
Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím (ZŤP) sú na Slovensku upravené rozsiahlymi právnymi predpismi. Tieto predpisy vychádzajú z medzinárodného sociálneho práva, najmä z Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, a Ústavy Slovenskej republiky. Cieľom je zabezpečiť rovnaké príležitosti a zamedziť akejkoľvek diskriminácii týchto zamestnancov.
Pojem "občan so zdravotným postihnutím" definuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Ide o občana, ktorý bol uznaný za invalidného podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. To znamená, že u takejto osoby bol posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne určený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou.
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ZSP) upravuje posudzovanie zdravotného stavu posudkovým lekárom na účely invalidity. Posudkový lekár sociálneho poistenia určí pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa prílohy č. 4 ZSP. Táto príloha uvádza percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov. Percento sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Dôležité je rozlišovať medzi invaliditou a ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP). Osoba, ktorá je uznaná za invalidnú, nemusí byť automaticky uznaná aj za osobu s ŤZP a naopak. O ŤZP rozhoduje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, zatiaľ čo o invalidite rozhoduje Sociálna poisťovňa, pričom sa rozhodujú podľa dvoch rôznych zákonov.
Právne povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancom so ZŤP sa vzťahujú na zamestnávateľov štátneho aj súkromného sektoru. Medzi základné povinnosti patrí:
Prečítajte si tiež: Kto má nárok na minimálny dôchodok?
Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná.
V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť. Zamestnávateľovi s cieľom vyhnúť sa prípadnému súdnemu sporu možno odporučiť, aby si voči zamestnancovi so zdravotným postihnutím, s ktorým má v pláne skončiť pracovný pomer výpoveďou, splnil povinnosti, ktoré mu ukladá Zákonník práce v § 66.
Zamestnanec, ktorý získa rozhodnutie o invalidite alebo o ŤZP, by mal túto skutočnosť bezodkladne oznámiť svojmu zamestnávateľovi.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre ochranný príspevok
Ideálne je oznámiť túto skutočnosť písomne, napríklad formou listu alebo e-mailu. K oznámeniu je vhodné priložiť kópiu rozhodnutia o invalidite alebo preukazu ŤZP.
Oznámenie o invalidite alebo ŤZP je dôležité z niekoľkých dôvodov:
Dávame do pozornosti, že v prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím. Uvedené vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdov, v zmysle ktorej: Účinnosť rozhodnutia o tom, že ide o občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, nie je časovo obmedzená.
Pri súčasnej miere nezamestnanosti majú občania so zdravotným postihnutím z dôvodu poklesu ich schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sťaženú možnosť uplatniť sa na trhu práce. Ustanovenia viacerých zákonov podporujú snahu občanov so zdravotným postihnutím zapájať sa do pracovného procesu v čo najširšej miere. Ide hlavne o zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zavádza nové možnosti v tejto oblasti.
Jedným zo zvýhodnení pre zamestnávateľa je aj príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, ktorýposkytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.
Prečítajte si tiež: Bývanie po rozvode: Ako je to s domom?
Chránená dielňa alebo chránené pracovisko môžu byť zriadené právnickou alebo fyzickou osobou, sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú prispôsobené zdravotnému stavu občanov. splnením povinnosti viesť osobitnú evidenciu nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická alebo fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím.
Pomoc vo forme peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa poskytuje fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím . Rovnako je tomu tak aj pri vyhotovovaní preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím.
Medzi najčastejšie peňažné príspevky patria:
Peňažné príspevky môže poberať osoba s ŤZP, ktorá je na takúto pomoc odkázaná. Odkázanosť posudzuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v posudku, ktorý vypracúva po podaní žiadosti o niektorý z príspevkov.
Príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov na pohonné hmoty, diétne stravovanie, hygienu a opotrebovanie šatstva, obuvi a zariadenia sa nepriznajú, ak príjem presahuje trojnásobok životného minima. Príspevky sa tiež neposkytnú osobe, ktorej majetok má hodnotu vyššiu ako 50 000 €, do tejto sumy sa nezapočítava hodnota bytu alebo domu, v ktorej osoba s ŤZP býva.
tags: #komu #nahlásiť #rozhodnutie #o #ZŤP #zamestnávateľovi