Kompenzačná námietka a podmienky splatnosti pohľadávky v slovenskom práve

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou kompenzačnej námietky v slovenskom práve, konkrétne podmienkami splatnosti pohľadávky, ktoré sú nevyhnutné pre jej úspešné uplatnenie. Kompenzačná námietka je dôležitý inštitút, ktorý umožňuje dlžníkovi započítať svoju pohľadávku voči pohľadávke veriteľa, čím dochádza k zániku oboch pohľadávok v rozsahu, v akom sa kryjú.

Všeobecný rámec záväzkového práva

V trhovom hospodárstve, ktoré je ovládané zásadou zmluvnej voľnosti a slobody podnikania, sa zvyšuje riziko nesplnenia prevzatých záväzkov. Právny poriadok preto vytvára inštitúty, ktorých účelom je posilniť postavenie veriteľa a zabezpečiť uspokojenie jeho pohľadávok náhradným spôsobom, pokiaľ dlžník nie je schopný alebo ochotný splniť svoj záväzok riadne a včas. Medzi najznámejšie zabezpečovacie inštitúty patria záložné právo, ručenie, zmluvná pokuta, ale aj ďalšie, napr. prevod práv, výhrada vlastníctva, rôzne druhy akreditívov či zmenka. Už pri uzatváraní zmluvy si zmluvné strany musia byť vedomé toho, že z určitého dôvodu môže v budúcnosti nastať situácia, že strana, ktorá na seba prevzala záväzok zo zmluvy, ho nebude schopná dobrovoľne splniť. Pre tento prípad poskytuje právny poriadok veriteľovi inštitúty na posilnenie jeho postavenia voči dlžníkovi. Základná právna úprava zabezpečovacích inštitútov je obsiahnutá v Občianskom zákonníku. V niektorých prípadoch je úprava doplnená či modifikovaná pre oblasť obchodno-právnych vzťahov úpravou obsiahnutou v Obchodnom zákonníku. Obchodný zákonník je špeciálnou právnou normou vo vzťahu k Občianskemu zákonníku.

Kompenzačná námietka: Základné princípy a podmienky

Kompenzačná námietka je jednostranný právny úkon dlžníka, ktorým prejavuje vôľu započítať svoju pohľadávku voči pohľadávke veriteľa. Pre platnosť tohto úkonu sa vyžadujú náležitosti podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ). Z obsahu musí byť predovšetkým zrejmé, ktoré pohľadávky sa uplatňujú na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne ktorých viacerých veriteľových pohľadávok. K zániku pohľadávok dôjde v rozsahu, v ktorom sa vzájomne kryjú. Časť pohľadávky, ktorá by u jedného účastníka započítania prevyšovala nad pohľadávkou druhého účastníka, zaniká len do výšky protipohľadávky a v prevyšujúcej časti trvá naďalej. Zánik pohľadávok nastáva so spätnou účinnosťou ku dňu vzájomného stretu započítateľných pohľadávok.

Podmienky pre úspešné uplatnenie kompenzačnej námietky:

1. Vzájomnosť pohľadávok: Musí ísť o vzájomné pohľadávky, t. j. dlžník je zároveň veriteľom a veriteľ je zároveň dlžníkom voči tej istej osobe.
2. Rovnaký druh plnenia: Pohľadávky musia byť rovnakého druhu, najčastejšie peňažné.
3. Započítateľnosť: Pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Na započítanie nie sú spôsobilé také pohľadávky, pri ktorých účastníci dohodou zakázali započítanie alebo ide o také pohľadávky, pri ktorých je započítanie vylúčené priamo v zákone. Napríklad, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde.
4. Splatnosť: Kľúčovou podmienkou je splatnosť pohľadávky dlžníka, ktorú uplatňuje na započítanie. Pohľadávka veriteľa nemusí byť splatná.

Splatnosť pohľadávky

Splatnosť pohľadávky je moment, kedy je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka plnenie. Pohľadávka sa stáva splatnou uplynutím lehoty dohodnutej v zmluve, stanovenej zákonom alebo určenou súdom. Ak lehota splatnosti nie je určená, pohľadávka je splatná dňom, kedy bol dlžník vyzvaný na plnenie.

Špecifiká v obchodných záväzkových vzťahoch

V prípade započítania pohľadávok z obchodných záväzkových vzťahov platí dispozitívny právny režim Obchodného zákonníka. Podľa § 358 Obchodného zákonníka sú na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Ak sa účastníci dohodnú, smú si v súlade s § 364 ObchZ započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky. Na rozdiel od úpravy v OZ ustanovenie § 359 ObchZ umožňuje aj započítanie splatnej pohľadávky proti pohľadávke nesplatnej, a to v prípade, že je zrejmé, že záväzok nebude splnený včas.

Prečítajte si tiež: Kompenzačná Námietka v Slovenskom Práve

Kompenzačná námietka v súdnom konaní

Kompenzačný prejav pripúšťa aj Občiansky súdny poriadok (OSP) v súdnom konaní o žalobe veriteľa na úhradu jeho pohľadávky voči dlžníkovi. Žalovaný dlžník sa smie obrániť započítacou námietkou. Žalovaný (dlžník) si touto námietkou uplatní svoju pohľadávku proti žalobcovi (veriteľ). Započítacia námietka má svoje uplatnenie aj v konaní o výkon rozhodnutia a možno tým dosiahnuť zastavenie výkonu rozhodnutia, resp. exekučného konania.

Problematické aspekty a súdne rozhodnutia

V súvislosti s kompenzačnou námietkou sa v súdnej praxi riešia rôzne otázky, napríklad:

• Určitosť a zrozumiteľnosť započítacieho prejavu: Súd skúma, či je prejav vôle dlžníka dostatočne určitý a zrozumiteľný, aby bolo zrejmé, ktoré pohľadávky sa započítavajú a v akom rozsahu.
• Premlčanie pohľadávky: Započítať možno aj premlčanú pohľadávku, ak bola spôsobilá na započítanie v čase, keď sa premlčacia doba ešte nezačala.
• Pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní: Ak je veriteľ v reštrukturalizačnom konaní, dlžník si môže započítať len pohľadávky, ktoré si prihlásil v reštrukturalizácii.

Príklad z judikatúry

Okresný súd Brezno riešil spor, v ktorom žalobca žiadal zaplatenie kúpnej ceny za dodaný náves. Žalovaná vzniesla kompenzačnú námietku, tvrdila, že má voči žalobcovi pohľadávku z titulu vád na stroji. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, odvolací súd rozsudok potvrdil. Žalovaná podala dovolanie, v ktorom namietala, že súdy sa vyhli skúmaniu existencie a rozsahu jej pohľadávky. Najvyšší súd SR dovolanie odmietol ako neprípustné, pretože žalovaná nenamietala žiadnu vadu konania, ktorá by mala vplyv na jej práva.

Zabezpečovacie inštitúty

V oblasti zabezpečenia záväzkov je pred zákonodarcami ešte množstvo nezodpovedaných otázok a právnych problémov, ktoré bude potrebné v blízkej dobe podrobnejšie upraviť. Tomuto rozhodnutiu by mala predchádzať dôkladná analýza a komplexné posúdenie nielen z hľadiska právneho, ale aj ekonomického, účtovného či daňového. Účastník obchodno-právneho záväzkového vzťahu, ktorý je stranou oprávnenou domáhať sa splnenia konkrétnej povinnosti, si zabezpečuje splnenie tohto hlavného záväzku záväzkom vedľajším. Obvykle právny osud vedľajšieho záväzkového vzťahu nasleduje právny osud hlavného právneho vzťahu a zánik hlavného záväzku má za následok zánik vedľajšieho záväzku. Neplatí to však naopak, teda zánikom vedľajšieho záväzku nezaniká automaticky aj záväzok hlavný.

Záložné právo

Záložné právo zaraďujeme medzi tzv. absolútne práva, čo znamená, že v zásade pôsobí voči všetkým a všetci sú povinní nerušiť oprávnenú osobu pri výkone jej práva k veci. Záložné právo zvyšuje veriteľovu istotu, že jeho pohľadávka bude uspokojená. Platí ochrana dobrej viery záložného veriteľa, čo znamená, že pokiaľ záložné právo platne vzniklo, v zásade pôsobí proti každému vlastníkovi zálohu. Na nadobúdateľa zálohu zaťaženého záložným právom prechádzajú všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva. Nadobúdateľ musí strpieť výkon záložného práva. Samozrejme, ako každé pravidlo, aj toto má svoje výnimky. Záložné právo totiž nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu, ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania. Záložné právo nemá vlastný hospodársky účel, nemôže ani existovať samostatne. Z akcesorickej povahy záložného práva potom vyplýva, že zmluvné záložné právo vznikne platne len v prípade, že platne vznikla pohľadávka, ktorú záložné právo zabezpečuje. Pokiaľ zanikne zabezpečená pohľadávka, zanikne tiež záložné právo. So zabezpečenou pohľadávkou nie je možné nakladať samostatne, pri jej postúpení prechádza na postupníka tiež záložné právo. Podzáložca, podzáložný veriteľ - vystupuje v právnom vzťahu v prípade, že došlo k založeniu pohľadávky zabezpečenej záložným právom. Podzáložca je vždy totožný so záložným veriteľom z pohľadávky. Záložné právo plní funkciu preventívnu (zabezpečovaciu). Za týmto účelom je záložný veriteľ oprávnený mať založenú hnuteľnú vec u seba, dať ju do úschovy alebo vyznačiť záložné právo v príslušnej evidencii, príp. priamo na veci. Zabezpečovacia funkcia končí okamihom splatnosti pohľadávky, ktorej splnenie bolo zabezpečené. V okamihu, keď sa pohľadávka záložného veriteľa stala splatnou a nebola riadne a včas uspokojená, nastupuje uhradzovacia funkcia záložného práva. Predmetom záložného práva môžu byť tie veci, ktoré sú spôsobilé byť predmetom právnych vzťahov všeobecne, pokiaľ s týmito vecami je možné voľne disponovať a nie je to vylúčené zákonom alebo samotnou povahou veci. Obsahom záložného práva je súbor práv a povinností subjektov právneho vzťahu.

Prečítajte si tiež: Prehľad kompenzačných pomôcok

Prevod práv

Prevod práv predstavuje špecifický právny inštitút zabezpečenia záväzku veriteľa, ktorý v našej právnej praxi patrí medzi „najmladšie“ a najstručnejšie upravené právne inštitúty. Problémy spôsobuje nedostačujúca právna úprava a na to nadväzujúca nejednotnosť právnych názorov, ako aj chýbajúca judikatúra, ktorá by podporne zakotvila určité právne zásady, ako aj nedoriešené daňové aspekty či oblasť katastrálneho práva. Pohľadávka, ktorej plnenie má byť týmto spôsobom zabezpečené, sa v zmluve musí určiť takým spôsobom, ktorý umožní jej odlíšenie od iných pohľadávok, musí byť dostatočne určitá. Zároveň musí ísť o pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi (prevodcovi práva). Právo, ktoré môže dlžník previesť na veriteľa za účelom zabezpečenia svojho záväzku, musí spĺňať atribút „prevoditeľnosti“.

Postúpenie pohľadávky

Podstata tohto zabezpečovacieho inštitútu spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi (prevedie vlastníctvo) pôvodný veriteľ svoju pohľadávku voči dlžníkovi na nového veriteľa, a to za odplatu alebo bezodplatne. V kontexte zabezpečovacích právnych inštitútov máme na mysli postúpenie pohľadávky, ktorá prináleží dlžníkovi zo zabezpečeného záväzku, ktorý je ochotný poskytnúť zabezpečenie.

Ručenie

Ručenie možno definovať ako právny vzťah medzi veriteľom a ručiteľom, ktorého predmetom je záväzok ručiteľa uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí sám dlžník. Zákonná úprava je obsiahnutá v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku.

Prečítajte si tiež: Kompenzačná pomôcka pri práci s desatinnými číslami

tags: #kompenzačná #námietka #splatná #pohľadávka #podmienky