Ako dlho treba pracovať v USA na získanie dôchodku?

Sociálna poisťovňa informuje poistencov o dôležitých aspektoch týkajúcich sa dôchodkového zabezpečenia v kontexte práce v Spojených štátoch amerických (USA). Zmluva medzi Slovenskou republikou a USA o sociálnom zabezpečení, ktorá nadobudla platnosť 1. mája 2014, prináša významné zmeny pre Slovákov pracujúcich v USA a pre ich nárok na dôchodok.

Zmluva medzi Slovenskou republikou a USA o sociálnom zabezpečení

Na základe tejto zmluvy je možné zohľadniť doby, počas ktorých poistenec pracoval v USA, pri posudzovaní nároku na dôchodok zo Slovenskej republiky. To znamená, že aj tí poistenci, ktorí nezískali potrebné obdobie dôchodkového poistenia podľa slovenských právnych predpisov (15, 10 alebo 25 rokov v závislosti od platnej právnej úpravy), môžu splniť podmienku získania potrebného obdobia dôchodkového poistenia po započítaní obdobia práce v USA.

Príklad 1

Poistenec narodený v roku 1953 odišiel pracovať do USA v roku 1980 a predtým pracoval na Slovensku 9 rokov. V roku 2015 dosiahol dôchodkový vek. Sociálna poisťovňa pri posúdení nároku na starobný dôchodok zohľadní aj obdobie poistenia, ktoré získal v USA, aby zistila, či splnil podmienku získania 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Je však dôležité zdôrazniť, že suma dôchodku bude zodpovedať len obdobiu dôchodkového poistenia, ktoré získal na Slovensku.

Príklad 2

Poistenec narodený 21. mája 1950 sa v roku 1980 presťahoval do USA a pracoval tam 25 rokov. Dôchodkový vek dosiahol 21. mája 2012, ale na Slovensku pracoval len 10 rokov (bolo potrebné získať 15 rokov), preto mu Sociálna poisťovňa žiadosť o starobný dôchodok zamietla. Ak tento poistenec po 1. máji 2014 opätovne podá žiadosť o starobný dôchodok, Sociálna poisťovňa mu dôchodok prizná.

Opätovné posúdenie nároku na dôchodok

Zmluva umožňuje aj opätovné posúdenie nároku na dôchodok pre poistencov, o ktorých nároku už Sociálna poisťovňa v minulosti rozhodla. Ak bol niekomu žiadosť o dôchodok zamietnutá z dôvodu nesplnenia podmienky potrebného obdobia dôchodkového poistenia a túto podmienku spĺňa po započítaní obdobia práce v USA, môže požiadať o opätovné posúdenie nároku.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Ako postupovať pri žiadosti o dôchodok?

Ak žijete na území Slovenskej republiky, je potrebné kontaktovať zamestnancov pobočky Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu. Zamestnanec pobočky Sociálnej poisťovne s vami vyplní tlačivo „Formulár Sprievodného listu/Žiadosti/Osvedčenia“ SSA-2960 SK/USA 3.

Žiadatelia, ktorí podávajú žiadosť o priznanie dôchodku z USA v Sociálnej poisťovni, by mali vedieť, že príslušná inštitúcia sociálneho zabezpečenia v USA bude o týchto žiadostiach rozhodovať najskôr 25. mája 2014 z technických dôvodov.

Sociálna poisťovňa v USA

Sociálna poisťovňa v USA (Social Security Administration) je základným pilierom sociálneho zabezpečenia v USA už 70 rokov. Založil ju prezident Franklin Delano Roosevelt v časoch veľkej hospodárskej krízy, aby pomohol zabezpečiť život aj tým ľuďom, ktorí si z rôznych príčin nedokázali zarobiť dosť prostriedkov na vlastnú starobu.

Sociálna poisťovňa Američanom zabezpečuje starobné, invalidné, vdovské a sirotské dôchodky. Účty v Sociálnej poisťovni má 156 miliónov Američanov a nejaký druh dôchodku z nej poberá 47 miliónov ľudí.

Vo všeobecnosti platí, že ľudia s vyššími príjmami dostávajú aj vyššie dôchodky, ale vzorce na výpočet dôchodkov sú nastavené tak, aby pracovníci s nižšími príjmami dostali relatívne vyššie penzie. Dôchodky sú indexované podľa vývoja životných nákladov. Úlohou tohto systému je zabezpečiť slušnú životnú úroveň pre čo najviac ľudí a vyhnúť sa tak väčším sociálnym konfliktom.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a roky poistenia

Význam systému sociálneho zabezpečenia v USA

Pre jednu pätinu Američanov v dôchodkovom veku je dôchodok zo Sociálnej poisťovne jediným zdrojom príjmu. Pre jednu tretinu amerických penzistov tento dôchodok zabezpečuje 90 percent ich celkového príjmu. Pre dve tretiny penzistov predstavuje dôchodok zo Sociálnej poisťovne 50 percent ich celkových príjmov.

V USA existuje veľké množstvo rôznych zamestnaneckých penzijných plánov a životných poistiek. Okrem toho viac ako polovica Američanov vlastní nejaké akcie, podielové listy a iné cenné papiere. Pre dve tretiny z nich však tieto finančné aktíva predstavujú len doplnkový zdroj príjmu v starobe. Rozhodujúci zostáva dôchodok zo Sociálnej poisťovne. Len tretina Američanov je natoľko bohatá, aby štátny dôchodok považovali len za prilepšenie.

Podmienky na získanie starobného dôchodku v USA

Podmienky na získanie starobného dôchodku sú v USA o niečo tvrdšie ako v kontinentálnej Európe. V súčasnosti je vek odchodu do dôchodku stanovený na 65 rokov a 6 mesiacov a bude sa ďalej posúvať. Ľudia narodení v roku 1959 a neskôr pôjdu do dôchodku až v 67 rokoch. Zákony umožňujú aj odchod na predčasný dôchodok už vo veku 62 rokov, ale v tomto prípade je výška dôchodku redukovaná.

Výška amerických dôchodkov

Výška amerických dôchodkov závisí od výšky príjmu. Ak pôjdeme na priemerné čísla, dôchodok zo Sociálnej poisťovne zabezpečuje 40 percent preddôchodkového príjmu poistenca. Okrem štátneho dôchodku však má asi polovica amerických zamestnancov nejakú formu zamestnaneckého dôchodkového plánu. Na spokojný život potrebuje priemerný dôchodca v USA príjem vo výške 70 percent svojho platu pred dôchodkom. Pokiaľ je zamestnaný v dobrej firme, kombináciou štátneho a zamestnaneckého dôchodku tento limit bez problémov dosiahne.

V prípade smrti živiteľa rodiny by jeho rodina dostala pozostalostnú penziu vo výške 2 300 dolárov mesačne. Invalidné a pozostalostné dôchodky tvoria takmer jednu tretinu všetkých dôchodkov vyplácaných Sociálnou poisťovňou.

Prečítajte si tiež: Psychiatrická PN: Trvanie a podrobnosti

Neistá budúcnosť amerického dôchodkového systému

Demografické problémy neobchádzajú ani USA. Aj tam sa prejavuje starnutie obyvateľstva. Američania žijú dnes zdravšie a dlhšie ako kedykoľvek predtým. Keď v roku 1935 začala fungovať Sociálna poisťovňa, priemerný 65-ročný Američan sa mohol tešiť na 12,5 roka ďalšieho života, a tým aj dôchodku. Dnes je to už 17,5 roka a zdá sa, že dĺžka dožitia sa bude stále predlžovať. Okrem toho od roku 2008 začne odchádzať do dôchodku 79 miliónov príslušníkov generácie "baby boomers". Počas 30 rokov bude zrazu v Amerike dvakrát toľko dôchodcov ako teraz. V roku 1960 pripadalo na jedného dôchodcu až 5,1 zamestnaných ľudí. V súčasnosti sa tento pomer znížil na 3,3 ku jednej a v roku 2031 klesne na 2,1 ku jednej. Je zrejmé, že Sociálna poisťovňa bude mať veľký finančný problém.

Tak ako všetky verejné penzijné systémy vo vyspelých krajinách, aj americká Sociálna poisťovňa je priebežným systémom. To znamená, že dôchodky dnešných penzistov sa vyplácajú z odvodov na dôchodkové poistenie súčasných pracovníkov a ich zamestnancov. Na rozdiel od väčšiny vyspelých krajín je Amerika demograficky relatívne mladou krajinou, v čom jej výdatne pomáha prúd imigrantov z Mexika a iných štátov sveta. Vďaka tomu sa rezervný fond Sociálnej poisťovne utešene plní a podľa najnovších projekcií Sociálnej poisťovne bude narastať až do roku 2018, keď by mal dosiahnuť úctyhodnú výšku 4 000 miliárd dolárov.

Od roku 2018 suma výdavkov bude nižšia ako objem príspevkov do rezervného fondu. Ak nedôjde k radikálnej zmene systému, rezervný fond Sociálnej poisťovne sa úplne vyčerpá v roku 2042. Ale ani to nezabezpečí, že aspoň dovtedy budú dostávať všetci Američania svoje penzie v plnej výške, pretože na rok 2042 sa predpokladá len 73-percentná výplata nárokovaných dôchodkov.

Alternatívy riešení pre americký dôchodkový systém

To, že aj americký penzijný systém potrebuje reformu, je jasné už niekoľko desaťročí. O konkrétnej podobe reformy sa však viedli a vedú veľké spory. O niektorých krokoch uvažovala už Clintonova administratíva, ale vzhľadom na citlivosť problému radšej nechala fungovať Sociálnu poisťovňu po starom. V decembri 2004 ohlásil svoje odhodlanie pustiť sa do reformy dôchodkov prezident Bush.

Konzervatívne riešenia

• Znížiť objem vyplácaných dôchodkov: Miera náhrady mzdy dôchodkom zo Sociálnej poisťovne by nemusela byť 40 percent, ale menej. Toto riešenie je však mimoriadne nepopulárne a málokto sa ho odváži presadzovať.
• Posunúť vek odchodu do dôchodku: Ak Američania žijú dlhšie a zdravšie, môžu aj dlhšie pracovať. Ani tento návrh sa nestretáva s pozitívnym ohlasom u voličov. Jeho kritici z radov odbornej verejnosti namietajú, že veľká časť Američanov si aj tak volí predčasný dôchodok v 62. roku života. Predlžovanie dôchodkového veku na 70 rokov by nemalo veľký zmysel. Okrem toho existujú vrstvy obyvateľstva (najmä manuálne pracujúce), ktoré sú už pri súčasnom veku odchodu do dôchodku zdravotne na tom zle.
• Zvýšiť výšku odvodov na dôchodkové poistenie: Tie v súčasnosti majú kombinovanú výšku 12,4 percenta (6,2 percenta platia zamestnanci a 6,2 percenta zamestnávatelia) a veľa ekonómov ich považuje za hrozbu pre produktivitu práce a rast počtu pracovných miest. Miera odvodov sa od roku 1935 zvyšovala už 20-krát. Vyše 80 percent zamestnancov dnes zaplatí viac na odvodoch, ako na daniach z príjmov. Ak by sa mala súčasná miera náhrady mzdy vo forme dôchodku zachovať aj po roku 2018, musela by sa súčasná výška odvodov zvýšiť na 20 percent. To je pre väčšinu ekonómov neprijateľné v čase, keď mnoho amerických podnikov prekladá svoju výrobu do lacných ázijských krajín.

Radikálnejšie reformy

Konzervatívne prístupy môžu priniesť len odklad, nie však riešenie problémov so starnutím obyvateľstva. Čoraz viac sa hovorí o nutnosti zásadnej reformy penzijného systému v tej podobe, ako sa odohrala v Latinskej Amerike a strednej a vo východnej Európe. Prezident Bush oznámil, že hodlá podporiť vytvorenie kapitalizačného piliera v rámci Sociálnej poisťovne. Do úvahy prichádzajú dve jeho podoby:

• Prvý variant: Pracovníci v mladšom veku (zatiaľ nešpecifikovanom) si budú v rámci Sociálnej poisťovne zriaďovať svoje osobné účty, na ktorých budú investovať do akcií, dlhopisov a iných cenných papierov. Na sporenie by bolo možné odkladať 4 percentá zo mzdy (teda necelú tretinu celkových odvodov), ale maximálne 1 000 dolárov mesačne. Prostriedky na účtoch by sa mohli v prípade smrti sporiteľa dediť. Tento systém sa veľmi podobná na náš druhý pilier, ale s tým rozdielom, že peniaze na účtoch nebudú spravovať špeciálne správcovské spoločnosti, ale samotní sporitelia (samozrejme, v rámci predpísaných pravidiel). Depozitárom účtu bude Sociálna poisťovňa.
• Druhý variant: Nepočíta s vytvorením osobných účtov. Sociálna poisťovňa by však mala investovať prostriedky poistencov do cenných papierov a zabezpečiť tak pre nich vyššie výnosy.

Oba varianty majú svojich prívržencov i odporcov. Osobných účtov sa zastávajú hlavne pravicovo orientovaní Američania. Ich kritici (najmä z radov demokratov) namietajú, že osobné účty sú náročné na správu. Náklady na ich administratívu môže značne znížiť výnosy z účtov. Na rozdiel od väčšiny našich poistencov majú Američania dosť skúseností s investovaním na finančných trhoch a lepšie rozumejú aj ich rizikám. Pýtajú sa, čo sa stane s tými dôchodcami, ktorých investície sa počas sporenia nedokážu dostatočne zhodnotiť. Okrem toho prechod na osobné účty prehĺbi deficit Sociálnej poisťovne. Nie je jasné, z akých zdrojov by sa čerpali prostriedky na výplatu dôchodkov pre tých poistencov, ktorí sa už do druhého piliera nebudú môcť zapojiť. V SR sú na tento účel aspoň na prvé roky reformy odložené peniaze z privatizácie strategických podnikov. V USA by sa výpadok príjmov do priebežného systému musel riešiť zvýšením daní alebo odvodov. Volebná agenda republikánov je však založená na znižovaní daňového zaťaženia.

Sociálnu poisťovňu ako investora na finančných trhoch by radšej videli demokrati. Sociálna poisťovňa by bola určite najväčším investorom na svete a dokázala by eliminovať investičné riziká omnoho účinnejšie ako drobní poistenci-investori. Kritici tohto návrhu (hlavne z radov republikánov) namietajú, že by sa tak značne zvýšila úloha štátu v ekonomike, pretože Sociálna poisťovňa by sa s veľkou pravdepodobnosťou stala majoritným vlastníkom v mnohých "blue chips". De facto by išlo o znárodnenie mnohých podnikov cez burzu.

Prezident Bush ešte nerozhodol, ktorý variant reformy bude podporovať. Je evidentné, že dôchodková reforma sa v tomto roku stane horúcou témou v americkom Kongrese. Republikáni by viac preferovali radikálnejší variant reformy s osobnými účtami. Najväčším problémom v tomto smere je výpadok príjmov Sociálnej poisťovne, ktorý sa bude musieť nahradiť zo štátneho rozpočtu. V tom však už teraz zíva najväčšia diera v histórii USA.

Práca a život v zahraničí

Ak ste si našli prácu alebo sa chystáte cestovať, žiť, študovať alebo stráviť dôchodok v zahraničí, je dôležité vybaviť si všetky potrebné formality. Informujte všetky príslušné inštitúcie o vašom odchode do zahraničia (banky, úrady, pošta…).

• Pokúste sa zabezpečiť si ubytovanie ešte pred odchodom do cieľovej krajiny, príp. rezervovať si hotelovú izbu.
• Zarezervujte si cestovný lístok alebo letenku v dostatočnom časovom predstihu.

Súčasťou vybavenia je prihlásenie sa do systému sociálneho zabezpečenia danej krajiny. V mnohých štátoch EÚ je registrácia do sociálnych fondov povinná. Na to, aby bola zabezpečená medzinárodná spolupráca v tejto oblasti, sa používajú v rámci Európskej únie tzv. E formuláre. Tieto formuláre obsahujú všetky informácie potrebné na určenie a potvrdenie práva na dávky. Ešte pred odchodom zo SR je vhodné vyžiadať si tlačivá od príslušných úradov - Sociálna poisťovňa. Tie potom treba predložiť v inštitúcii príslušnej podľa miesta bydliska alebo prechodného pobytu.

• Keď v členskom štáte EÚ, v ktorom sa zdržiavate len dočasne, náhle ochoriete alebo budete mať nehodu, vy alebo členovia vašej rodiny máte nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť. Pred cestou je však nevyhnutné navštíviť príslušnú zdravotnú poisťovňu, ktorá vydá potvrdený predpísaný formulár E 106 SK, E 109 SK, E 120 SK, E 121 SK, E 112 SK, atď. tzv. nárokové doklady. Na základe týchto formulárov máte nárok na krytie nákladov na zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu slovenskou zdravotnou poisťovňou poskytnutú v mieste bydliska, tento nárok sa vzťahuje aj na vašich nezaopatrených rodinných príslušníkov.
  • Ak pracujete v inom členskom štáte, ale pravidelne aspoň jedenkrát do týždňa sa vraciate na Slovensko.
  • Pokiaľ poberáte dôchodok zo sociálneho zabezpečenia SR a bývate v inom členskom štáte, prípadne sa tam chystáte presťahovať, pričom nemáte nárok na dôchodok v štáte bydliska a ani tam nepracujete.
  • Pokiaľ poberáte dôchodok z členského štátu EÚ/EHP a bývate v SR máte nárok na plnú zdravotnú starostlivosť na území SR na náklady štátu, odkiaľ poberáte dôchodok.
• Pre uľahčenie poskytovania potrebnej zdravotnej starostlivosti sa oplatí mať Európsky preukaz zdravotného poistenia alebo náhradný certifikát k Európskemu preukazu zdravotného poistenia, ktorým potvrdzujete, že patríte do systému zdravotného poistenia v nejakom členskom štáte a ktorý zároveň umožňuje dostať okamžitú zdravotnú starostlivosť v krajine, v ktorej sa dočasne zdržiavate. Preukaz je vhodný na krátkodobé cesty, dovolenky, služobné cesty, brigády, stáže…
• Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v jednotlivých členských štátoch si vyžaduje hradenie spoluúčasti priamo poistencom, z toho dôvodu môže byť od vás vyžadovaná platba v hotovosti.
  • Po skončení zamestnania v zahraničí máte možnosť žiadať o dávky v nezamestnanosti od štátu, kde ste vykonávali zamestnanie. Aby ste mohli tieto dávky poberať, musíte splniť podmienky, ktoré pre priznanie dávok v nezamestnanosti stanovujú právne predpisy štátu výkonu zamestnania. Zahraničné dávky v nezamestnanosti vám môžu byť pri splnení daných podmienok vyplácané do SR (tzv. prevod, transfer alebo export dávok). Aby ste mohli v SR poberať dávky v nezamestnanosti, ktoré by vám priznal zahraničný úrad práce, budete potrebovať vyplnený formulár E3O3 o transferi dávok, ktorý predložíte príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Tento formulár vydáva zahraničný úrad práce (resp. iná príslušná inštitúcia). Po návrate do SR je nutné sa zaregistrovať na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v sedemdňovej lehote. Maximálna doba, po ktorú môžete potom zahraničné dávky v SR poberať je 3 mesiace.
  • Pokiaľ by ste nežiadali o zahraničné dávky v nezamestnanosti a vrátili by ste sa po ukončení pracovného pomeru do SR, môžete o podporu v nezamestnanosti požiadať na slovenskom úrade práce, pričom výška vám bude vypočítaná podľa normálnej mzdy odpovedajúcej ekvivalentnému zamestnaniu v SR. V tomto prípade je potrebné, aby vám zahraničná inštitúcia potvrdila dobu, ktorú ste v danom štáte odpracovali, profesiu a druh práce, ktorú ste vykonávali - formulár E 301.
  • Refundácia nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú v štátoch EÚ (mimo EÚ) - Bola vám poskytnutá zdravotná starostlivosť počas pobytu v členskom štáte EÚ (mimo EÚ)? V niektorých prípadoch sa však mohlo stať, že bola od vás požadovaná platba v hotovosti. Ide o prípady ambulantného ošetrenia, ak nepredložíte lekárovi nárokový doklad platný v čase ošetrenia, prípadne navštívite poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý nie je v sieti verejného zdravotníctva. Tiež môže ísť o platbu v hotovosti tzv. spoluúčasť, ktorú platia aj poistenci v štáte ošetrenia. O preplatenie nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť môžete požiadať už počas vášho pobytu v niektorom členskom štáte EÚ (mimo EÚ). Ak nevyužijete túto možnosť, môžete požiadať o refundáciu platby v hotovosti po návrate do SR.
  • Ak ste pracovali v jednej z členských krajín EÚ alebo EHP s ktorou má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, posudzuje a potvrdzuje získanie dôb poistenia na dôchodkové účely príslušná inštitúcia (nositeľ sociálneho zabezpečenia) tohto štátu. Inštitúcia v mieste výkonu zamestnania posúdi získané doby dôchodkového poistenia podľa vlastných právnych predpisov a potvrdí ich získanie na predpísanom tlačive, E formulári.

Daňové povinnosti po návrate zo zahraničia

Po príchode zo zahraničia musíte každoročne riešiť nepopulárny osobný finančný problém - vyrovnať si vlastnú daňovú povinnosť. To, či musíte podať daňové priznanie, ak ste mali aj príjem zo zahraničia, závisí aj od toho, či máte na Slovensku obmedzenú alebo neobmedzenú daňovú povinnosť. Neobmedzenú daňovú povinnosť má fyzická osoba, ktorá má na Slovensku trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach. Daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa hovorí aj rezident. Musí si v Slovenskej republike vysporiadať svoju daňovú povinnosť z celosvetových príjmov, bez ohľadu na to, či boli v zahraničí zdanené alebo nie. Spôsob uvedenia príjmu do daňového priznania závisí od toho, z ktorého štátu tento príjem plynul. Ak zo štátu, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, pri výpočte daňovej povinnosti sa uplatní metóda, ktorá vyplýva z tejto zmluvy (buď zápočet dane zaplatenej v druhom štáte, čo musíte zdokladovať alebo metóda vyňatia zo zdanenia).

tags: #ako #dlho #treba #pracovať #v #USA