Nárok na dovolenku a čiastočný invalidný dôchodok na Slovensku

Právo na prácu, slobodná voľba zamestnania, spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a ochrana proti nezamestnanosti sú základnými zásadami pracovného práva. Pracovnoprávny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom vzniká na princípe zmluvnej voľnosti, kde sa obaja slobodne rozhodujú pri výbere. S uzatvorením pracovného pomeru vznikajú obom stranám rozsiahle práva a povinnosti, medzi ktoré patrí aj inštitút dovolenky. Dovolenka, odvodená od latinského slova "vacare", znamená zdržať sa bežnej činnosti, aby sa človek mohol sústrediť na niečo iné. Tento článok sa zameriava na nárok na dovolenku v kontexte čiastočného invalidného dôchodku na Slovensku.

Právna úprava dovolenky

Právna úprava dovolenky je obsiahnutá v ustanoveniach § 100 až § 117 Zákonníka práce (ZP), konkrétne zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2002. Tento zákon zrušil dovtedy platný zákon č. 65/1965 Zb.

Druhy dovolenky

Pôvodný Zákonník práce rozlišoval päť druhov dovoleniek. Nový Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. ich zredukoval. V súčasnosti rozlišujeme:

• Dovolenka za kalendárny rok (§ 101 ZP)
• Pomerná časť dovolenky (§ 105 ZP)
• Dovolenka za odpracované dni (§ 106 ZP)
• Dodatková dovolenka (§ 107 ZP)

Po splnení zákonom stanovených podmienok môže zamestnancovi vzniknúť súbežne nárok na dovolenku za kalendárny rok a nárok na dodatkovú dovolenku, resp. nárok na dovolenku za odpracované dni a nárok na dodatkovú dovolenku. Právna úprava dovolenky však nepripúšťa súbeh dovolenky za kalendárny rok a dovolenky za odpracované dni.

Podmienky vzniku nároku na dovolenku

Základnou podmienkou vzniku nároku zamestnanca na dovolenku za kalendárny rok (príp. na jej pomernú časť) je skutočnosť, že zamestnanec vykonával u zamestnanca prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Do počtu odpracovaných dní sa započítavajú aj nasledovné dni:

• Sviatky, ktoré pripadli na obvyklý pracovný deň zamestnanca (§ 144 ods. 3 písm. b) ZP).
• Čas zameškaný pre dôležité osobné prekážky v práci, ktoré sa uvádzajú v § 141 ods. 1 ZP.
• Čas, keď zamestnanec nepracuje pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa (§ 142 ods. 1 a 4 ZP).
• Čas, keď zamestnanec nepracuje pre prekážky z dôvodov všeobecného záujmu.
• Čas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 ZP (prvých 28 týždňov, príp. 37 týždňov osamelá).
• Čas ďalšieho pracovného voľna poskytnutého zamestnancovi podľa § 142 ods. 3 ZP z iných vážnych dôvodov.

Ostatné dôležité osobné prekážky v práci (ktoré sa neuvádzajú v § 142 ods. 2 ZP) sa na účely dovolenky neposudzujú ako výkon práce, a tak sa do „počtu odpracovaných 60 dní“ nezapočítavajú.

Ak zamestnanec splní základnú podmienku a pracovný pomer u zamestnávateľa, u ktorého vykonával prácu aspoň 60 dní, trval nepretržite celý kalendárny rok, vznikne zamestnancovi nárok na dovolenku za kalendárny rok. Ak pracovný pomer netrval nepretržite celý kalendárny rok, vznikne zamestnancovi nárok na pomernú časť dovolenky za príslušný kalendárny rok. Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.

Ak zamestnanec u toho istého zamestnávateľa nebude vykonávať v kalendárnom roku prácu aspoň 60 dní, nevznikne mu nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť. V takomto prípade mu môže vzniknúť nárok na dovolenku za odpracované dni.

Dovolenka za odpracované dni

Ak zamestnancovi nevznikol nárok ani na pomernú časť dovolenky, aplikuje sa dovolenka za odpracované dni.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a roky poistenia

Základná výmera dovolenky

Základná zákonná výmera dovolenky na jeden kalendárny rok predstavuje 20 pracovných dní, t.j. 4 týždne. Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku. Pedagogickí a výskumní pracovníci majú nárok na najdlhšiu zákonnú výmeru dovolenky, a to až 8 týždňov. Zamestnanci, ktorí sa trvalo starajú o dieťa do veku 33 rokov, majú zvýšený základný nárok na dovolenku o 5 dní, takže im prináleží 5 týždňov dovolenky na rok.

Dodatková dovolenka

Pri zamestnancoch, ktorí vykonávajú ťažké a zdraviu škodlivé práce alebo pracujú pod zemou pri ťažbe nerastných surovín, existuje tzv. dodatková dovolenka v trvaní jedného týždňa nad zákonnú výmeru dovolenky. Za dodatkovú dovolenku nie je možné poskytnúť náhradu mzdy. Musí sa vyčerpať, a to prednostne pred dovolenkou za kalendárny rok alebo pred dovolenkou za odpracované dni.

Čerpanie dovolenky

Zákonník práce hovorí, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ, po prerokovaní so zamestnancom, na základe plánu dovoleniek, s predchádzajúcim prerokovaním so zástupcami zamestnancov. Pri určovaní dovolenky sa pritom prihliada jednak na úlohy zamestnávateľa, ako aj na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnanec by si mal dovolenku vyčerpať spravidla do konca príslušného kalendárneho roka. Ak sa dovolenka čerpá vo viacerých častiach, jedna z nich by mala trvať najmenej 2 týždne - ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú inak. Zostatkové dni dovolenky možno preniesť aj do ďalšieho roka, avšak v tomto je potrebné tieto dni dovolenky využiť.

V rozsahu 2 týždňov môže zamestnávateľ určiť hromadné čerpanie dovolenky, tzv. celozávodnú dovolenku. Určiť môže až 3 týždne v prípade, že hromadné čerpanie dovolenky nadväzuje na závažné prevádzkové dôvody, o ktorých musia byť zamestnanci informovaní minimálne 6 mesiacov vopred. Počas práceneschopnosti alebo ak je zamestnanec na materskej, resp. rodičovskej dovolenke, nemôže čerpať dovolenku.

Invalidný dôchodok a pracovné právo

Nepriaznivý zdravotný stav človeka v pracovnom živote ho nepochybne znevýhodňuje. Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený.

Prečítajte si tiež: Psychiatrická PN: Trvanie a podrobnosti

Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím

Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“.

Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné, napríklad z dôvodu nižších odvodov do zdravotnej poisťovne. Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Chránené dielne a chránené pracoviská

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Chránené pracovisko je pracovné miesto jedného človeka so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom občan so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť.

Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Pomoc v práci

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím.

Nárok na dovolenku pri čiastočnom invalidnom dôchodku

Vzhľadom na to, že poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní bez obmedzenia, majú rovnaký nárok na dovolenku ako ostatní zamestnanci. To znamená, že sa na nich vzťahujú všetky vyššie uvedené pravidlá týkajúce sa vzniku nároku na dovolenku, výmery dovolenky a čerpania dovolenky.

Dôležité je zdôrazniť, že invalidný dôchodok nemá vplyv na nárok na dovolenku. Zamestnanec s čiastočným invalidným dôchodkom má nárok na rovnakú dĺžku dovolenky ako zamestnanec bez invalidného dôchodku, ak spĺňa rovnaké podmienky (napr. dĺžka pracovného pomeru, vek, starostlivosť o dieťa).

tags: #nárok #na #dovolenku #čiastočný #invalidný #dôchodok