
Kompenzačná námietka je dôležitý inštitút v občianskom a obchodnom práve, umožňujúci dlžníkovi započítať si svoju pohľadávku voči pohľadávke veriteľa. Avšak, nie každá kompenzačná námietka je platná. Tento článok sa zameriava na dôvody neplatnosti kompenzačnej námietky a analyzuje ich na základe slovenskej judikatúry a právnych predpisov.
Kompenzácia, alebo započítanie, je právny úkon, pri ktorom dochádza k vzájomnému zániku pohľadávok dvoch strán, ak sa stretnú pohľadávky a sú splatné. Stretnutie pohľadávok nastáva v momente, keď sú obe pohľadávky spôsobilé na započítanie, t. j. sú vzájomné, rovnakého druhu a splatné. Účinky započítania nastávajú spravidla spätne, k momentu stretnutia pohľadávok.
Kompenzačná námietka môže byť neplatná z rôznych dôvodov, ktoré vyplývajú z hmotného a procesného práva. Medzi najčastejšie dôvody patria:
Kompenzačná námietka musí spĺňať všetky náležitosti právneho úkonu podľa Občianskeho zákonníka. To znamená, že musí byť zrozumiteľná, určitá a musí obsahovať prejav vôle smerujúci k započítaniu konkrétnych pohľadávok. Ak kompenzačná námietka tieto náležitosti nespĺňa, je neplatná.
Príklad: Ak dlžník v kompenzačnej námietke neurčito označí pohľadávku, ktorú chce započítať, alebo ak nie je zrejmé, že prejavuje vôľu na započítanie, súd môže takúto námietku považovať za neplatnú.
Prečítajte si tiež: Prehľad kompenzačných pomôcok
Ak sa kompenzačná námietka týka vád tovaru, je potrebné dodržať lehotu na uplatnenie nároku z vád podľa § 428 OBZ. Táto lehota začína plynúť odo dňa, kedy kupujúci vady zistil alebo mohol zistiť. Ak kupujúci uplatní nárok z vád až po uplynutí tejto lehoty, jeho kompenzačná námietka môže byť neplatná.
Príklad: Ak bola žalovanej hnuteľná vec odovzdaná 7. decembra 2009 a vady uplatnila až 25. apríla 2011, súd môže kompenzačnú námietku zamietnuť z dôvodu nedodržania lehoty.
Ak je voči veriteľovi vedené reštrukturalizačné konanie, dlžník je povinný si svoje pohľadávky voči veriteľovi prihlásiť v tomto konaní podľa § 120 a nasl. Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR). Ak dlžník túto povinnosť nesplní, nemôže si svoju pohľadávku započítať voči pohľadávke veriteľa.
Príklad: Ak bola na majetok žalobcu vyhlásená reštrukturalizácia a žalovaná si svoje pohľadávky neprihlásila v reštrukturalizačnom konaní, súd môže kompenzačnú námietku zamietnuť.
Započítať nemožno pohľadávky, ktoré sú vylúčené zo započítania zákonom alebo dohodou strán. Napríklad, nemožno započítať pohľadávky, ktoré zaniknú najneskôr smrťou veriteľa, a to také, ktoré sú viazané osobne na veriteľa (napr. pohľadávky na výživné).
Prečítajte si tiež: Kompenzačná pomôcka pri práci s desatinnými číslami
Podmienkou platného započítania je, že musí ísť o vzájomné pohľadávky. To znamená, že dlžník musí byť zároveň veriteľom a veriteľ zároveň dlžníkom. Ak táto vzájomnosť chýba, kompenzačná námietka je neplatná.
Ak existujú pochybnosti o tom, či pohľadávka, ktorú chce dlžník započítať, skutočne existuje alebo v akej výške, súd môže kompenzačnú námietku zamietnuť. Dôkazné bremeno o existencii a výške pohľadávky leží na dlžníkovi.
Judikatúra Najvyššieho súdu SR (NS SR) zdôrazňuje, že súdy sa nemôžu vyhýbať skúmaniu existencie a rozsahu pohľadávok, ktoré sú predmetom kompenzačnej námietky. Ak súd prvej inštancie túto povinnosť poruší a odvolací súd túto nesprávnosť nenapraví, môže to byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia.
Príklad: V jednom z prípadov NS SR konštatoval, že súdy sa vyhli potrebe skúmania, či a prípadne v akom rozsahu sú existujúcimi pohľadávky žalovanej a či ich stret s pohľadávkami žalobcu mohol spôsobiť ich zánik.
Podľa § 97 a § 98 Občianskeho súdneho poriadku (OSP), vzájomný návrh i obrana žalovaného spočívajúca v uplatnení kompenzačnej námietky v konaní sú rozdielne procesné úkony. Pokiaľ neprevyšuje pohľadávka žalovaného pohľadávku žalobcu, posudzuje sa tento prejav vôle žalovaného ako obrana žalovaného proti návrhu žalobcu. Pokiaľ je však pohľadávka žalovaného vyššia, než pohľadávka uplatnená žalobcom, považuje sa prejav žalovaného, ktorým svoju pohľadávku započítal, vo výške zodpovedajúcej pohľadávke žalobcu za obranu a v tej časti, v ktorej žalovaný navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac, než požaduje žalobca, za vzájomný návrh.
Prečítajte si tiež: Podpora písania u detí s ťažkosťami
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý možno podať proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania a dovolacími dôvodmi. Dovolanie môže byť prípustné, ak odvolací súd rozhodol po právnej stránke zásadného významu alebo ak došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Príklad: Ak dovolateľka namieta nezohľadnenie jej nároku z duplicitnej platby voči žalobcovi, môže to byť dôvod na prípustnosť dovolania.
tags: #kompenzačná #námietka #neplatnosť #dôvody