
Pracovná zmluva je základným dokumentom, ktorý upravuje vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Je dôležité, aby bola vypracovaná správne a obsahovala všetky potrebné náležitosti, aby chránila práva oboch strán. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pracovnú zmluvu na Slovensku, vrátane vzoru a dôležitých aspektov, ktoré by mali byť zohľadnené pri jej uzatváraní.
Pracovné právo na Slovensku je primárne upravené Zákonníkom práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) a ďalšími právnymi predpismi, ako sú zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zákon o kolektívnom vyjednávaní a antidiskriminačný zákon. Tieto predpisy stanovujú práva a povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov a upravujú rôzne aspekty pracovného pomeru, od vzniku až po jeho skončenie.
Pri riešení pracovnoprávnych problémov je dôležité postupovať systematicky:
Medzi najčastejšie problémy v pracovnom práve patria:
Je dôležité dbať na dodržiavanie výpovedných dôb, správne označenie výpovedného dôvodu a písomné doručenie právnych úkonov.
Prečítajte si tiež: Viac o komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti
Advokáta v oblasti pracovného práva sa odporúča kontaktovať v nasledujúcich prípadoch:
Výpovedná doba je najmenej 1 mesiac. Ak pracovný pomer trval viac ako 1 rok, výpovedná doba je 2 mesiace. Nárok na odstupné závisí od dôvodu skončenia pracovného pomeru a jeho dĺžky.
Pracovná zmluva musí obsahovať podstatné náležitosti, aby bola platná. Ide o:
Ak pracovná zmluva neobsahuje všetky potrebné informácie, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o jeho pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania najmenej v rozsahu týchto údajov:
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť tieto informácie v písomnej forme, a to do siedmich dní od vzniku pracovného pomeru, ak ide o údaje týkajúce sa miesta výkonu práce, pracovného času a splatnosti mzdy, a do štyroch týždňov od vzniku pracovného pomeru, ak ide o ostatné údaje.
Prečítajte si tiež: Riešenie reaktívneho vypadávania vlasov s Ducray Anaphase+
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi informáciu, ktorá sa podľa tohto zákona alebo iného pracovnoprávneho predpisu poskytuje v písomnej forme, v listinnej podobe. Zamestnávateľ môže túto informáciu poskytnúť v elektronickej podobe, ak zamestnanec má k elektronickej podobe informácie prístup, môže si ju uložiť a vytlačiť a zamestnávateľ uchová doklad o jej odoslaní alebo o jej prijatí, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Zákonník práce upravuje aj dĺžku skúšobnej doby. U zamestnanca s pracovným pomerom na určitú dobu nesmie byť dohodnutá skúšobná doba dlhšia ako polovica dohodnutej doby trvania pracovného pomeru. Ak zamestnanec počas dohodnutej skúšobnej doby neodpracoval pre prekážku v práci na jeho strane celú pracovnú zmenu, skúšobná doba sa predlžuje o jeden deň.
Doručovanie písomností je upravené v § 38 Zákonníka práce a ustanovuje povinnosť zamestnávateľa doručovať informácie o vzniku, zániku alebo zmeny povinností zamestnanca vždy do vlastných rúk. Novela Zákonníka však upravila všeobecnú minimálnu dĺžku úložnej lehoty na 10 dní. Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“.
V pracovnej zmluve je možné dohodnúť aj zákaz konkurencie po skončení pracovného pomeru. Naďalej teda zostáva v platnosti, že výkon konkurenčnej zárobkovej činnosti je podmienený súhlasom zamestnávateľa.
Pomerne diskutovaná novela Zákonníka práce bola schválená Národnou radou Slovenskej republiky dňa 4.10.2022 a nadobudla účinnosť 1.11.2022. Táto novela priniesla niekoľko zmien, ktoré sa týkajú najmä informačných povinností zamestnávateľa a formy poskytovania informácií.
Prečítajte si tiež: Výživa a ustajnenie koní
Novela nám konkretizuje písomnú podobu na listinnú formu a zároveň spresňuje podmienky odosielania informácii v elektronickej podobe. Výnimka, kedy zamestnávateľ nemôže poskytovať informácie elektronickým spôsobom platí v prípadoch, kedy Zákonník práce elektronickú komunikáciu nepripúšťa.
Ak zamestnancovi skončí svoj pracovný pomer tým, že dostane od zamestnávateľa výpoveď, má právo na odstupné. Čo však v prípade, ak zamestnanec zomrie ešte predtým než podá výpoveď? Na túto otázku nám odpovedá novela Zákonníka práce. Ak nastane takáto situácia, na účely odstupného sa bude za deň skončenia pracovného pomeru považovať deň úmrtia dotyčného zamestnanca.
V praxi podnikov je rozšírená aj manažérska zmluva. Platná právna úprava konkrétne znaky manažérskej práce neupravuje, tento zmluvný typ slovenské pracovné právo nepozná, hoci podľa jej obsahu ju možno považovať za pracovnú zmluvu. Účastníci zmluvných vzťahov si však nezávisle na tejto skutočnosti uzatvárajú medzi sebou tzv. Manažérska zmluva sa uplatňuje predovšetkým v súvislosti s výkonom vedúcej alebo riadiacej funkcie (činnosti). Manažérsku zmluvu zvyčajne firmy uplatňujú v prípade obsadenia pozícií riaditeľov obchodných, personálnych, výrobných oddelení.
Manažérska zmluva teda predstavuje zmluvný typ, ktorý sa v praxi používa nielen ako právny základ založenia pracovného pomeru, ale aj ako právny základ založenia obchodnoprávneho vzťahu na základe § 269 zákona č. 513/1991 Zb. za zmluvný typ v zmysle Obchodného zákonníka. V prípade, ak manažérska zmluva upravuje výkon závislej práce a obsahuje náležitosti podľa § 43 Zákonníka práce, je pracovnou zmluvou zakladajúcou pracovný pomer.
Účastníkmi právneho vzťahu označená zmluva ako manažérska zmluva je právnym základom pracovného pomeru iba vtedy, ak z hľadiska svojho obsahu zodpovedá obsahovým náležitostiam pracovnej zmluvy na základe ustanovenia § 43 Zákonníka práce. Nad obsahový rámec podstatných obsahových náležitostí pracovnej zmluvy obsahom manažérskej môžu byť aj iné dojednania účastníkov, ktoré nie sú v rozpore s kogentnými ustanoveniami Zákonníka práce a iných pracovnoprávnych predpisov. Uvedený postup je v súlade s § 43 ods. 4 Zákonníka práce, v zmysle ktorého v pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujme, najmä ďalšie hmotné výhody.
Pri dojednávaní rôznych druhov právnych nárokov manažéra v konkrétnej firme, ak ide o pracovnoprávny vzťah, je potrebné, aby zamestnávateľ zvlášť starostlivo dbal o to, aby v zmysle § 13 Zákonníka práce, ale aj článku 1 Základných zásad Zákonníka práce a tiež antidiskriminačného zákona neporušil zákaz priamej alebo nepriamej diskriminácie.
V súvislosti s diskrimináciou manažérov, ak ide o pracovnoprávny vzťah Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil: ,,Účastníci pracovnoprávneho vzťahu nemôžu v manažérskej zmluve, upravujúcej mzdu vymenovaného vedúceho zamestnanca, vylúčiť iné mzdové nároky, ktoré by mohli zamestnancovi vzniknúť v budúcnosti podľa kolektívnej zmluvy.“
Súdna prax teda v súvislosti so mzdovými nárokmi manažéra poznamenáva, že je potrebné vychádzať aj z právnej úpravy mzdy zamestnanca, ktorá je dnes upravená v Zákonníku práce. Ak by teda s manažérom bolo v zmluve dohodnuté, že mu môžu byť poskytované iba zložky mzdy uvedené v manažérskej zmluve, bola by tým vylúčená možnosť poskytovania aj iných zložiek mzdy dohodnutých napríklad v kolektívnej zmluve, a teda aj priznanie iných mzdových nárokov, ktoré by manažérovi mohli vzniknúť podľa kolektívnej zmluvy. Manažérska zmluva v uvedenej časti preto by nebola ničím iným, než vzdaním sa práv manažéra, ktoré mu môžu vzniknúť v budúcnosti napríklad aj podľa kolektívnej zmluvy. Táto skutočnosť by mala za následok neplatnosť zmluvy v tejto časti v zmysle § 17 ods.
V zmysle § 17 ods. 1 Zákonníka práce neplatný je právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv. V citovanom kogentnom ustanovení Zákonníka práce sa premieta všeobecná právna zásada, podľa ktorej sa nikto nemôže platne vzdať práv, ktoré mu môžu vzniknúť až v budúcnosti. Nedodržanie tejto zásady je sankcionované neplatnosťou právneho úkonu. Pod hrozbou tejto sankcie je teda obmedzená zmluvná voľnosť účastníkov pracovnoprávneho vzťahu v možnosti dohodnúť vzdanie sa práv zamestnanca, ktoré by mu mohli v budúcnosti vzniknúť na základe právnych predpisov, kolektívnych zmlúv alebo už uzavretých zmlúv (dohôd).
V prípade, že je potrebné zmeniť niektoré podmienky pracovnej zmluvy, uzatvára sa dodatok k pracovnej zmluve. Dodatok musí byť písomný a podpísaný oboma stranami. V dodatku sa uvedie, ktoré časti pracovnej zmluvy sa menia a od ktorého dátumu tieto zmeny nadobúdajú účinnosť.
Pri tvorbe dodatku je dôležité odkazovať sa na pôvodnú pracovnú zmluvu. Napríklad, ak bol pracovný pomer založený v roku 2006 a v roku 2017 bola urobená kompletná zmena pracovnej zmluvy, v ktorej bolo nahradené celé znenie pôvodnej zmluvy, a teraz je potrebné urobiť prvý dodatok k tejto novej zmluve, je potrebné v dodatku uviesť, že sa mení pracovná zmluva uzavretá v roku 2017.
Hoci tento článok sa zameriava na pracovnú zmluvu na Slovensku, pre Slovákov, ktorí hľadajú prácu v zahraničí, napríklad v Rakúsku, je užitočné mať informácie o hľadaní práce a ubytovania v tejto krajine.
Pracovné ponuky v Rakúsku sa inzerujú prostredníctvom rakúskeho verejného úradu práce (Arbeitsmarktservice, AMS), na webových stránkach podnikov, v dennej tlači, prostredníctvom súkromných pracovných agentúr a na internetových portáloch s ponukami práce. Informácie o voľných pracovných miestach v Rakúsku môžete získať aj prostredníctvom siete EURES. Vedúci pracovníci sú prijímaní z iných firiem, a to buď priamo, alebo prostredníctvom personálnych spoločností. Vo väčšine prípadov sa však aj tak musíte obrátiť priamo na firmu, aby ste sa mohli uchádzať o zamestnanie.
Mnohé spoločnosti vyžadujú online prihlášky. Je potrebné vyplniť online formulár s osobnými údajmi a nahrať svoj životopis, žiadosť a certifikáty atď.
Informácie o voľných bytoch, domoch a iných nehnuteľnostiach môžete získať z novín, od realitných kancelárií a z rôznych internetových stránok. Informácie o voľných ubytovacích zariadeniach ponúkajú aj mestské úrady a miestne rady. Ubytovanie prostredníctvom bytových družstiev nájdete na webových stránkach bytových družstiev.
Výška nájomného závisí od mnohých faktorov, ako je veľkosť, vybavenie, dopravné spojenie, infraštruktúra, susedstvo atď. V Rakúsku je nájomná zmluva ústna alebo písomná dohoda medzi prenajímateľom a nájomcom. Ak je nájomná zmluva uzatvorená písomne, máte písomný dôkaz v prípade sporu.