Koľkokrát sa podpisuje zmluva: Komplexný sprievodca

Pri uzatváraní zmlúv, či už ide o kúpnu zmluvu, pracovnú zmluvu alebo akúkoľvek inú dohodu, je dôležité venovať pozornosť detailom, aby ste predišli prípadným problémom v budúcnosti. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, koľkokrát sa zmluva podpisuje, aké sú náležitosti platného podpisu a ďalšie dôležité aspekty súvisiace s podpisovaním zmlúv na Slovensku.

Kúpna zmluva: Počet originálov a overovanie podpisov

V prípade kúpnej zmluvy, ktorá sa týka prevodu nehnuteľnosti, je potrebné dodržiavať určité špecifické pravidlá. Na kataster nehnuteľností sa predkladajú dva originály zmluvy podpísané všetkými účastníkmi. Každý účastník zmluvy by mal mať k dispozícii jeden originál.

Podpisy predávajúcich musia byť overené. Overenie je možné vykonať u notára alebo na matrike kdekoľvek na území Slovenskej republiky. Pri overovaní podpisov notár alebo obec zmluvu zviaže, aby sa predišlo zámene listov.

Dôležité je, aby kúpna zmluva presne špecifikovala predmet prevodu tak, ako je uvedený na liste vlastníctva v časti A, a výšku spoluvlastníckeho podielu jednotlivých predávajúcich tak, ako je uvedené na liste vlastníctva.

Kúpnu zmluvu je potrebné podať na kataster do 3 rokov od podpisu. V opačnom prípade sa má za to, že ste od zmluvy odstúpili a kataster vklad vlastníckeho práva nepovolí.

Prečítajte si tiež: Význam Kolektívnej Zmluvy

V prípade nerešpektovania predkupného práva sa oprávnený môže domáhať svojho predkupného práva žalobou v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začne plynúť odo dňa, keď mohol svoje predkupné právo vykonať prvýkrát.

Zmluva a dedičstvo: Riešenie situácie so zosnulým spoluvlastníkom

Pri kúpe nehnuteľnosti, kde je jedným zo spoluvlastníkov zosnulá osoba, je nevyhnutné najprv vyriešiť otázku dedičstva. Majetok zosnulého musí byť predmetom dedičského konania, ktoré určí nových majiteľov jeho podielu na nehnuteľnosti. V takomto prípade je potrebné podať návrh na dodatočné dedičské konanie. Súd na základe tohto návrhu otvorí dedičské konanie, aby sa oficiálne určili dedičia a prešli vlastnícke práva zo zosnulého na jeho právoplatných dedičov. Ak sa objaví ďalší majetok po právoplatnosti konania o dedičstve, súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve.

Okrem toho je potrebné doriešiť prípadné exekučné záložné právo daného úradu.

Kto vypracuje kúpnu zmluvu?

To, ktorá zmluvná strana vypracuje kúpnu zmluvu, je len otázkou dohody medzi zmluvnými stranami. Ak sa kúpna cena nevypláca úverom, nie je potrebný ani znalecký posudok, ak sa viete na cene nehnuteľnosti dohodnúť. Ak si s vypracovaním kúpnej zmluvy neviete rady, odporúča sa nechať si ju vypracovať advokátovi, aby ste mali právnu istotu, že je právne perfektná.

Náležitosti kúpnej zmluvy

Náležitosti kúpnej zmluvy upravujú viaceré právne predpisy. Vo všetkých prípadoch prevodov nehnuteľností je však nevyhnutné, aby kúpna zmluva spĺňala náležitosti podľa § 42 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Náležitosti kúpnej zmluvy na byt alebo nebytový priestor v dome sú špecifikované v § 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Prečítajte si tiež: Prepis pozemku: Splnomocnenie

Do katastra nehnuteľností je potrebné okrem zmluvy podať aj návrh na vklad. Predmetom návrhu na vklad musia byť všetky právne úkony, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu, a všetky nehnuteľnosti týkajúce sa právnych úkonov, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu. Prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach.

Medzi ďalšie prílohy patrí dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 zákona o katastri nehnuteľností. K prvej zmluve o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome sa pripoja situačné plány jednotlivých poschodí domu s vyznačením jednotlivých bytov a nebytových priestorov v dome, vrátane vyznačenia garážových stojísk a skladových priestorov, ich čísiel a identifikácia pozemku.

Ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky a v návrhu na začatie katastrálneho konania neuvedie adresu na doručovanie v tuzemsku, doručuje okresný úrad písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli okresného úradu a na webovom sídle príslušného okresného úradu.

Podpisovanie zmlúv v obchodnom práve: Spoločník a konateľ

Pri zakladaní spoločnosti s ručením obmedzeným (s. r. o.) je dôležité rozlišovať medzi spoločníkom a konateľom. Spoločník je majiteľom firmy, zatiaľ čo konateľ koná v mene a na účet spoločnosti navonok. Konateľ podpisuje zmluvy, uzatvára pracovnoprávne vzťahy, rozhoduje o vymáhaní pohľadávok a podobne. Konateľa volia a menujú spoločníci prostredníctvom rozhodnutia na valnom zhromaždení. Iba spoločníci môžu konateľa vymenovať, určujú mu rozsah právomocí a povinností a môžu ho odvolať z funkcie.

Spoločníkom môže byť fyzická osoba (občan SR alebo zahraničná osoba) alebo právnická osoba (obchodná spoločnosť, občianske združenie a pod.). Obchodný zákonník stanovuje obmedzenia pre spoločníkov: spoločnosť s ručením obmedzeným môže založiť najviac 50 spoločníkov a fyzická osoba môže byť jediným spoločníkom najviac v troch spoločnostiach.

Prečítajte si tiež: Ako často predlžovať zmluvu na dobu určitú?

Od septembra 2018 platí, že spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže založiť osoba, ktorá je vedená v Zozname daňových dlžníkov a v Zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne. Od októbra 2020 platí, že osoba zakladateľa (spoločníka) nemôže byť vedená v Registri poverení na vykonanie exekúcie.

Práva a povinnosti spoločníka sú upravené v zákone a v zakladajúcom dokumente spoločnosti. Spoločníci uplatňujú svoje práva v rámci riadenia a kontroly činností spoločnosti na valnom zhromaždení.

Spoločník je povinný vložiť vklad do základného imania spoločnosti. Ak je v spoločnosti viac spoločníkov, rozhodujú o najpodstatnejších veciach týkajúcich sa spoločnosti prostredníctvom valného zhromaždenia na základe ich právomocí. Pri rozhodovaní v spoločnosti sa predložia spoločníkom jednotlivé návrhy, ktoré musia prerokovať a odsúhlasiť prostredníctvom hlasovania. Váha hlasu spoločníka závisí od výšky vkladu do spoločnosti.

Spoločník sa zúčastňuje na rozhodovaní valného zhromaždenia osobne alebo prostredníctvom písomného splnomocnenia.

Valné zhromaždenie spoločnosti s.r.o.

Valné zhromaždenie je najvyšší orgán spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý tvoria všetci jej spoločníci. Valné zhromaždenie rozhoduje o najdôležitejších otázkach a zmenách v spoločnosti. Účasť spoločníka na valnom zhromaždení je jeho zákonné právo.

Obchodný zákonník v § 125 ods. 1 vymedzuje činnosti, ktoré patria do pôsobnosti valného zhromaždenia. Prostredníctvom spoločenskej zmluvy alebo stanov je možné túto pôsobnosť rozšíriť, ale nie obmedziť.

V prípade, že spoločnosť s ručením obmedzením tvorí len jeden spoločník, vykonáva úlohy valného zhromaždenia tento jeden spoločník. Jeho rozhodnutia musia mať písomnú formu a musia byť podpísané.

Valné zhromaždenie je schopné uznášania, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov. Spoločenská zmluva môže upraviť uznášaniaschopnosť aj inak.

Počet hlasov každého spoločníka sa určuje pomerom hodnoty jeho vkladu k výške základného imania spoločnosti. Valné zhromaždenie spravidla rozhoduje prostou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov.

Na rokovaní valného zhromaždenia sa majú právo zúčastniť všetci spoločníci osobne alebo prostredníctvom písomného splnomocnenia. Splnomocnencom nemôže byť konateľ a ani člen dozornej rady.

Valné zhromaždenie zvolávajú konatelia minimálne raz za rok. Pozvánka na valné zhromaždenie má písomnú formu.

Priebeh valného zhromaždenia je potrebné zaznamenať v zápisnici, ktorú vyhotovuje zapisovateľ a podpisuje predseda valného zhromaždenia a zapisovateľ. Úradné overenie podpisov sa vyžaduje len v konkrétnych prípadoch.

Spoločníci môžu prijímať rozhodnutia aj mimo valného zhromaždenia prostredníctvom písomného hlasovania.

Ak uznesenie valného zhromaždenia porušuje predpisy alebo práva spoločníkov, je možné dovolať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia v trojmesačnej lehote.

Ukončenie účasti spoločníka v spoločnosti

Účasť spoločníka v spoločnosti môže skončiť rozhodnutím spoločníka alebo v určitých prípadoch aj proti jeho vôli. Spoločník môže svoj obchodný podiel previesť na iného spoločníka alebo inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Prevod obchodného podielu sa realizuje prostredníctvom zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorá musí mať písomnú formu a podpisy na nej musia byť notársky osvedčené.

Súd môže rozhodnúť o vylúčení spoločníka zo spoločnosti proti jeho vôli na návrh ostatných spoločníkov, ak závažným spôsobom porušuje svoje povinnosti.

Účasť spoločníka v spoločnosti končí aj vyhlásením konkurzu na majetok spoločníka, exekúciou na obchodný podiel spoločníka, smrťou spoločníka alebo zánikom spoločnosti.

Financie spoločníka a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Spoločník môže nadobudnúť financie zo spoločnosti na základe rozdelenia podielu na zisku. Ak vykonáva spoločník aj funkciu v spoločnosti (konateľ, prokurista, člen dozornej rady), môže spoločnosť uzavrieť zmluvu o výkone funkcie alebo mandátnu zmluvu, v ktorej si strany dohodnú odmenu za výkon tejto funkcie.

Zamestnanie na základe dohody o vykonaní práce (DVP) a dohody o pracovnej činnosti (DPČ) má byť prevažne výnimočné. Zamestnávateľ je povinný uzatvoriť tieto dohody písomne, inak sú neplatné.

Dohoda o vykonaní práce je určená pre príležitostné privyrobenie do 350 hodín ročne v kalendárnom roku. Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na prácu, ktorá je vymedzená druhom práce, a obmedzuje maximálny počet odpracovaných hodín na 10 hodín týždenne. Od 1. januára 2023 existuje aj osobitný poddruh DPČ - DPČ na výkon sezónnej práce, ktorá má obmedzenie 520 hodín v kalendárnom roku.

Za prácu na základe dohôd patrí zamestnancovi mzda podľa zákona o minimálnej mzde. Splatnosť odmeny sa líši podľa typu dohody.

Od 1. januára 2024 platia nové pravidlá pre odvody z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Pracovná zmluva na dobu určitú: Predlžovanie a ukončenie

Podľa Zákonníka práce, pracovný pomer na dobu určitú možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Počas tejto doby je možné zmluvu predĺžiť alebo uzatvoriť opakovane najviac dvakrát. Existujú však výnimky, kedy je možné dobu určitého pracovného pomeru predĺžiť alebo opakovane uzatvoriť.

V prípade pracovného pomeru na dobu určitú neplynie výpovedná lehota a pracovný pomer skončí uplynutím tejto doby.

Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu dohodnúť na zmene pracovnej zmluvy, napríklad z doby neurčitej na dobu určitú.

Dôležitosť preverovania informácií a podpisovania zmlúv

Je dôležité uvedomiť si, že ste dospelí ľudia a máte zmluvnú slobodu. Máte právo uzavrieť alebo neuzavrieť akúkoľvek dohodu alebo zmluvu. Nepodpisujte nič, kým si v pokoji nepremyslíte, čo podpisujete. Zmluva, dodatok k zmluve, dohoda o skončení pracovného pomeru - to je všetko dohoda dvoch strán. A slovo dohoda je od slova dohodnúť. Ak s niečím nesúhlasíte, nepodpisujte to.

Preverujte si informácie, najmä tie od zamestnávateľov, keď sa tvária, že sa odvolávajú na zákon. Ak vám zamestnávateľ nedá čas na rozmyslenie alebo vám nedá dokument na riadne preštudovanie, nepodpisujte ho! Takéto správanie je neseriózne a zaváňa podfukom. Pamätajte, že váš podpis je drahý a nie je zadarmo.

tags: #koľkokrát #sa #podpisuje #zmluva