Koľko musí zamestnávateľ prispievať na dôchodok zamestnancom?

Finančné zabezpečenie na dôstojný odchod do penzie sa stáva čoraz aktuálnejšou témou. Spoliehanie sa výhradne na štátom vyplácaný dôchodok môže v budúcnosti priniesť viac smútku ako úžitku. Je preto dobré hľadať možnosti, ako sa dá dlhodobo sporiť na chvíle, keď si človek prestane zarábať prácou a jeho príjem bude závislý od toho, čo si počas svojho života dokázal nasporiť. Jednou z možností je sporenie si v treťom dôchodkovom pilieri, ktoré je výhodné najmä pre zamestnancov, ktorým môže zamestnávateľ prispievať určitou sumou navyše.

Príspevky zamestnávateľa do 3. piliera

Tretí pilier vznikol s motiváciou vtiahnuť zamestnávateľov do zlepšenia životnej úrovne svojich zamestnancov na dôchodku cez podporu sporenia. Tento spôsob je jedným z kľúčových pilierov dôchodkového zabezpečenia vo viacerých štátoch západného sveta vrátane Spojených štátov. Hoci sa slovenský dôchodkový systém od toho amerického zásadne líši, idea zapojenia zamestnávateľov do dôchodkového sporenia je prínosná práve preto, lebo firmám poskytuje ďalší benefit pre zamestnancov a pracujúcim zase príležitosť získať financie navyše.

Výška príspevkov zamestnávateľa je súčasťou zamestnávateľskej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnávateľom a DDS (doplnková dôchodková spoločnosť). V praxi sa ukazuje, že výška príspevku zamestnávateľov sa pohybuje v rozmedzí okolo 15 až 30 eur mesačne a v lepšom prípade môže byť jeho výška nastavená aj ako konkrétne percento zo mzdy.

Rizikové práce a povinnosť zamestnávateľa

Zamestnancom, ktorí vykonávajú rizikové práce v kategórii 3 a 4, je dokonca zamestnávateľ zo zákona povinný platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, pričom výška jeho príspevkov je najmenej 2 % z vymeriavacieho základu zamestnanca alebo príjmu zúčtovaného na výplatu.

Výhody a nevýhody 3. piliera

Sporenie v treťom pilieri pritom bezpochyby prináša viacero výhod. Jednoznačne najdôležitejšou je prípadný príspevok zamestnávateľa, ktorý mnohí ponúkajú ako jeden zo svojich benefitov. Finanční analytici pred odchodom do penzie odporúčajú zabezpečiť si čo najviac rôznych zdrojov príjmu. Výhodou môže byť aj to, že zamestnanci si príspevky od zamestnávateľov nemôžu vybrať skôr, ako pri odchode do dôchodku, vďaka čomu rastie šanca, že si reálne v dlhodobom časovom horizonte nasporia vyššiu sumu peňazí.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Hoci sporenie v treťom pilieri podľa finančného analytika spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika neumožňuje diverzifikovať portfólio do rôznych fondov a nedosahuje také výnosy ako priame investície v podielových alebo indexových fondoch, aj tak sa ním dá postupne vytvoriť zaujímavý balík peňazí. K dispozícii sú fondy s rôznymi stupňami rizika, čo priamo ovplyvňuje možnosti zhodnocovania vkladov.

Medzi nevýhody 3. piliera môžeme zaradiť to, že poplatky sú trochu vyššie, ako pri štandardnom dlhodobom investovaní. Skladajú sa z poplatku za správu fondu (od 2023 je jeho výška 1,15 % ročne z priemernej hodnoty účtu) a poplatku za zhodnotenie príspevkov - 10 % z výnosu.

Daňové výhody

Ďalšou výhodou vstupu do tretieho piliera po 1. januári 2014 je možnosť uplatniť si nezdaniteľnú časť základu dane tak, že nasporené príspevky v rámci doplnkového dôchodkového sporenia je možné odpočítať od základu dane vo výške, v akej boli v príslušnom zdaňovacom období preukázateľne zaplatené. Dôležité je pripomenúť, že v prípade, ak niekto vstúpil do tretieho piliera pred 31. decembrom 2013, nemá nárok na daňovú úľavu a platia preňho aj iné pravidlá pri nároku na doplnkový dôchodok. Toto sa však dá jednoducho zmeniť, pričom stačí len podpísať dodatok k zmluve o podmienkach platných od 1. januára 2014. Potrebné je si uvedomiť, že znížiť základ dane sa dá len z vlastných príspevkov sporiteľa, nie z príspevkov od zamestnávateľa. V praxi je možné zníženie základu dane o výšku zaplatených príspevkov, maximálne však do výšky 180 eur ročne, čo predstavuje úsporu na daniach 34,20 eura. Prispievať je možné aj vyššou sumou, no pritom je dobré si uvedomiť, že daňová úľava sa môže uplatniť len do stanovenej výšky. Preto ak má človek k dispozícii viac voľných peňazí, ktoré si chce odložiť na dôchodok, môže ich investovať napríklad do ETF alebo podielových fondov.

Ako efektívne sporiť v 3. pilieri

Potrebné je tiež myslieť na to, aby suma, ktorú si zamestnanec sporí, bola čo najefektívnejšia, ako z hľadiska výnosu, tak aj z pohľadu daňovej úľavy. Podľa M. Búlika by mal mať zamestnanec v treťom pilieri vždy nastavený taký vlastný vklad, aby získal maximálny príspevok, ktorý zamestnávateľ ponúka. Niektoré firmy tiež určujú, koľko eur si má zamestnanec sporiť, aby mal nárok na príspevok aj od zamestnávateľa. Príspevok zamestnávateľa, ktorý vklad zamestnanca v identickej výške okamžite zhodnocuje napríklad o 100 %, je podľa neho kľúčovým benefitom.

Ďalšie dôležité informácie o 3. pilieri

• Doplnkové dôchodkové sporenie je založené na báze dobrovoľnosti a je určené všetkým tým, ktorí sa nespoliehajú len na štátom vyplácaný dôchodok.
• Minimálna dĺžka sporenia je 10 rokov a minimálny vek sporiteľa na vyplácanie dávok je 55 rokov.
• Výška mesačných príspevkov sporiteľa na doplnkové dôchodkové sporenie je dohodnutá v účastníckej zmluve.
• Do zmluvy je možné doplniť aj oprávnenú osobu, ktorá v prípade úmrtia sporiteľa dostane nasporené peniaze.

Sociálny fond a jeho využitie

Podnikatelia, ktorí zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca, sú povinní vytvárať pre vybranú skupinu zamestnancov sociálny fond. Sociálny fond povinne vytvára podnikateľ - zamestnávateľ, na účely určené zákonom. Tvorbu a čerpanie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZSF).

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a roky poistenia

Povinnosti zamestnávateľa

Sociálny fond (ďalej len SF) má povinnosť tvoriť každý zamestnávateľ pôsobiaci na území Slovenskej republiky bez ohľadu na svoju právnu formu a na počet zamestnancov. Podnikajúca fyzická osoba (ďalej len FO) má povinnosť tak isto ako podnikajúca právnická osoba (ďalej len PO), ak zamestnáva občanov v pracovnom pomere alebo obdobnom pomere, t. j. Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ZP) je zamestnávateľom každá PO alebo FO, ktorá zamestnáva aspoň jednu FO v pracovnoprávnom vzťahu a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobnom pracovnom vzťahu. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 ZSF je zamestnávateľom na účely ZSF PO so sídlom na území SR alebo FO s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu (napríklad zákon č. 73/1998 Z. z.

Ak zamestnávateľ zamestnáva FO - občanov, ktorí vykonávajú práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov, alebo dohody o pracovnej činnosti (ďalej len dohody), z ich odmeny nemá povinnosť tvoriť SF. To isté platí aj pre odmeny vyplatené na základe zmluvy o vytvorení diela podľa zákona č. 618/2003 Z. z.

Tvorba sociálneho fondu

Zamestnávateľ má povinnosť tvoriť podľa § 3 ods. 1 písm. a) ZSF povinný prídel do SF vo výške 0,6 % až 1 % zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Podľa § 118 ods. 2 ZP je mzda peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrady mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokovaných cestovných náhrad, príspevky zo SF, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenia poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa ZP, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemajú charakter mzdy.

Povinný minimálny prídel do SF vo výške 0,6 % tvorí zamestnávateľ bez ohľadu na to, či je tvorba a čerpanie SF dohodnuté v kolektívnej zmluve. Tvorba SF u podnikateľa - zamestnávateľa (ďalej len zamestnávateľ), u ktorého je predmet činnosti zameraný na dosiahnutie zisku, je stanovená vo výške minimálne 0,6 % z objemu hrubých miezd vyplatených zamestnancom za kalendárny rok. SF až do výšky 1 % môže tvoriť podľa § 3 ods. Aj zamestnávateľ, ktorý splnil všetky vyššie uvedené podmienky a nemá uzavretú kolektívnu zmluvu, môže tvoriť SF povinným prídelom až do výšky 1 % z objemu hrubých miezd vyplatených zamestnancom za kalendárny rok.

Povinný prídel do SF je u zamestnávateľa - podnikateľa, považovaný v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 ZSF za výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.

Prečítajte si tiež: Psychiatrická PN: Trvanie a podrobnosti

Ďalší prídel do SF je povinný prídel zamestnávateľa, ktorý je ustanovený § 3 ods. 1 písm. sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. Podľa § 7 ods. 5 ZSF, ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 ZSF, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu tvoreného najviac vo výške 0,5 % z hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancovi, ktorý spĺňa podmienky, že dochádza do zamestnania verejnou dopravou a jeho priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR (ďalej len ŠÚ SR) za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond.

SF sa tvorí podľa § 3 ods. 1 písm. c) ZSF aj ďalšími zdrojmi v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 a 3 zákona.

Použitie sociálneho fondu

Zamestnávateľ môže SF, ktorý vytvoril, použiť len v súlade s ustanoveniami ZSF. Príspevky zo SF poskytuje zamestnávateľ podľa § 7 ods. 1 ZSF zamestnancom v rámci realizácie svojej sociálnej politiky. Podľa § 7 ods. 2 ZSF príspevok zo SF môže poskytnúť aj iným osobám, nielen svojim zamestnancom.

Podľa § 152 ZP je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa § 152 ods. V súčasnosti je príspevok zamestnávateľa maximálne vo výške 55 % zo sumy 3,80 €, t. j. 2,09 € na jedno jedlo. Zo SF môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancom ďalší príspevok na stravovanie, ktorý nie je limitovaný.

Príspevok môže zamestnávateľ poskytnúť na individuálnu alebo podnikovú rekreáciu a na služby. Konkrétne druhy služieb na regeneráciu, na ktoré sa bude u zamestnávateľa prispievať zo SF, by mali byť predmetom dohody v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise. Môže ísť napríklad o masérske služby, kaderníctvo, služby kúpeľných zariadení, rehabilitačné pobyty nad rámec povinnosti zamestnávateľa. Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi zo SF peňažné prostriedky vo forme návratnej alebo nenávratnej pôžičky, finančnú výpomoc, ak sa zamestnanec dostane do ťažkej životnej situácie a podobne. Zamestnávateľ môže zo SF prispievať zamestnancovi na doplnkové dôchodkové sporenie (ďalej len DDS), okrem príspevku na DDS, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu (zákon č. 650/2004 Z. z. o DDS).

Okrem vyššie uvedených možností čerpania a použitia SF zákon umožňuje, aby zamestnávateľ použil finančné prostriedky zo SF aj na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Odvody zamestnanca a zamestnávateľa v roku 2025

Každý zamestnanec na Slovensku má zo zákona povinnosť odvádzať časť svojej hrubej mzdy do zdravotnej a Sociálnej poisťovne. Tieto platby sa bežne označujú ako odvody zamestnancov, ktoré sú základom fungovania systému zdravotnej starostlivosti a dôchodkového zabezpečenia. Vďaka tomuto systému vie štát zabezpečiť jednotlivcom rôzne formy pomoci v prípade choroby, úrazu alebo straty zamestnania, a zároveň poskytuje garanciu dôchodku v starobe.

Rozdiel medzi hrubou a čistou mzdou tvorí kombinácia sociálneho a zdravotného poistenia spolu s daňou z príjmu. Zamestnanec teda nevidí na svojom účte celú hrubú mzdu, keďže sa z nej automaticky strhávajú povinné platby.

V rámci povinných poistných odvodov platia zamestnanci predovšetkým sociálne poistenie a zdravotné poistenie. Sociálne poistenie sa ďalej delí na niekoľko zložiek. Pre rok 2025 sa z hrubej mzdy zamestnanca platí nemocenské poistenie vo výške 1,4 percenta, starobné poistenie vo výške 4 percent a invalidné poistenie vo výške 3 percent. Okrem toho zamestnanec prispieva aj na poistenie v nezamestnanosti jedným percentom zo svojej hrubej mzdy. Podobne ako pri iných zložkách sociálneho poistenia, aj toto poistenie má v roku 2025 rovnaký maximálny vymeriavací základ na úrovni 15 730 eur. Nemenej podstatnou časťou odvodov je zdravotné poistenie. Sadzba, ktorá sa strháva zamestnancovi z hrubej mzdy, je v roku 2025 vo výške štyroch percent.

Zamestnanci by mali vedieť, že časť odvodov platí aj ich zamestnávateľ. Celkové náklady na pracovnú silu sú preto vyššie, než je samotná hrubá mzda. Zamestnávateľ totiž okrem hrubej mzdy hradí ďalšie sociálne poistenie, zdravotné poistenie a rôzne príspevky do rezervných fondov.

Maximálny vymeriavací základ v roku 2025

V roku 2025 dochádza ku zmene výšky maximálneho vymeriavacieho základu pre účely výpočtu odvodov do Sociálnej poisťovne. Maximálny vymeriavací základ platný od 1. januára 2025 do 31.

Minimálny vymeriavací základ v roku 2025

Minimálny vymeriavací základ za obdobie od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 je určený pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) a dobrovoľne poistenú osobu vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na sociálne poistenie, t. j. 715,00 eur. Minimálny vymeriavací základ pre zamestnanca už s účinnosťou od 1.

Zmeny v poistnom od roku 2024

Od 1. júla 2024, resp. od 1. októbra 2024 alebo dňom opätovného oprávnenia SZČO na výkon alebo prevádzkovanie činnosti resp. dňom opätovného vykonávania tejto činnosti podľa jej čestného vyhlásenia (pri činnostiach, ktoré možno vykonávať bez oprávnenia) po týchto dátumoch (v období do 30. júna 2025 resp. do 30.

Dobrovoľné poistenie

Osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená, si vymeriavací základ v zákonom stanovených hraniciach určuje sama. Osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená a dobrovoľne poistená v nezamestnanosti, si vymeriavací základ v zákonom stanovených hraniciach určuje sama.

Osobitné kategórie poistencov

Medzi osobitné kategórie poistencov patria napríklad:

• fyzickú osobu s trvalým pobytom na území SR, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie a fyzickú osobu, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne. Podanie prihlášky touto osobou sa nahrádza automatizovaným poskytnutím údajov z ÚPSVaR.
• vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy (od 2.
• fyzickú osobu s trvalým pobytom na území SR, ktorá má priznaný kompenzačný príspevok zamestnancom, ktorí ukončili zamestnanie so stálym pracoviskom v podzemí z dôvodu útlmu banskej činnosti (od 1.

Jednotná sadzba poistného na úrazové poistenie

Zavádza sa jednotná sadzba poistného na úrazové poistenie v doterajšej výške.

Vymeriavací základ zamestnanca

Vymeriavací základ zamestnanca podľa osobitného predpisu (napríklad § 102 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z., § 146 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z. z.

Poznámka: Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. Suma poistného na jednotlivé druhy poistenia a poistného do rezervného fondu solidarity sa určuje z vymeriavacieho základu vždy samostatne.

Modely príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie

Zamestnávateľ stanoví jednotnú sumu príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie pre všetkých svojich zamestnancov, ktorí do systému vstúpia. Ide o administratívne najmenej náročný model. Zamestnávateľ stanoví jednotnú sumu príspevku percentom z vyplatenej mzdy. Výhodou je priama previazanosť úspor a tým aj budúcich dávok na reálny príjem konkrétneho zamestnanca ako aj prirodzená valorizácia. Ide o sofistikovanejší prístup, keď zamestnávateľ sleduje cieľ dlhodobo stabilizovať svojich zamestnancov. Tento model využívajú najmä zamestnávatelia, ktorí majú záujem umožniť starším zamestnancom dynamickejšiu tvorbu ich dôchodkových úspor. Výška príspevku zamestnávateľa sa zvyšuje s vekom jeho zamestnanca. Zamestnávateľ určí výšku príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie individuálne pre každého svojho zamestnanca. Ide o komplikovaný model, ktorý je možné aplikovať v menších kolektívoch. V tomto prípade uplatňuje zamestnávateľ príspevkovú politiku na doplnkové dôchodkové sporenie ako „pohyblivú zložku mzdy“. Výška príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie sa napríklad môže zvýšiť na obdobie nárazového zaťaženia zamestnancov alebo ako špeciálny bonus pri náročných úlohách. Ide o osobitný prístup, ku ktorému je zamestnávateľ povinný pristúpiť, ak zamestnáva zamestnancov, ktorí vykonávajú práce označené príslušným úradom na ochranu verejného zdravia do kategórie III. a IV. Zamestnanec má právo túto povinnosť zamestnávateľa využiť.

Uvedené modely sú čiastočne zovšeobecnené. Podstatné je, aby zamestnávateľ vedel využiť možnosti nastavenia príspevkovej politiky.

tags: #kolko #musi #prispievat #zamestnavatel #na #dochodok