho záujmu. Príspevok poukazuje na úzke prepojenie a vplyv súkromného práva na trestnoprávnu zodpovednosť. Objasňuje vplyv inštitútu dobrých mravov na trestnosť neplnenia vyživovacej povinnosti v zmysle § 207 Trestného zákona.

Trestný čin zanedbania povinnej výživy: Základné východiská

Trestné právo chráni najvýznamnejšie spoločenské vzťahy, ktoré sú upravené primárne v mimotrestných predpisoch. V dôsledku toho dochádza k transpozícii rôznych súkromnoprávnych inštitútov do trestného práva. Tým je aj korektív dobrých mravov, odzrkadľujúci elementárne pravidlá slušnosti v normatívnej podobe, resp. s normatívnym účinkom. Morálne zásady spoločnosti majú významné postavenie v trestnom práve, nakoľko vyjadruje morálne (etické) minimum povýšené na zákon a predovšetkým hierarchiu hodnôt danej spoločnosti. Porušenie akejkoľvek trestnoprávnej normy je súčasne porušením normy morálnej. Trest, okrem toho, že je ujmou na základných právach a slobodách odsúdeného, vyjadruje tiež morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Trestný čin zanedbania povinnej výživy má svoje špecifiká tak v rovine hmotnoprávnej, ako aj procesnej. Osobitosťou je deliaci moment skutku, ktorým je pri trestnom čine podľa § 207 Tr. zák. nie moment vznesenia obvinenia, ale až moment vyhlásenia rozsudku súdom prvého stupňa, resp. v prípade odvolania moment odobratia sa súdu druhého stupňa na záverečnú poradu. Z § 207 Tr. zák. vyplýva, že trestnoprávnu ochranu požívajú len také vyživovacie vzťahy, ktoré vznikajú a zanikajú ex lege.

Vyživovacia povinnosť: Súkromnoprávny záväzok s trestnoprávnou ochranou

Výživné v pravom zmysle slova predstavuje osobitný druh súkromnoprávneho záväzku, vychádzajúci zo solidarity v rodinných vzťahoch a vznikajúci na základe inej právnej skutočnosti než zmluva. Ide o inštitút rodinného práva, účelom ktorého nie je len uhradzovanie výživy v užšom slova zmysle (strava), ale aj o uspokojovanie ostatných hmotných (ošatenie, hračky, školské, hygienické či športové potreby) či nehmotných potrieb (vzdelanie, zdravotná starostlivosť, kultúrny či duchovný rozvoj, bývanie). Osobitnú ochranu, ktorú rodine poskytuje Ústava Slovenskej republiky, zákonodarca reflektuje aj v tom, že rodinnoprávny vyživovací vzťah má v porovnaní s tým občianskoprávnym privilegované a nadradené postavenie čo do obsahu a rozsahu poskytovanej ochrany. Príkladom nech je ochrana prostriedkami trestného práva, kedy § 207 Tr. zák. chráni len vyživovacie vzťahy zakotvené v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov („ZR“).

Trestný zákon zvýrazňuje slovné spojenie „zákonná povinnosť …“Tr. zák. operuje v tejto súvislosti s dvoma pojmami, a síce vyživovať a zaopatrovať. Vzhľadom na extenzívne poňatie pojmu výživné je však rozdiel medzi zaopatrením a vyživovaním prakticky nulový. Trestnoprávnu ochranu požívajú len také vyživovacie vzťahy, ktoré vznikajú priamo zákonom. Z toho je potom zrejmé, že vznik a zánik vyživovacieho vzťahu nie je viazaný na konštitutívne rozhodnutie súdu, ale na splnenie podmienky stanovenej ZR. Trestné právo preto neposkytuje ochranu „príspevku na výživu rozvedeného manžela“, nakoľko vyživovací vzťah tu vzniká až konštitutívnym rozhodnutím súdu.

Prečítajte si tiež: Ochrana záujmov detí kolíznym opatrovníkom

Orgán činný v trestnom konaní („očtk“) a súd v trestnom konaní nie sú v zmysle § 7 ods. 1 Tr. por. takýmto rozhodnutím pri posudzovaní existencie vyživovacej povinnosti a jej rozsahu viazaní, keďže táto predbežná otázka sa dotýka samotnej viny obvineného (povinného). Na druhej strane, záver o neviazanosti neznamená, že očtk a súd v trestnom konaní môžu civilný rozsudok ignorovať. Je nevyhnutné, aby súd rozhodujúci v trestnom konaní vykonal tiež dôkaz spisom, z ktorého vychádzal súd rozhodujúci v občianskoprávnom konaní, pokiaľ je dostupný, vysporiadal sa s dôkazmi a zisteniami, ktoré sa stali podkladom pre jeho rozhodnutie, a na základe zhodnotenia všetkých vykonaných dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov náležite odôvodnil svoj odlišný záver.

Dobré mravy a ich vplyv na vyživovaciu povinnosť

Pri rozhodovaní civilného súdu o výživnom musí tento okrem parametrov podľa § 75 ods. 1 ZR skúmať (a to z úradnej povinnosti) tiež to, či by priznanie výživného nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Ak je však oprávneným maloleté dieťa, výživné je možné priznať aj napriek rozporu s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi je totižto v zmysle § 75 ods. 2 ZR dôvodom nepriznania výživného. Pri vyživovacích vzťahoch vznikajúcich ex lege má prípadné súdne rozhodnutie len deklaratórne účinky. Rovnako to platí aj o rozhodnutí, ktorým by súd výživné nepriznal z dôvodu, že (dospelý) oprávnený konal v rozpore s dobrými mravmi (contra bonos mores).

Predstavme si situáciu, kedy povinná osoba prestane plniť vyživovaciu povinnosť, nakoľko sa opodstatnene domnieva, že si to oprávnená osoba (napr. plnoleté dieťa, manžel,…) vôbec nezaslúži. Dobré mravy doktrína vymedzuje ako spôsoby správania, ktoré nie sú nikomu na ujmu. Dobré mravy musia byť chápané v zmysle nositeľa hodnotových základov práva a bariéry proti amoráliám pri výkone subjektívnych práv a ďalej ako interpretačné vodítko slúžiace k odstráneniu zbytočného právneho formalizmu, ktorý je ústavne neudržateľný. Pre účely príspevku však predpokladajme, že oprávnená osoba naozaj konala v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku čoho by jej v prípadnom súdnom konaní nebolo výživné priznané. Rozpor s dobrými mravmi a nepriznanie výživného nemáme formálne potvrdené rozhodnutím súdu. Povinná osoba vzhľadom na amorálne správanie oprávnenej osoby prestala plniť svoju vyživovaciu povinnosť, pričom po troch mesiacoch neplnenia oprávnená osoba podala (účelovo, súc si vedomá trestnoprávnej problematiky) trestné oznámenie pre spáchanie trestného činu zanedbania povinnej výživy.

Konanie (plnoletého) oprávneného v rozpore s dobrými mravmi nie je dôvodom absolútneho zániku vyživovacej povinnosti. Tá aj napriek porušeniu dobrých mravov stále trvá. Rozpor konania oprávnenej osoby s dobrými mravmi má za následok to, že oprávnená osoba sa kvázi pozbavuje výkonu práva na výživu, lepšie povedané dočasne stráca nárok žiadať od povinnej osoby zabezpečenie výživy. S poukazom na § 78 ods. 1 ZR je pojem „dočasne“ potrebné vykladať tak, že oprávnenému nebude prislúchať nárok na výživu, dokým sa nezmenia pomery. To v kontexte dobrých mravov môže znamenať, že oprávnený zmenil svoje správanie k povinnému, z tohto správania možno bez dôvodných pochybností vyvodiť záver, že ide o správanie úprimné, nie len predstierané, a ktoré by bolo možné v kontexte charakteru amorálneho správania vyhodnotiť ako správanie, ktorým oprávnený odčinil, resp. preukázal úprimnú snahu odčiniť svoje amorálnosti voči povinnému.

Z predchádzajúceho odseku vyplynulo, že nárok oprávneného a povinnosť povinného zanikajú a obnovujú sa súčasne tým istým momentom. Ak preto zákon spája s amorálnym správaním plnoletej osoby dočasný zánik nároku na výživu, potom je s takýmto správaním spojený aj zánik povinnosti vyživovať túto plnoletú osobu, hoci len dočasne. Ak konanie v rozpore s dobrými mravmi nastalo v minulosti a na základe toho súd nepriznáva výživné do budúcnosti, nepriznal by za toto konanie v minulosti výživné ani spätne. Tak káže elementárna logika. Logike by nebolo učinené zadosť,…

Prečítajte si tiež: Ako predať nehnuteľnosť, ak je potrebný kolízny opatrovník?

Základné princípy rodičovstva a práva dieťaťa

Odporúčame v celom texte čl. aby sa použilo platné a účinné znenie zákona č. 36/2005 Z. z. Vyzdvihuje sa tak rodinné prostredie tvorené matkou, otcom a dieťaťom. Uvedomuje si však, že nie vždy rodinu tvoria obaja rodičia, resp. rodinu tvorí iba jeden z rodičov, pričom tento môže, ale nemusí byť nahradený novým partnerom rodiča, resp. ide o rodiny, kde rodičia úplne absentujú a rodina dieťaťa je tak tvorená inými jeho príbuznými. aj toto prostredie je rodinou, pričom často ide o prostredie stabilné, podporujúce zdravý a harmonický vývin dieťaťa. Práve preto by sa mali rešpektovať tieto formy rodiny a na ich úkor nevyzdvihovala iba rodinu tvorenú otcom a matkou dieťaťa. Práve preto, že dieťa nemôže byť ponechané výlučne v starostlivosti práve jeho otcom a matkou, a to z dôvodu násilného či zanedbávajúceho spôsobu správania sa rodičov voči dieťaťu, pričom je možné vytvoriť mu iné stabilné prostredie v inej forme rodiny (napr. u starých rodičov, či u jedného z rodičov pri vylúčení druhého rodiča). V súlade s nimi. Z uvedeného dôvodu považujeme za dostatočné zakotviť ako základnú zásadu týkajúcu sa rodičovstva (čl. stabilné prostredie rodiny.

Odporúčame doplniť vetu o tom, čo tvorí najvhodnejšie prostredie pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa. od narodenia v prirodzenom rodinnom prostredí (podľa čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa má každé dieťa právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť; v II. , či ich návrat do starostlivosti rodičov alebo, ak to nie je možné, blízkych príbuzných.). Jeho práva v častiach týkajúcich sa umiestňovania detí do náhradnej rodinnej starostlivosti v záujme vyhýbania sa umiestňovaniu detí do ústavnej starostlivosti ako najkrajnejšiemu riešeniu. doplnenie je potrebné vykladať v kontexte už existujúcich zásad. zuje vyjadriť v rámci zásady čl. význam a kvalita rôznych foriem rodiny. Ďalej sa zdôrazňuje prednosť náhradnej starostlivosti (t.j. zníženie ústavnej starostlivosti). Toto zdôraznenie sa prejavuje aj v zmene ustanovenia zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele.

Opatrovníctvo: Zabezpečenie záujmov dieťaťa v neštandardných situáciách

V navrhovanom § 14a ods. lneho prokurátora Slovenskej republiky a zaviesť legislatívnu skratku T(\'efalej len Tgenerálny prokurátor])]. generálneho prokurátora. Z dôvodu duplicity odporúčame vypustiť navrhovaný bod 9. ustanovenie, ako sa navrhuje v bode 9, je už zakotvené v zákone č. 36/2005 Z. z. v § 25 ods. 5. Znenie § 25 nie je jednoznačné a návrhom jeho doplnenia sa odstraňujú interpretačné problémy. V navrhovanom písmene b) odporúčame doplniť druh zariadenia obdobne, ako je to v navrhovaných písmenách a) a c). Je potrebné špecifikovať, v akom druhu, resp. type zariadenia sa bude vykonávať pobyt maloletého dieťaťa na účely zabezpečenia odbornej pomoci dieťaťu, resp. áznych pomerov. V návrhu písm. druh zariadenia, ale návrh jasne ustanovuje, že sa musí jednať o zariadenie, ktoré v prípade písm. a) vykonáva okrem iných odborných činností aj odbornú diagnostiku a v prípade písm. ý program pre drogovo a inak závislých. bea písm. b), vhodnosť druhu zariadenia je možné určiť podľa účelu na ktorý má výchovné opatrenie slúžiť. V navrhovanom odseku 4 odporúčame za slovo zariadením vložiť slová podľa odseku 2 alebo 3. om logicky to nemôže byť akékoľvek zariadenie.

Žiadame vypustiť novelizačný bod 17. § 43 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. zoru slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. eobecný komentár č. 12 Výboru OSN pre práva dieťaťa. Navrhovaným vypustením prvej vety § 43 ods. om rozhoduje. l. 12 dohovoru). Právo dieťaťa vyjadriť svoj názor je širší pojem než právo byť vypočuté v konaní, preto zastávame názor, že ustanovenie prvej vety § 43 ods. a zosúladiť s čl. 12 dohovoru tak, že sa z neho iba vypustia slová s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť. Táto pripomienku uplatňujeme ako pripomienku zásadného charakteru. prava aktuálneho znenia prvej vety tak, aby zodpovedala čl. 12 dohovoru. V navrhované doplnenia § 45 ods. 4 prvej vety (bod 20), ako aj § 50 ods. 1 (bod 25) odporúčame upraviť v samostatnom odseku. ároveň je potrebné špecifikovať súd, ktorému bude osoba povinná oznamovať dočasné premiestnenie dieťaťa do cudziny. § 45 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. veta upravuje povinnosť osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. é doplnenie tejto vety o povinnosť tejto osoby oznámiť dočasné premiestnenie dieťaťa do cudziny obsahovo, čo nesúvisí s dopĺňanou vetou. v samostatnom odseku. Tiež je potrebné špecifikovať súd, ktorému sa bude plniť uvedená povinnosť; zrejme sa má na mysli súd, ktorý rozhodol o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. vodnenie sa rovnako vzťahuje aj na navrhované doplnenie § 50 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Odporúčame vypustiť prvé slovo najmä a v celom navrhovanom ustanovení riadne doplniť interpunkciu. Odporúčame v jedinom novelizačnom bode upraviť celé znenie nového § 54. 35 už nesedí číslovanie odsekov po vypustení a doplnení iných odsekov, je potrebné upraviť znenie § 54 v jednom novelizačnom bode. vna technika umožňuje zdôrazniť navrhované zmeny.

Zmeny v zákone o rodine a ich dopad na práva dieťaťa

Odporúčame upraviť novelizačný bod 39 nasledovne: 39. V § 102 ods. a neprejavila o dieťa žiadny záujem, alebo. Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno d). Poznámka pod čiarou k odkazu 17b) znie: § 11 ods. . 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. ame vložiť nový novelizačný bod 40, ktorý bude znieť: 40. V § 102 ods. 1 písm. d) sa vypúšťa spojka ak. énym bodom 39 sa nenavrhuje zmena existujúcej uvádzacej vety odseku 1 ani zmena písmen a) a b), preto ho nie je potrebné uvádzať ako nové znenie. om navrhované písmeno c) je tiež potrebné preformulovať. V prípade tzv. utajeného pôrodu podľa § 11 ods. 11 zákona č. 576/2004 Z. z. ým spôsobom vedené osobné údaje ženy (matky dieťaťa) a neuvádzajú sa údaje otca dieťaťa; nie je preto možné, aby súd zisťoval prejavenie záujmu obidvoch rodičov o toto dieťa. smene d) /pôvodné písm. c)/ postačuje iba vypustiť spojku ak, nakoľko ostatný text zostáva bez zmeny. V navrhovanom § 178i ods. 1 odporúčame vložiť za slovo rozhoduje slová vo veci samej. ame nahradiť slová a po právoplatnosti slovami nadobudnutím jeho právoplatnosti. V § 178j ods. 1 odporúčame vypustiť slovo spravidla. N - vo vzťahu k časti prvej pripomienky nemožno akceptovať z dôvodu, že súd v návratovom konaní nerozhoduje vo veci samej. spravidla nemožno vypustiť z dôvodu, že OSP nemá garantovať výsledok konania do určitej lehoty, keďže veta za bodkočiarkou pripomína, že existujú dôvody na nedodržanie lehoty. V navrhovanom § 179b ods. a za slová podľa osobitného predpisu vložiť nový odkaz x), ktorý bude znieť: Poznámka pod čiarou k odkazu x) znie: x) § 93b ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2005 Z. z. lnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. ávnenie preverovať) a z uvedeného dôvodu na konci vety odseku 1 odporúčame nahradiť slová oprávnenia preverovať slovami tohto oprávnenia. 179b (odseky 4 a 5) je potrebné používať namiesto slova preverovať slovné spojenie preverenia stavu dieťaťa podľa odseku 1. že toto právo sa vzťahuje na všetky oprávnenia súvisiace s preverovaním rozličných skutočností vyplývajúcich tomuto orgánu zo zákona č. 305/2005 Z. z. e vzťahovať iba na konkrétne oprávnenie vyplývajúce z navrhovaného § 93b ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2005 Z. z., t. j. dza v ohrození života alebo zdravia ako najzávažnejších hodnôt, ktorých ochrana z hľadiska proporcionality musí mať prednosť pred ochranou súkromia. stavnosti neprešlo. Rozpor bol odstránený prerokovaním zásadnej pripomienky dňa 3.2.2015. Zásadná časť pripomienky bola akceptovaná t.j. itiu je ukotvená jednoznačnejšie. Všetky ostatné úpravy v pripomienke sú legislatívno-technického charakteru. Odporúčame nahradiť slovo nepojednáva slovami rozhoduje bez nariadenia pojednávania. Odporúčame nahradiť slovo policajta slovami príslušníka Policajného zboru. ame za slová podľa osobitného predpisu vložiť odkaz na tento osobitný pr…

Prečítajte si tiež: Kolízny opatrovník a jeho anglický ekvivalent

tags: #kolízie #opatrovník #otec #vo #väzení #a