Kompenzácie pre ZŤP: Dĺžka prejednávania a s tým spojené problémy

Tento článok sa zaoberá problematikou dokazovania nároku na dávky pre osoby so zdravotným postihnutím (ZŤP) na Slovensku a dĺžkou prejednávania žiadostí o kompenzácie. Analyzuje rôzne aspekty tejto problematiky, od neplatnosti skončenia pracovného pomeru až po opakované posudzovanie zdravotného stavu a nepriznávanie príspevku na osobnú asistenciu. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto zložitej téme a poukázať na problémy, s ktorými sa osoby so ZŤP stretávajú pri uplatňovaní svojich práv.

Súdne poplatky a oslobodenie od nich

Súdny poplatok je plnením, ktoré platí účastník konania pred začatím súdneho konania alebo po jeho skončení. Zo zákona sú oslobodené niektoré súdne konania, čo znamená, že v nich súd nevyrubuje žiadne poplatky a účastník takéhoto konania nemusí žiadať o oslobodenie osobitnou žiadosťou. Od poplatku je oslobodený aj ten, komu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu. Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednej inštancii. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá aj v odvolacom konaní vo veci samej. Ak sa na vás nevzťahuje žiadne z tzv. Z ceny (z úhrady) predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu (napr. Ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi (napr.

Neplatnosť skončenia pracovného pomeru

Z riešenia problémov zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím vyplynulo, že pre zamestnávateľa nie sú takíto zamestnanci väčšinou žiaduci a zamestnávatelia robia všetky kroky k tomu, aby sa ich zbavili. Takýto postup zamestnávateľov ilustruje podnet, ktorý je zaevidovaný na Úrade komisára.

Príklad z praxe: Základná umelecká škola Svit

Podávateľka podnetu pracovala u zamestnávateľa od 10. septembra 2007 ako učiteľka výtvarného odboru. Dňa 2. novembra 2009 podpísala „Dohodu o zmene pracovnej zmluvy“, ktorej súčasťou bolo aj upozornenie o tom, že si má doplniť vzdelanie podľa zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o pedagogických zamestnancoch“) najneskôr do 31. decembra 2013.

Základná umelecká škola Svit vydala „Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny“, v ktorom podávateľke podnetu vytkla zlé vedenie triednej knihy a zlú evidenciu žiakov. Následne bol podávateľke podnetu doručený list Základnej umeleckej školy Svit, ktorým bola vyzvaná na predloženie potvrdenia o prebiehajúcom, prípadne ukončenom štúdiu, ktorým si doplňuje požadované kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie učiteľa základnej umeleckej školy - výtvarný odbor. Základná umelecká škola Svit požadovala od podávateľky podnetu doklady, ktoré by preukazovali, že si dopĺňa vzdelanie. Ešte pred uplynutím lehoty na predloženie potvrdenia o doplnenom vzdelaní, listom zo dňa 22. novembra 2013 Základná umelecká škola Svit požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad o udelenie predchádzajúceho súhlasu s rozviazaním pracovného pomeru. Ako dôvod uviedla, že podávateľka podnetu nepredložila požadovaný doklad o doplnení vzdelania.

Prečítajte si tiež: Benefity zamestnancov Accenture

Podľa názoru Základnej umeleckej školy Svit nebola podávateľka podnetu dostatočne kvalifikovaná na výkon funkcie učiteľa základnej umeleckej školy - výtvarný odbor. Podávateľke podnetu bolo doručené ďalšie „Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny“. Základná umelecká škola Svit odôvodnila porušenie pracovnej disciplíny nepodpísaním Dohody o zmene pracovnej zmluvy. Ďalším dôvodom bolo, že podávateľka podnetu v termíne do 15. novembra 2013 nevypracovala rozvrh pre žiakov, čo odôvodnila tým, že došlo k úbytku žiakov a triedy sa mali spájať. Dňa 18. decembra 2013 vydal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad rozhodnutie, ktorým udelil Základnej umeleckej škole Svit predchádzajúci súhlas so skončením pracovného pomeru výpoveďou podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 Zákonníka práce. Podávateľka podnetu bola od 8. januára 2014 práceneschopná. Poukazuje na to, že dlhodobé šikanovanie zo strany Základnej umeleckej školy Svit spôsobilo zhoršenie jej zdravotného stavu a veľmi vážne zdravotné problémy. Šikanovanie a mobing v kolektíve zamestnancov Základnej umeleckej školy Svit potvrdilo aj Centrum pedagogickopsychologického poradenstva a prevencie Poprad po vykonaní prieskumu v stanovisku zo dňa 18. marca 2014 a Základnej umeleckej škole Svit odporučilo do pracovného poriadku zapracovať „Antimobingové opatrenia“.

Po ukončení práceneschopnosti v deň nástupu podávateľky do práce dňa 25. marca 2015 jej Základná umelecká škola Svit doručila výpoveď z pracovného pomeru, podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d) bod 1. Zákonníka práce s odôvodnením, že nespĺňa kvalifikačné predpoklady požadované Zákonom o pedagogických zamestnancoch. Následne listom zo dňa 11. júla 2015 podávateľka oznámila Základnej umeleckej škole Svit, že trvá na tom, aby ju škola ďalej zamestnávala a prideľovala jej prácu. Základná umelecká škola Svit sa v liste zo dňa 10. augusta 2015 vyjadrila, že nemá možnosť podávateľku podnetu ďalej zamestnávať v mieste výkonu práce a že výpoveď považuje za platnú. Svoj nesúhlas so skončením pracovného pomeru vyjadrila podávateľka podnetu žalobou, ktorú podala dňa 30. júla 2015 na Okresný súd Poprad.

Za účelom obhajoby práv podávateľky podnetu som dňa 20.02.2017 vstúpila do súdneho konania. Vo vyjadrení som skonštatovala, že Základná umelecká škola Svit svojím postupom porušila právo podávateľky podnetu, ako osoby so zdravotným postihnutím, na prácu a zamestnanie, ktoré garantuje ustanovenie Článku 27 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím v spojení s Článkom 5 tohto Dohovoru. Konaním Základnej umeleckej školy Svit došlo tiež k porušeniu viacerých ustanovení Zákonníka práce. Okrem Dohovoru došlo aj k porušeniu Charty základných sociálnych práv. Postup Základnej umeleckej školy Svit doručením výpovede podávateľke podnetu v deň jej návratu do práce po skončení práceneschopnosti, je podľa môjho názoru nekorektný a má znaky konania v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce mala Základná umelecké škola Svit povinnosť ponúknuť zamestnankyni inú vhodnú prácu, napr. prácu v zníženom pracovnom úväzku, pre ktorý by nemusela spĺňať predpoklady. Avšak Základná umelecká škola Svit tvrdí, že v čase výpovede nemala možnosť podávateľku podnetu ďalej zamestnávať z dôvodu, že v mieste výkonu práce podávateľky podnetu pre ňu neexistovala žiadna vhodná práca. Toto tvrdenie musí v súdnom konaní Základná umelecká škola Svit preukázať. Dôkazné bremeno je na Základnej umeleckej škole Svit. Podávateľka podnetu má právo na to, aby jej Základná umelecká škola Svit umožnila prácu aj naďalej vykonávať a aby výkon jej práce primerane upravila tak, ako to zaručuje Zákonník práce a Článok 27 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím v spojení s Článkom 5 tohto Dohovoru.

Návrh na prijatie opatrení

Základnú umeleckú školu Svit som požiadala, aby prijala primerané opatrenia, ktoré zabezpečia právo podávateľky podnetu na prácu. Preto som navrhla, aby Základná umelecká škola Svit umožnila podávateľke podnetu prácu aj naďalej vykonávať, aby vytvorila pracovné podmienky vhodné pre podávateľku podnetu a aby zabezpečila primerané úpravy výkonu práce s prihliadnutím na jej zdravotný stav.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre Asistenta ŤZP

Krajskému súdu v Prešove som ako účastníkovi konania navrhla, aby ako odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Poprad a vec mu vrátil ako súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Vyhodnotenie opatrení k 31. decembru 2017

Prijatie uloženého opatrenia zo strany zamestnávateľa stratilo opodstatnenie, keďže je vedené súdne konanie, ktoré nebolo doposiaľ právoplatne ukončené.

Po predložení môjho vyjadrenia Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok Okresného súdu Poprad a vec mu vrátil na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil právo podávateľky podnetu na spravodlivý proces. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude, aby sa zaoberal splnením ponukovej povinnosti podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Vo veci je určený termín pojednávania na marec 2018.

Nelegálna práca a nevyplácanie mzdy za vykonanú prácu

Podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o inšpekcii práce“), patrí do pôsobnosti Inšpektorátu práce, najmä výkon dozoru nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov.

Považujem spoluprácu s príslušným inšpektorátom práce za dôležitú súčasť práce pri preskúmavaní podnetov v oblasti zamestnávania. Preto som pri šetrení podnetu zaevidovaného požiadala o súčinnosť Inšpektorát práce Bratislava, ktorej súčasťou bola zároveň žiadosť o prešetrenie kľúčového problému daného podnetu. Podnet sa týkal nevyplatenia mzdy podávateľovi podnetu, ktorý vykonával prácu, ktorú mu prideľoval zamestnávateľ Lepší svet, n. o..

Prečítajte si tiež: Podmienky a postupy pre kompenzácie ŤZP

Podávateľ podnetu uviedol, že danú prácu vykonával od 1. februára 2017 do 1. júna 2017, pričom mu bývalý zamestnávateľ nevyplatil mzdu za vykonanú prácu. Podávateľ podnetu nedisponuje pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi ním a bývalým zamestnávateľom, tvrdí, že žiadnu pracovnú zmluvu nepodpisoval.

Často sa opakujúce problémy pri dokazovaní nároku na dávky pre osoby so ZŤP

Služby zamestnanosti orgánov verejnej správy o odňatí príspevku, o jeho nepriznaní alebo čiastočnom odobratí považujú za vážny zásah do práv osôb so zdravotným postihnutím.

Opakovaná posudková činnosť úradov práce

Právna úprava posudkovej činnosti vyplýva z § 10 ods. 1 a 2 Zákona o peňažných príspevkoch, podľa ktorého posudková činnosť na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. Posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, sociálny pracovník príslušného orgánu a iní prizvaní odborníci najmä z oblasti stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok.

Lekárska posudková činnosť na účely Zákona o peňažných príspevkoch podľa § 11 ods. 1 písm. a) až g), je hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby; určovanie miery funkčnej poruchy; posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblasti kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia; posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím; posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie; posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6; posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.

Podľa § 11 ods. 9 Zákona o peňažných príspevkoch, môže posudkový lekár predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. Z vyššie uvedeného ustanovenia Zákona o peňažných príspevkoch tak vyplýva, že posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie zdravotného stavu, len ak o to fyzická osoba písomne požiada.

Podávatelia podnetov, ktorí sa na mňa obracajú so žiadosťami o preskúmanie rozhodnutí úradov práce a ústredia práce, ma často informujú o postupoch a skúsenostiach, ktoré majú pri posudzovaní ich zdravotného stavu. Namietajú najmä skutočnosť, že posudkový lekár nezohľadní všetky lekárske nálezy pri vypracovávaní lekárskeho posudku, ako aj to, že si posudkový lekár úradu práce nevyžiada od žiadateľa doplnenie ďalších lekárskych nálezov.

O možnosti byť osobne prítomný pri posudzovaní zdravotného stavu a komunikovať s posudkovým lekárom správneho orgánu sa často podávatelia podnetov dozvedajú až keď sa so žiadosťou o preskúmanie rozhodnutí úradov práce a ústredia práce obracajú na Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Do tej doby nie je žiadateľom o peňažný príspevok táto informácia poskytnutá ani samotným úradom práce v rámci základného poradenstva vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu.

Trojaké posudzovanie zdravotného stavu

Jedným z častých problémov, ktorý sa objavuje v podnetoch, je tzv. trojaké posudzovanie zdravotného stavu žiadateľa a to Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálnou poisťovňou a obcou. Stanoveným systémom trojakého posudzovania, dochádza k dezorientácii žiadateľov o dávky sociálneho poistenia, žiadateľov o kompenzácie a žiadateľov o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu, pretože každý orgán posudzuje zdravotný stav žiadateľa len v súvislosti s tou formou kompenzácie alebo sociálnej dávky, ktorá patrí do rozhodovacej činnosti toho ktorého orgánu.

Posudok úradu práce

Úrad práce vykonáva podľa Zákona o peňažných príspevkoch posudkovú činnosť na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, ktorou posudzuje u človeka zdravotný stav a „mieru funkčnej poruchy“. Kompenzáciou sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa Zákona o peňažných príspevkoch alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

Posudok sociálnej poisťovne

Sociálna poisťovňa posudzuje pre účely dôchodkového poistenia dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a „pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou osobou“. Lekárska posudková činnosť vykonávaná posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne sa vykonáva na základe zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“), na účely priznania invalidity.

Pri posudzovaní zdravotného stavu poistenca sa v príslušných prílohách Zákona o sociálnom poistení uvádzajú iné kritériá a podmienky, ako pri posudzovaní zdravotného stavu poistenca podľa Zákona o peňažných príspevkoch na účely poskytnutie peňažných príspevkov.

Posudok obce

Na účely poskytnutia sociálnej služby vykonáva posudkovú činnosť podľa Zákona o sociálnych službách posudzujúci zdravotnícky pracovník. Posudkovou činnosťou na účely poskytovania sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 sa rozumie zdravotná posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. Posudkovou činnosťou sa zisťuje „odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo fyzickej osoby s nepriaznivým zdravotným stavom na sociálnu službu“ v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a na opatrovateľskú službu.

Nepriznávanie príspevku na osobnú asistenciu

Osobná asistencia je základným nástrojom podpory samostatnosti a nezávislosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa poskytuje na zákla…

Dĺžka prejednávania priestupkov a premlčacie lehoty

Dobrý večer, mohli by ste mi, prosím, poradiť ohľadom jedného priestupku? V septembri 2016 som mala stret s iným vozidlom, pri ktorom som bola na vine. Podľa môjho úsudku, druhé auto pokračovalo v jazde, preto som nezastavila. Teraz už viem, že som mala zastať bezodkladne. Môjou vinou je, že som tak neurobila. Ešte ten istý deň som bola na polícii vypovedať. Vo februári 2017 mi bolo doručené predvolanie na marec 2017 pre priestupkové konanie ohľadom tejto nehody. Chcem sa opýtať, či je za daných okolností správne, že ma po 5 mesiacoch od nehody chcú prešetriť a vyvodiť z toho dôsledky. Som ochotná znášať dôsledky, no zdá sa mi to neadekvátne, že takto dlho trvalo zahájenie konania. Nie je náhodou stanovená nejaká lehota na vyšetrenie takéhoto priestupku? Ako by som sa mohla brániť, aby som neprišla o vodičský preukaz a vyviazla iba s pokutou?

Zánik zodpovednosti za priestupok upravuje § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. Na druhej strane Vám napriek tomu odporúčame namietať, že konanie sa začína až niekoľko mesiacov po jeho spáchaní, hoci správne orgány mali o priestupku vedomosť od začiatku - na tento aspekt totiž niektoré orgány zvyknú prihliadať práve pri uložení sankcie, keďže sa všeobecne vychádza v priestupkovom aj trestnom konaní z toho, že čím dlhšia doba uplynula od spáchania priestupku (príp.

Pred rokom sme boli s kolegom vypovedať na polícii. Jednalo sa o potýčku s jedným pánom a teraz nás znovu volajú vypovedať v tej istej veci. Áno, takýto postup nie je v zásade výnimočný.

Dobrý deň, dnes som prevzal rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla. Tento bol udelený za jazdu po diaľnici bez diaľničnej známky dňa 03. 12. 2016. Myslím si, že premlčacia lehota na začatie konania je dva roky od dátumu, kedy sa priestupok stal. V tomto prípade by už mal byť premlčaný, nie je to tak? Vozidlo bolo riadne označené parkovacím preukazom pre telesne postihnuté osoby (ZŤP), takže by malo byť od diaľničnej známky oslobodené. Preukaz je vidieť aj na priloženej fotografii. Podľa ust. zákona o diaľničnej známke platí, že pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti; t.j. Podľa § 7 zákona o diaľničnej známke od úhrady diaľničnej známky sú okrem iných oslobodené aj motorové vozidlá, ktoré sú zaregistrované osobou, ktorá je držiteľom parkovacieho preukazu podľa ust. zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia /naša pozn. : parkovací preukaz sa vydáva osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ak z právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze vyplýva, že má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. Podstatné je to, či v čase použitia diaľnice ste boli zaregistrovaný ako držiteľ parkov. preukazu u správcu vyberateľa mýta, t.j. Podľa § 11 ods. 7 cit.

Hromadné prepúšťanie

V roku 2020 sa Súdny dvor EÚ venoval aktuálnej otázke hromadného prepúšťania. Právo SR v § 73 Zákonníka práce ustanovuje, kedy ide o hromadne prepúšťanie. Podľa § 73 ods. 1 ZP: „O hromadné prepúšťanie ide, ak zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa rozviaže pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. V kontexte práva SR teda ide o vykonanie úkonu rozviazania pracovného pomeru výpoveďou alebo o skončenie pracovného pomeru iným spôsobom (v tomto prípade v podmienkach SR dohodou) počas doby 30 dní.

Právo SR vychádza z čl. 1 ods. 1 písm. a) bod i) smernice 98/59/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúci…

tags: #kompenzácie #pre #ZŤP #dĺžka #prejednávania