Kompenzačná Námietka: Vzor a Aplikácia v Civilnom Sporovom Konaní

Úvod

Tento článok sa zameriava na analýzu rôznych spôsobov uplatnenia protinárokov v civilnom sporovom konaní, pričom sa zameriava na rozdiely v procesnoprávnych dôsledkoch medzi uplatnením vzájomnej žaloby a hmotnoprávnej (kompenzačnej) námietky. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o problematike kompenzačnej námietky, jej právnom základe, účinkoch a praktickom využití.

Vzájomná Žaloba vs. Kompenzačná Námietka

Nesprávne posúdenie rozdielu medzi vzájomnou žalobou a kompenzačnou námietkou môže mať zásadné dôsledky.

Vzájomná Žaloba

Zákonná úprava vzájomnej žaloby sa nachádza v § 147 Civilného sporového poriadku (CSP). Podľa § 147 ods. 1 CSP, žalovaný môže počas konania uplatniť proti žalobcovi vzájomnou žalobou nárok, ktorý má proti nemu, ak sa nároky navzájom spájajú alebo ak ide o nárok, ktorý môže byť uspokojený vzájomným započítaním. Ustanovenie § 147 ods. 2 CSP stanovuje, že vzájomná žaloba je prípustná aj proti inému, než žalobcovi, ak s ním tvoria nerozlučné spoločenstvo.

Kompenzačná Námietka

Hmotnoprávnou námietkou je najčastejšie námietka premlčania alebo započítanie pohľadávok. Pri porovnaní vzájomnej žaloby a kompenzačnej námietky má osobitný význam práve citovaný § 147 ods. 1 CSP. Túto interpretáciu § 147 ods. 1 CSP podporuje aj dôvodová správa k CSP. Práve spojka "i" v citovanom ustanovení je kľúčová, keďže vymedzuje limity, kedy sa nárok považuje za kompenzačnú námietku a kedy za vzájomnú žalobu.

Rozdiely a Dôsledky

Vzájomný návrh, resp. vzájomná žaloba v zmysle ustanovenia § 97 ods. 1 OSP je taká žaloba, ktorou za konania žalovaný uplatňuje svoje práva voči žalobcovi so zámerom, aby bola prejednaná a aby o nej bolo rozhodnuté v rovnakom konaní ako o žalobe podanej žalobcom. Za vzájomný návrh sa v zmysle ustanovenia § 98 OSP považuje aj uplatnenie tzv. kompenzačnej námietky žalovaným, ktorou za konania započítal voči žalobcom uplatnenej pohľadávke svoju pohľadávku, prevyšujúcu pohľadávku žalobcu, avšak len v tej časti, v ktorej navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac, než požadoval žalobca. Do výšky zodpovedajúcej pohľadávke žalobcu sa započítací prejav žalovaného v takomto prípade považuje len za obranu proti návrhu. Rovnako sa za obranu žalovaného považuje aj jeho prejav, ktorým navrhuje započítať proti pohľadávke žalobcu svoju pohľadávku, neprevyšujúcu pohľadávku žalobcu. Vzájomný návrh i obrana žalovaného spočívajúca v uplatnení kompenzačnej námietky v konaní sú procesnými úkonmi (aj keď samotná kompenzačná námietka je úkonom hmotnoprávnym). Procesným úkonom účastníka sa rozumie jeho prejav vôle adresovaný súdu, ktorý smeruje k uplatneniu procesných práv, k splneniu procesných povinností alebo k iným procesným následkom, ktoré s takýmto prejavom právne predpisy spájajú.

Prečítajte si tiež: Prehľad kompenzačných pomôcok

Uznanie Záväzku

Zažalovanie odberateľa na súde za nezaplatené faktúry je pre podnikateľov mnohokrát stresujúcou záležitosťou s neistým výsledkom. Treba vyhľadať zmluvy (ak boli písomne spísané), faktúry, dodacie listy, zistiť nezaplatené zostatky dlhu, spísať návrh, prefotiť všetky dokumenty atď atď, nehovoriac o tom, čo za "strastiplné otázky" čakajú podnikateľa po podaní návrhu zo strany súdu: Kedy bol tovar dodaný? Odkedy žiadate úroky? …. V niektorých prípadoch by sa to však dalo zjednodušiť. Slúži na to inštitút uznania záväzku. V obchodnej praxi je uznanie záväzku spôsobom zabezpečenia záväzku dlžníka vyplývajúceho zo záväzkového vzťahu (napríklad z kúpnej zmluvy), konkrétne napríklad záväzku zaplatiť fakturovanú kúpnu cenu za dodaný tovar. V slovenskom právnom poriadku existuje okrem inštitútu uznania záväzku, ktorý je upravený v § 323 ObchZ, aj inštitút uznania dlhu, ktorý je upravený v Občianskom zákonníku a jeho aplikácia je viazaná na občianskoprávne (nepodnikateľské) vzťahy.

Zmysel Uznania Záväzku

Podnikateľ si môže položiť otázku, aký má vlastne zmysel uznanie záväzku? Čím mi dlžníkov „podpis papiera" zabezpečí, aby mi dlžník skutočne pohľadávku uhradil? Podľa ustanovenia § 323 ods. 1 a 2 ObchZ ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 1 ObchZ. Podľa § 407 ods. 1 ObchZ ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Zmysel uznania záväzku spočíva teda v tom, že uznanie záväzku zakladá právnu domnienku existencie záväzku v čase uznania. Tým sa v súdnom spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, keďže vôbec nemusí dokazovať vznik záväzku, (teda či došlo k uzavretiu zmluvy, prevzatiu tovaru objednávateľom a podobne) a ani skutočnosť, že uznaný záväzok trval v čase, keď k uznaniu došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak, aby svoje tvrdenie preukázal. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. Ďalším následkom uznania záväzku je to, že odo dňa uznania záväzku začína plynúť nová premlčacia doba. V obchodných záväzkových vzťahoch plynie od uznania nová štvorročná premlčacia doba (Podľa ustanovenia § 407 ods. 1 ObchZ ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Pozor, v nepodnikateľských vzťahoch, teda v občianskoprávnych vzťahoch je tento následok uznania odlišný. Ak v občianskoprávnom vzťahu dlžník právo písomne uzná čo do dôvodu i výšky, začína plynúť nová desaťročná premlčacia doba odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty (Podľa § 110 ods. 1 ObčZ ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Aj v prípade ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, napríklad ak uhradí časť vyfakturovanej sumy, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Účinky uznania záväzku týmto spôsobom nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané (§ 407 ods. 3 ObchZ).

Podmienky Uznania Záväzku

Ustanovenie § 323 ods. 1 OBZ stanovuje ako podmienku uznania záväzku, že musí ísť o záväzok „určitý", t. j. že musí byť jednoznačne identifikovaný. Spôsob takejto identifikácie pritom zákon neurčuje, možno ju teda urobiť akýmkoľvek jednoznačným spôsobom. Obchodný zákonník na rozdiel od Občianskeho zákonníka výslovne nevyžaduje, aby bol záväzok určený svojim dôvodom a výškou, z dikcie prvej vety odstavca 1 sa však niekedy vyvodzuje, že by mal byť uznaný čo do výšky. Prvá časť prvej vety ustanovenia § 323 ods. 1 ObchZ hovorí o uznaní „svojho určitého záväzku", teda záväzku, ktorý určitá osoba uznáva ako svoj vlastný.

Konanie za Podnikateľa

Na to, aby určitá osoba mohla konať podľa § 15 Obchodného zákonníka za podnikateľa zo zákona ako jeho zákonný zástupca sa vyžaduje súčasné splnenie dvoch podmienok. činnosť, ktorou bola táto osoba poverená, je činnosťou pri prevádzke podniku (Pozri rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp. zn. Konateľské oprávnenie poverenej osoby vyplývajúce z ustanovenia § 15 ObchZ je založené predovšetkým na obvyklosti právnych úkonov, ku ktorým pri činnosti, ku ktorým bola poverená, dochádza, pričom ich obvyklosť je treba posudzovať objektívne, nezávisle na ich prípadnom vymedzení vo vnútropodnikových normách (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. Môžeme teda uzavrieť, že ak sú splnené podmienky stanovené v § 15 ObchZ, vo všeobecnosti platí, že osoba, pri ktorej sú uvedené podmienky splnené, je oprávnená konať (t. j. robiť všetky úkony ku ktorým pri činnosti, ktorou bola poverená, obvykle dochádza) za podnikateľa samostatne, ako tzv. zákonný zástupca (k uvedenému pozri rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu ČR sp. zn. Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 32 Odo 317/2005 uviedol, že podľa § 15 ods. Predmetné ustanovenie zakotvuje tzv. zákonné splnomocnenie na konanie za podnikateľa (keďže ide o zákonné splnomocnenie, vzniká zo zákona bez potreby osobitného zmluvného dojednania, len za splnenia zákonom vyžadovaných podmienok). Splnomocnenie sa týka všetkých osôb, ktoré boli pri prevádzkovaní podniku poverené určitou činnosťou. Musí sa len jednať o „určitú činnosť", čo bude samozrejme zahŕňať jednak druhové vymedzenie a jednak individuálne. Rozsah splnomocnenia zákon vymedzuje vo väzbe na túto „určitú činnosť" tak, že sa bude jednať o všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Predmetnou zákonnou úpravou je teda nastolené kritérium obvyklosti (prof. JUDr. Irena Pelikánová - JUDr. Ivan Kobliha, Komentář k Obchodnímu zákoníku, I. díl, strana 72, LIND Praha a. s., 1994). V prípade prekročenia konateľského oprávnenia zástupcom podnikateľa je takýmto konaním podnikateľ viazaný len vtedy, ak o prekročení tretia osoba nevedela a s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu vedieť nemohla (porovnaj znenie ustanovenia § 15 ods. 2 ObchZ).

Príklady z Judikatúry

• Pokiaľ došlo k vráteniu faktúry dodávateľovi s tým, že ju odberateľ považuje za neoprávnenú a došlo k spätnému odobratiu časti tovaru dodávateľom, nemožno postupné platby vyfakturovanej čiastky hodnotiť tak, že by mali účinky uznania zvyšku dlhu podľa § 407 ods. 3 ObchZ. (uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27. novembra 2006, sp. zn.
• Pokiaľ dlžník žiada veriteľa o uznanie splátkového kalendára ku konkrétnej faktúre v plnej výške, táto listina predstavuje uznanie záväzku v zmysle § 323 ObchZ, a to s ohľadom na výkladové pravidlá stanovené v § 266 ods. 1 ObchZ, podľa ktorého sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby. (uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. mája 2007, sp. zn.
• V prípade, že bol záväzok uznaný podľa § 323 OBZ, nemôže súd svoje rozhodnutie oprieť o to , že nemožno zaujať spoľahlivý záver, že medzi stranami sporu existoval právny vzťah, ale musí vychádzať z toho, či bola v konaní vyvrátená domnienka existencie záväzku. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25. októbra 1999, sp. zn.

Riešenie Problémov s Neuhradenými Faktúrami

Je na zamyslenie, či takéto úverovanie odberateľov je prejavom dobrovoľného súperenia podnikateľských subjektov v hospodárskej oblasti alebo je objektívnou nevyhnutnosťou taktiky podnikateľského „boja“ každého podnikateľa v záujme zvýšenia vlastnej konkurencieschopnosti i úspešnosti. Čo robiť v prípade, keď sa podnikateľovi množia neuhradené faktúry, predlžujú sa splatnosti „dobrovoľne - nasilu“ a vlastné dlhy niet z čoho pomaly zaplatiť? Podnikateľ má viacero možností, ako si pomôcť v tejto, dnes bežnej situácii. Možnosti riešenia vychádzajú zo základnej podstaty pohľadávok ako takých - pohľadávka veriteľa je jeho majetkovým právom voči dlžníkovi a toto právo je možné zadefinovať (t. j. určiť jeho množstvo) a následne s ním naložiť podľa svojej vôle. Právo veriteľa (ako jedného účastníka) požadovať plnenie od dlžníka (druhého účastníka), ktoré vzniká z určitého záväzkového vzťahu, sa v bežnej praxi nazýva aj pohľadávkou takéhoto veriteľa proti dlžníkovi. Najčastejším dôvodom vzniku pohľadávky je záväzkový právny vzťah vzniknutý zmluvou. Právo veriteľa ako také umožňuje tomuto veriteľovi slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne s týmto nárokom nakladať.

Prečítajte si tiež: Kompenzačná pomôcka pri práci s desatinnými číslami

Započítanie Pohľadávok (Kompenzácia)

Všeobecnú právnu úpravu započítania pohľadávok obsahuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 580 a § 581. Započítanie pohľadávok je právna skutočnosť, ktorá spôsobuje zánik vzájomných práv a povinností, teda zánik vzájomného záväzku.

Podmienky Započítania

• Vzájomnosť: Musí ísť o vzájomné pohľadávky.
• Rovnaký druh: Pohľadávky musia byť rovnakého druhu.
• Započítateľnosť: Pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Na započítanie nie sú spôsobilé také pohľadávky, pri ktorých účastníci dohodou zakázali započítanie alebo ide o také pohľadávky, pri ktorých je započítanie vylúčené priamo v zákone. Pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, tzv. naturálne obligácie, sú zo započítania vylúčené. Vymenované pohľadávky nie je teda dovolené započítať prejavom vôle len jednej zo strán, ale na druhej strane OZ pripúšťa započítanie vymenovaných pohľadávok dvojstranným právnym úkonom, teda dohodou samotného dlžníka a veriteľa.

Forma a Účinnosť Započítacieho Prejavu

Podmienkou platnosti jednostranného započítacieho prejavu nie je písomná forma. Na kompenzáciu jednostranným právnym úkonom (medzi právnikmi sa tomu hovorí kompenzačná námietka) sa súhlas druhého účastníka nevyžaduje. Započítací prejav treba adresovať druhej strane, pre platnosť tohto úkonu sa vyžadujú náležitosti § 34 a nasl. OZ. Z obsahu musí byť predovšetkým zrejmé, ktoré pohľadávky sa uplatňujú na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne ktorých viacerých veriteľových pohľadávok. K zániku pohľadávok dôjde v rozsahu, v ktorom sa vzájomne kryjú. Časť pohľadávky, ktorá by u jedného účastníka započítania prevyšovala nad pohľadávkou druhého účastníka, zaniká len do výšky protipohľadávky a v prevyšujúcej časti trvá naďalej. Zánik pohľadávok nastáva so spätnou účinnosťou ku dňu vzájomného stretu započítateľných pohľadávok, t. j. zapísaná v obchodnom registri OS Bratislava II, odd. Sro, vl. č. 28578/B, deň 17. 12.. Účinky započítania nenastanú, ak bol jednostranný započítací prejav urobený skôr, než sa vzájomné pohľadávky stretli.

Započítanie v Obchodných Záväzkových Vzťahoch

V prípade započítania pohľadávok z obchodných záväzkových vzťahov platí dispozitívny právny režim Obchodného zákonníka. Podľa § 358 Obchodného zákonníka sú na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Ak sa účastníci dohodnú, smú si v súlade s § 364 ObchZ započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky. Na rozdiel od úpravy v OZ ustanovenie § 359 ObchZ umožňuje aj započítanie splatnej pohľadávky proti pohľadávke nesplatnej, a to v prípade, že je zrejmé, že záväzok nebude splnený včas. Veriteľ môže započítať svoju dosiaľ nesplatnú pohľadávku voči dlžníkovej splatnej pohľadávke, ak tento nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. Vzájomnému započítaniu peňažných pohľadávok nebráni, ak sú uvedené v rôznej mene, pokiaľ sú voľne zameniteľné. Pravidlá započítania v tomto prípade upravuje § 362 ObchZ.

Započítanie v Konkurznom Konaní

Podľa § 54 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, započítanie pohľadávky voči pohľadávke úpadcu je po vyhlásení konkurzu neprípustné, ak pohľadávka veriteľa vznikla až po vyhlásení konkurzu alebo ak veriteľ nadobudol pohľadávku voči úpadcovi postúpením po vyhlásení konkurzu alebo ak veriteľ nadobudol pohľadávku voči úpadcovi zo záložného práva po vyhlásení konkurzu. Započítanie iných pohľadávok však nie je vylúčené (§ 54 ods. 2 ZKR). Uvedený režim platí aj u pohľadávok v prípade úpadcu, na ktorého bol konkurz vyhlásený pred 1. 7. 2005, t. j. podľa zákona č. 328/1991 Zb.

Kompenzačná Námietka v Súdnom Konaní

Podľa § 76 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o súdnych poplatkoch, od poplatku je oslobodené uplatnenie kompenzačnej námietky v konaní. Kompenzačný prejav pripúšťa aj Občiansky súdny poriadok (OSP) v súdnom konaní o žalobe veriteľa na úhradu jeho pohľadávky voči dlžníkovi. Žalovaný dlžník sa smie obrániť započítacou námietkou. Žalovaný (dlžník) si touto námietkou uplatní svoju pohľadávku proti žalobcovi (veriteľ). Započítacia námietka má svoje uplatnenie aj v konaní o výkon rozhodnutia a možno tým dosiahnuť zastavenie výkonu rozhodnutia, resp. exekučného konania. V týchto prípadoch sa nebude prihliadať na to, či pohľadávka započítaná s vymáhanou pohľadávkou vznikla pred alebo po vydaní rozhodnutia tvoriaceho podklad výkonu rozhodnutia, resp. exekučného titulu [§ 268 ods. 1 písm. g) OSP, § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku].

Prečítajte si tiež: Podpora písania u detí s ťažkosťami

Prínos Započítania Pohľadávok

Kompenzácia vzájomných pohľadávok ako forma bezhotovostného vyrovnania zjednodušuje majetkové vzťahy.

Príklad z Praxe

Daňovému subjektu spoločnosti s r. o. dorubil daňový úrad dodatočným platobným výmerom daň z príjmov právnických osôb na sumu 50 000 Sk, následne podal odvolanie v tejto veci a po potvrdení rozhodnutia daňového úradu si podal žalobu o preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia. V žalobe sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a aj dodatočného platobného výmeru na daň z príjmov právnických osôb s odôvodnením, že k termínu zákonnej splatnosti dotknutej dane (t. j. k 31. 3. 1996) mal voči žalovanému pohľadávku vo výške 55 555 Sk. Žalovaný v stanovisku okrem iného uviedol, že v danom prípade nedochádza medzi žalobcom a žalovaným k vzniku práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov. Zhrnutie. Akt preúčtovania daňového preplatku na úhradu daňového nedoplatku vykonaný správcom dane podľa § 63 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov sa udial v súlade so zákonom a možno ho považovať za daňovoprávny akt procesnej povahy, ktorý nepodlieha súdnemu preskúmavaniu.

Postúpenie Pohľadávky

Postúpenie (predaj, darovanie) pohľadávky je riešené ustanoveniami § 524 - § 530 Občianskeho zákonníka a vychádza z výlučnej dispozičnej právomoci veriteľa postúpiť svoju pohľadávku za odplatu či bezodplatne. Táto právna úprava je záväzná aj pre postúpenie pohľadávok vzniknutých z obchodných záväzkových vzťahov podľa Obchodného zákonníka, teda aplikuje sa v konkrétnych prípadoch bez ohľadu na to, či sa postupujú pohľadávky medzi fyzickým osobami ako občanmi alebo podnikateľmi, pretože Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu postúpenia pohľadávky. Postúpenie pohľadávky môže byť za odplatu alebo bezodplatné. Bezodplatný prevod pohľadávky nie je zákonom zvlášť ošetrený, preto i pri ňom platia rovnaké pravidla ako pri postúpení odplatnom (t. j. pri predaji pohľadávky). Občiansky zákonník definuje predaj pohľadávky ako akt postúpeniapohľadávky.

Zodpovednosť Postupcu

V prípade odplatného postúpeniapohľadávky je bývalý veriteľ (podľa zmluvy o postúpení sa označuje ako postupca) plne zodpovedný za dohodnutý obsah postúpenej pohľadávky, a to bez ohľadu na výšku odplaty, ktorú za pohľadávku dostal od kupujúceho (postupníka). Inak je veriteľ zodpovedný v rámci vymožiteľnosti postúpenej pohľadávky, pretože tu má veriteľ ako postupca obmedzenú zodpovednosť. Tomuto nebráni ani skutočnosť, že postúpená pohľadávka je vyššia než odplata za jej postúpenie. Pokiaľ postupník neuplatní postúpenú pohľadávku bez zbytočného odkladu na súde, zanikne ručenie postupcu.

Forma a Oznámenie Postúpenia

Vzhľadom na to, že postúpením dochádza k závažnej zmene osoby veriteľa, neopomenuteľnou podmienkou je písomná zmluva o postúpení pohľadávky. Ústne postúpenie pohľadávky je preto neplatné a nespôsobuje žiadne právne účinky. Veriteľ môže urobiť takýto prevod na nového veriteľa aj bez súhlasu dlžníka, avšak postupca je povinný bez zbytočného odkladu túto skutočnosť oznámiť dlžníkovi. Dlžník bude svoj dlh uhrádzať už novému veriteľovi. S oneskoreným splnením oznamovacej povinnosti nespája zákon žiaden postih. Rovnaké účinky ako oznámenie postúpenia veriteľom dlžníkovi má aj predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky postupníkom.

Príslušenstvo a Práva Spojené s Pohľadávkou

Okrem samotnej pohľadávky prechádza na nového veriteľa aj jej príslušenstvo a práva týkajúce sa pohľadávky. Príslušenstvo pohľadávky je interpretované ako úroky, úroky z omeškania, poplatky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ). Následkom postúpenia pohľadávky stratí doterajší veriteľ pohľadávku aj so všetkými právami s ňou spojenými: právom vymáhať, podávať námietky týkajúce sa pohľadávky atď. Prechod príslušenstva a práv spojených s postúpenou pohľadávkou ustanovuje § 524 ods. 2 OZ.

Príklad Postúpenia Pohľadávky bez Úrokov

Spoločnosť požičala peniaze. V písomnej zmluve o pôžičke sa zmluvné strany dohodli na vysokých, skutočne zaujímavých, úrokoch. Veriteľ predal peňažnú pohľadávku, ale zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplynulo, že úroky z pôžičky nepostúpil. Je možné, aby sa účastníci zmluvy dohodli odchylne od § 524 ods. 2 OZ a postúpili tak peňažnú pôžičku bez úrokov? Z citovaného ustanovenia táto možnosť výslovne nevyplýva. Nezabúdajme však na fakt, že Občiansky zákonník je prevažne dispozitívnym právnym predpisom (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Postupca a postupník môžu usporiadať vzájomné práva a povinnosti v zmluve o postúpení pohľadávky slobodne, a tým aj odlišne od § 524 ods. 2 OZ, pretože z neho nevyplýva zákaz a ani príkaz, že sa od takejto úpravy nemožno odchýliť. Navyše ani neobsahuje vyhlásenie, že by v prípade odchylnej právnej úpravy bol takýto právny úkon neplatný. Z uvedeného vyplýva, že prednostne platí to, na čom sa účastníci dohodli. Pokiaľ si postupca s postupníkom dohodli postúpenie pohľadávky bez jej príslušenstva, nebol tým porušený § 524 ods. 2 OZ, a preto je dohoda platná.

Faktoring a Forfaiting

Pri faktoringu dochádza k jednorazovému alebo priebežnému odkúpeniu krátkodobých pohľadávok faktorom (faktoringovou spoločnosťou). Podstata faktoringu spočíva v tom, že podnikateľ - faktor, odkúpi od veriteľa nesplatnú pohľadávku, za čo dostane veriteľ ihneď dohodnutú kúpnu cenu (odplatu). V okamžitom obdržaní odplaty za pohľadávku spočíva výhoda faktoringového obchodu, pretože veriteľ získa časť peňazí ešte predtým, než sa stane pohľadávka splatnou. Čo má z takéhoto obchodu faktoringová spoločnosť? - Zisk, pretože kúpila pohľadávku, ktorej hodnota je vyššia ako zaplatená kúpna cena (obvykle 70 % - 80 % hodnoty pohľadávky). Zostávajúcu sumu pohľadávky zaplatí faktor klientovi (bývalému veriteľovi) až potom, keď dlžník splatnú pohľadávku uhradí. Ak dlžník neuhradí pohľadávku v stanovenej lehote splatnosti, tak si faktoringová spoločnosť v praxi vymieňa právo vrátiť neuhradenú pohľadávku klientovi s tým, že dohodnutý úrok spolu s poplatkom za správu pohľadávky si ponechá. Výslovne faktoringovú zmluvu neupravuje žiadny právny predpis, ale jej podstata spočíva v odplatnom postúpení pohľadávky, preto sa táto zmluva spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok podľa § 524 a nasl. OZ. Forfaiting spočíva v odkupovaní dlhodobých pohľadávok forfajtingovou spoločnosťou. Používa sa pri dodávkach strojov, zariadení, investičných celkov, ktoré sa dodávajú na dodávateľský úver so splatnosťou dlhšou ako jeden rok. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júna 2003, sp. zn. 5 Obdo 103/2001).

#

tags: #kompenzačná #námietka #vzor