
Zastropovanie veku odchodu do dôchodku je téma, ktorá rezonuje v slovenskej spoločnosti a má priamy dopad na občanov, ich úspory a budúce dôchodky. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, analyzovať rôzne aspekty a názory odborníkov, ako aj politikov.
Zastropovanie dôchodkového veku predstavuje obmedzenie maximálneho veku, v ktorom môžu občania odísť do dôchodku. Toto opatrenie má priamy vplyv na výšku dôchodkov, úspory v druhom pilieri a celkovú udržateľnosť dôchodkového systému. Diskusia o tejto téme je často spojená s obavami o budúcnosť verejných financií a zabezpečenie dôstojného života pre seniorov.
Dôchodková správcovská spoločnosť (DSS) Poštovej banky upozorňuje, že plánované zastropovanie veku odchodu do dôchodku môže negatívne ovplyvniť výšku úspor občanov v druhom pilieri. Skorší odchod do dôchodku znamená kratšie obdobie pre sporenie a investovanie, čo sa prejaví na nižšej sume našetrených prostriedkov.
Spoločnosť uvádza príklad osoby, ktorá by pri plate 1000 eur na začiatku kariéry a odchode do dôchodku v neskoršom veku mala v druhom pilieri našetrených 158.137,18 eura. Ak by sa zaviedol strop odchodu do dôchodku na 64 rokov, úspory tejto osoby by boli za rovnakých podmienok o vyše 24.000 eur nižšie. Tento príklad ilustruje, ako môže skorší odchod do dôchodku zásadne ovplyvniť výšku úspor, najmä pre mladých ľudí.
Alternatívou k sporeniu v druhom pilieri je dlhodobé investovanie peňazí v podielových fondoch. Vzhľadom na dlhý investičný horizont pri sporení na dôchodok je možné postupovať odvážnejšie a potenciálne dosiahnuť vyššie výnosy.
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?
Politici opozičných strán kritizujú zásahy vlád SMER-u do druhého piliera, ktoré podľa nich deformovali systém a obmedzovali jeho rozvoj. Tieto zásahy mali za následok vyťahovanie peňazí z piliera na úkor aktuálnej spotreby, čo vedie k poukazovaniu na jeho nefunkčnosť.
Kritici druhého piliera často argumentujú jeho nevalorizovaním a nižšími výnosmi. Opomínajú však skutočnosť, že v prípade pokračovania v súčasnom riadení verejných financií hrozí Slovensku bankrot štátu. V takom prípade by štát nebol schopný garantovať dôchodky ani z prvého piliera.
Ďalším kritizovaným aspektom je plošnosť a neadresnosť sociálneho systému, ktorý sa netýka len kompenzácií rastúcich cien energií, ale celkového nastavenia. Systém poskytuje peniaze len z titulu, že niekto má deti alebo je dôchodca, bez ohľadu na jeho skutočnú situáciu.
Plošné rozhadzovanie peňazí, ktoré sa vyberú od všetkých, vedie k mrhaniu, zvyšovaniu daňového zaťaženia a menšej efektivite ekonomiky. Následne chýbajú prostriedky na to, na čo sú skutočne potrebné.
Opoziční politici kritizujú návrhy zákonov, ktoré majú údajne zlepšiť verejné financie, a snahu o zvaľovanie zodpovednosti na predchádzajúce volebné obdobie, keď bol SMER v opozícii. Upozorňujú na objektívne udalosti ako pandémia, vojna na Ukrajine a energetická kríza, ktoré ovplyvnili verejné financie.
Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a roky poistenia
Kritici poukazujú na rozhadzovačné opatrenia predchádzajúcej vládnej zostavy, ktoré zhoršili udržateľnosť verejných financií. Tvrdia, že spochybnenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií nie je záležitosťou posledných rokov, ale predovšetkým 12 rokov vlád SMER-u, keď sa v dobrých časoch prejedali zdroje a nerobili sa potrebné reformy.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť už v roku 2019 upozornila na veľké výzvy, ktorým čelia verejné financie. Dlhodobá udržateľnosť sa výrazne zhoršila už pred pandémiou a nebola dosiahnutá v roku 2019. Hlavným dôvodom boli zmeny v dôchodkovom systéme, pričom najväčší vplyv malo zastropovanie veku odchodu do dôchodku.
Politici pred voľbami často rozhadzujú peniaze a hrajú sa na Ježiškov, čo vedie k neadresnosti sociálnej politiky a zhoršovaniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Príkladom je tzv. rodinný balíček, ktorý zvýšil prídavky na deti a daňový bonus, čo zhoršilo dlhodobú udržateľnosť o 0,5 % hrubého domáceho produktu.
Kritici tvrdia, že konsolidácia, s ktorou prichádza vláda, je nedostatočná a smeruje k zvyšovaniu verejných výdavkov a rozhadzovaniu na populistické opatrenia. Nové zdroje, ktoré štát získa zvýšením daní a poplatkov, sa nepoužijú len na zníženie deficitu, ale aj na rozhadzovanie.
SMER je kritizovaný za konzistentný prístup k verejným financiám, ktorý uplatňoval aj v minulosti, keď bol vo vláde. Napriek dobrým ekonomickým podmienkam sa nepodarilo dosiahnuť vyrovnané hospodárenie a zdroje sa prejedali namiesto šetrenia.
Prečítajte si tiež: Psychiatrická PN: Trvanie a podrobnosti
Zásadným opatrením z hľadiska výšky dopadov je ďalší zásah do II. piliera, konkrétne zníženie príspevkov, ktoré sporitelia odvádzajú. Tento krok má negatívny vplyv na budúce dôchodky a zhoršuje udržateľnosť celého dôchodkového systému.
Zastropovanie dôchodkového veku má rôzne dopady na rôzne skupiny obyvateľstva. Mladí ľudia, ktorí začínajú svoju kariéru, môžu pocítiť zníženie svojich úspor v druhom pilieri. Starší občania, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, môžu mať obavy o výšku svojich budúcich dôchodkov.
Okrem dôchodcov existujú aj ďalšie ohrozené skupiny obyvateľstva, ako napríklad jednorodičovské domácnosti, ktoré si zaslúžia pozornosť a pomoc zo strany štátu. Zodpovedná sociálna politika by sa mala sústrediť na pomoc tým, ktorí to naozaj potrebujú.
Na zlepšenie situácie v oblasti dôchodkového systému a verejných financií existujú rôzne alternatívne riešenia a návrhy. Medzi ne patrí:
tags: #zastropovanie #dôchodku #dopad #na #občanov