
Komorový príspevok zamestnávateľa predstavuje dôležitú oblasť pracovného práva. Tento článok sa zameriava na povinnosti zamestnávateľa v kontexte komorového príspevku.
Štát je verejnoprávna korporácia, ktorej inštitúcie, ich usporiadanie, funkcie, vzájomné vzťahy, vzťahy k obyvateľstvu a ich práva a povinnosti ustanovuje vnútroštátne i medzinárodné právo. Štát je právna inštitúcia, ktorá určuje podmienky spoločnosti a života v nej. Ide o inštitúciu verejnej štátnej moci. Pracovné právo je samostatným právnym odvetvím právneho poriadku Slovenskej republiky. Nesúvisí len so samotnou prácou, ale aj so vzťahmi medzi ľuďmi týkajúcimi sa pracovnej činnosti.
Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti:
Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Pracovný pomer možno dohodnúť na určitú dobu alebo neurčitý čas.
Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne v prípade:
Prečítajte si tiež: Predčasné komorové kontrakcie: Príznaky a terapia
Pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej dobe. Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu skončí uplynutím dohodnutej doby.
Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnanec aj zamestnávateľ. Musí byť písomná a doručená. Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď, ak je zamestnanec:
Zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov vymedzených v Zákonníku práce:
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Pracovný pomer sa končí dohodnutým dňom, dohoda musí byť písomná.
Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť písomné. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer ak:
Zamestnanec aj zamestnávateľ môžu skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe písomne, z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.
Za vykonanú prácu patrí zamestnancovi odmena, ktorú mu poskytuje zamestnávateľ. Odmena za prácu je širší pojem ako mzda a môže zahŕňať napríklad podiely na zisku, odstupné a podobne. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Naturálna mzda sa poskytuje len výnimočne, a aj to spravidla len popri peňažnom plnení, len so súhlasom zamestnanca a za podmienok s ním dohodnutých.
Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Medzi výplatnými termínmi môže zamestnávateľ poskytovať preddavok na mzdu v dohodnutých termínoch.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Rozlišujeme tri druhy dovoleniek:
Podmienkou pre vznik nároku na dovolenku je odpracovanie 60 dní v kalendárnom roku. Základná výmera dovolenky je najmenej 4 týždne. Najmenej 5 týždňov dovolenky má nárok každý zamestnanec, ktorý odpracoval 15 rokov.
Za každý neospravedlnene zameškaný pracovný deň môže zamestnávateľ skrátiť dovolenku o 1 až 2 dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú. Pri krátení dovolenky sa musí zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa trval počas celého kalendárneho roka, poskytnúť dovolenka aspoň v dĺžke jedného týždňa, mladistvému v dĺžke dvoch týždňov.
Právo na ochranu a bezpečnosť zdravia pri práci vyplýva zo samotnej Ústavy. Cieľom je vylúčiť alebo minimalizovať negatívne činitele pracovného procesu na zdravie zamestnanca. Túto oblasť upravuje Zákonník práce, Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, Zákon o ochrane zdravia ľudí, Zákon o ochrane nefajčiarov a ďalšie.
Kontrolu vykonáva odborový orgán, inšpekcia práce a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
Rodinné právo upravuje osobné a s tým súvisiace majetkové vzťahy medzi manželmi, medzi rodičmi a deťmi, opatrovníkmi, pestúnmi a osvojiteľmi. Medzi pramene rodinného práva patrí najmä Zákon o rodine.
Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Vzniká medzi nimi tzv. bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM). Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia.
Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav. Snúbenci sú povinní pred uzavretím manželstva predložiť zákonom ustanovené doklady a zároveň vyhlásiť, že im nie sú známe okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva. Ďalej sú povinný urobiť vyhlásenie týkajúce sa používania priezviska.
Manželstvo sa uzatvára súhlasným vyhlásením muža a ženy pred orgánom obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku alebo pred orgánom cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Snúbenci verejne a slávnostným spôsobom v prítomnosti dvoch svedkov vyhlásia, že uzavierajú manželstvo.
Manželstvo zaniká smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
V rodnom liste sa môžu určiť 1, 2 až 3 mená.
tags: #komorovy #prispevok #zamestnavatela #povinnost