Nárok na dovolenku po odpracovaní 36 rokoch

Letné obdobie je typické zvýšeným čerpaním dovoleniek. Nárok zamestnanca na dovolenku je jednou zo základných podmienok zamestnávania a slúži predovšetkým na oddych a regeneráciu bez straty príjmu. Problematiku dovolenky upravuje Zákonník práce (§ 100 až § 117).

Základné ustanovenia o dovolenke

Základná výmera dovolenky

Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. U zamestnanca, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši 33 rokov, je to päť týždňov. Pedagogickí zamestnanci majú nárok na 8 týždňov dovolenky. Štátni zamestnanci majú nárok na 5 týždňov dovolenky, a to aj keď nedosiahli vek 33 rokov. Po dosiahnutí 33 rokov majú štátny zamestnanci nárok na 6 týždňov dovolenky.

Podmienky vzniku nároku na dovolenku

Nárok na dovolenku za kalendárny rok vzniká zamestnancovi, ak jeho pracovný pomer trval nepretržite celý rok a odpracoval aspoň 60 dní. Ak pracovný pomer trval len časť roka, vzniká nárok na pomernú časť dovolenky za každý odpracovaný mesiac (jedna dvanástina ročnej dovolenky). Ak zamestnanec neodpracoval ani 60 dní, má nárok na dovolenku za odpracované dni (jedna dvanástina dovolenky za každých 21 odpracovaných dní).

Dovolenka za odpracované dni a dodatková dovolenka

Ak zamestnanec nemá nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, má nárok na dovolenku za odpracované dni. Nárok na dovolenku za odpracované dni vzniká v prípade, že zamestnanec odpracuje u zamestnávateľa menej ako 60 dní. V takomto prípade mu patrí jedna dvanástina dovolenky za každých 21 odpracovaných dní. V prípade základnej výmery dovolenky (4 týždne), má zamestnanec po odpracovaní 21 dní nárok na 1,66 dňa dovolenky. Ak je zamestnanec starší ako 33 rokov, po odpracovaní 21 dní má nárok na 2 dni dovolenky.

Dodatková dovolenka sa týka iba zamestnancov vykonávajúcich obzvlášť ťažké práce, napr. pri ťažbe nerastov, razení tunelov a pod.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Špecifické situácie a výpočty

Dovolenka pri nerovnomernom pracovnom čase

U zamestnancov s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom je potrebné zistiť priemerný počet pracovných dní pripadajúcich v kalendárnom roku na jeden týždeň. Dovolenku čerpá zamestnanec na dni, v ktorých má podľa rozvrhu pracovných zmien vykonávať prácu. Náhradu mzdy za dovolenku zamestnávateľ poskytuje za taký počet hodín, v akom určí trvanie pracovnej zmeny.

Príklad: Ak zamestnanec v priemere odpracuje 3,45 dňa týždenne, pri štandardnej 4-týždňovej dovolenke má nárok na 14 dní dovolenky (3,45 x 4 = 13,8, zaokrúhlene 14).

Dovolenka pri skrátenom úväzku

Ak zamestnanec pracuje na skrátený úväzok, napr. 50% (20 hodín týždenne), má nárok na rovnaký počet dní dovolenky ako zamestnanec na plný úväzok, pretože nárok je vyčíslený v dňoch. Rozdiel je len v tom, že za jeden deň dovolenky dostane náhradu mzdy za menší počet hodín (napr. za 4 hodiny namiesto 8).

Krátenie dovolenky

Zamestnávateľ môže krátiť dovolenku, ak zamestnanec zameškal viac ako 100 pracovných dní z dôvodu PN, rodičovskej dovolenky alebo výkonu verejnej funkcie. Za prvých 100 zameškaných dní sa kráti o 1/12 a za každých ďalších 21 dní rovnako o 1/12. Za neospravedlnené zameškanie môže zamestnávateľ krátiť dovolenku o 1 až 2 dni za každú zmenu. Dôležité je, že ak bol zamestnanec na PN z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, v takomto prípade zamestnávateľ nemôže krátiť dovolenku.

Príklad: Ak zamestnanec s nárokom na 20 dní dovolenky zamešká 115 dní, dovolenka sa mu skráti o 1,5 dňa (20/12 = 1,66, zaokrúhlene 1,5).

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a roky poistenia

Čerpanie dovolenky

Plánovanie a určovanie dovolenky

Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom, pričom prihliada na potreby zamestnávateľa aj záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň 4 týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak tomu nebránia prekážky na strane zamestnanca. Čerpanie dovolenky musí oznámiť zamestnancovi najmenej 14 dní vopred.

Hromadné čerpanie dovolenky

Zamestnávateľ môže určiť hromadné čerpanie dovolenky (celozávodnú dovolenku) z prevádzkových dôvodov, avšak maximálne na dva týždne a po dohode so zástupcami zamestnancov.

Prenášanie dovolenky

Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku, prenáša sa mu do nasledujúceho roka. Zamestnávateľ by mal určiť čerpanie prenesenej dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho roka. Ak to neurobí, môže si zamestnanec určiť čerpanie dovolenky sám, pričom je povinný oznámiť to zamestnávateľovi aspoň 30 dní vopred.

Odvolanie z dovolenky

Zamestnávateľ môže zamestnanca odvolať z dovolenky, ale je povinný mu preplatiť náklady, ktoré mu tým vznikli.

Nároky zamestnanca pri čerpaní dovolenky

Náhrada mzdy

Za vyčerpanú dovolenku patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Prečítajte si tiež: Psychiatrická PN: Trvanie a podrobnosti

Preplatenie nevyčerpanej dovolenky

Náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku patrí zamestnancovi len pri skončení pracovného pomeru. Vtedy sa prepláca celá nevyčerpaná dovolenka (vrátane prenesenej). Inak sa prepláca len tá časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery.

Dovolenka a dlhodobá prax (napr. 36 rokov)

Po odpracovaní 36 rokov u jedného zamestnávateľa nemá zamestnanec automaticky nárok na dlhšiu dovolenku. Dĺžka dovolenky závisí od veku (5 týždňov po dovŕšení 33 rokov) a od prípadného vykonávania prác, ktoré zakladajú nárok na dodatkovú dovolenku. Dĺžka trvania pracovného pomeru nemá priamy vplyv na dĺžku dovolenky, avšak dlhodobý zamestnanec má vyššiu istotu, že splní podmienku odpracovania aspoň 60 dní v roku, a teda mu vznikne nárok na dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť.

Zmeny v legislatíve

Národná rada SR schválila zmeny v dovolenke zamestnancov pre rok 2020.

tags: #nárok #na #dovolenku #po #odpracovaní #36