Mentálne schémy, psychologické procesy a ich definície

Úvod

Psychológia je rozsiahla veda, ktorá sa zaoberá štúdiom ľudskej psychiky, prežívania a správania. Na pochopenie komplexnosti tejto vedy je dôležité poznať základné koncepty, ako sú mentálne schémy a psychologické procesy. Tento článok sa zameriava na definície týchto pojmov, ich charakteristiky a vzájomné prepojenie.

Základné psychologické smery

Psychológia ako veda sa postupne vyvíjala a formovala rôzne smery, z ktorých každý má svoj vlastný prístup a metodológiu. Medzi najvýznamnejšie patria:

Štrukturalizmus

Štrukturalistický prístup sa zameriava na analýzu mentálnych štruktúr a správania. To znamená, že sa snaží skúmať a pomenovať jednotlivé zložky psychiky a vzťahy medzi nimi.

Funkcionalizmus

Na rozdiel od štrukturalizmu, funkcionalistický prístup sa sústreďuje na analýzu psychických procesov z hľadiska ich adaptívnej funkcie na prostredie. Tento smer zdôrazňuje, ako psychické procesy pomáhajú človeku prispôsobiť sa a prežiť v danom prostredí.

Psychoanalýza

Psychoanalýza, ktorej zakladateľom je Sigmund Freud, kladie dôraz na nevedomé pudové impulzy, ako sú sexuálny pud (libido) a agresívny pud. Tieto pudy sú podľa Freuda základnými hybnými silami psychického diania, ktoré sa spoločnosť snaží potláčať a ovládať. Psychoanalýza sa zaoberá liečbou neuróz a skúmaním nevedomia.

Prečítajte si tiež: Návod na rozhovor so sociálnym pedagógom

Behaviorizmus

Behaviorizmus, ktorý vznikol v USA na začiatku 20. storočia, sa zameriava na objektívne skúmanie správania organizmu. Podľa behaviorizmu je správanie jediným skutočným predmetom psychológie, pretože je zjavné, viditeľné a nepopierateľné. Behavioristi neberú do úvahy vedomie a prežívanie, pretože tieto stavy považujú za subjektívne. Zakladateľ behaviorizmu, Watson, odmietol vedomie a genetické predpoklady a tvrdil, že zmenami vonkajších predpokladov možno vytvoriť človeka s ľubovoľným správaním. Neskôr sa vyvinul neobehaviorizmus, ktorý sa zaoberá aj problematikou vedomia.

Tvárová (Gestalt) psychológia

Tvárová psychológia, ktorá vznikla v Nemecku začiatkom 20. storočia, považuje za predmet psychológie osobnosť človeka ako celostnú jednotku. Predstavitelia tohto smeru tvrdia, že celok a časti sa navzájom podmieňujú, ale celok vždy dominuje nad časťami. Celý psychický život človeka treba chápať ako proces vytvárania nových celkov.

Humanistická psychológia

Humanistická psychológia, ktorá vznikla v USA v 50. rokoch 20. storočia, kladie dôraz na špecificky ľudské motívy a vlastnosti, ktorými sa človek líši od ostatných živočíchov. Tento smer zdôrazňuje rozvíjanie ľudského potenciálu.

Kognitívna psychológia

Kognitívna psychológia, ktorá vznikla koncom 50. a začiatkom 60. rokov v USA, skúma spôsoby, ktorými si človek utvára mentálne reprezentácie okolitého sveta a ich funkcie v riadení prežívania a správania. Táto oblasť sa venuje skúmaniu procesov učenia, ukladania minulých zážitkov v pamäti, plánovania budúcnosti, uvažovania atď.

Pozitívna psychológia

Koncom 90. rokov vznikla pozitívna psychológia ako reakcia na "patologizáciu psychológie". Tento smer sa sústreďuje na situácie, ktoré vyvolávajú pozitívne prežívanie, a tvrdí, že každý ľudský výkon s pozitívnym naladením je o 30% lepší.

Prečítajte si tiež: Normy pre madlá na Slovensku

Psychické javy

Definícia a charakteristika

Psychické javy sú javy psychickej reality, ktoré majú "vnútornú príslušnosť" k osobe, nazývanú intencionalita. Psychológia je veda o prežívaní a správaní, pričom psychiku jedinca utvárajú psychické procesy, stavy a vlastnosti. Psychika je funkciou nervovej sústavy, najmä mozgu, a v celostnej činnosti živých bytostí tvorí jednotu s fyziologickými procesmi organizmu.

Prežívanie a správanie

Prežívanie je vnútorné subjektívne dianie, ktoré sa pokladá za vedomie. Správanie je vonkajší výraz v určitých senzomotorických komplexoch a súhrn reakcií na určité podnety. Vedomie je vlastné iba človeku a vzniká v procese spoločenských vzťahov a činnosti. Je to najvyššia s rečou spojená funkcia mozgu. Nevedomie označuje momentálne neuvedomované, ale predtým vedome prežité zážitky.

Stupne vedomia

Stupne vedomia reprezentujú stav nervovej sústavy (mozgu) a majú rôzne úrovne, od afektu a jeho prežívania až po úplnú stratu vedomia (kómu).

  1. Afekt: Predstavuje afekt a jeho prežívanie, ktorým je vedomie vyplnené (napr. strach), súvisí spravidla so stavom nadmernej aktivácie.

  2. Bdelosť: Predstavuje stav selektívneho vnímania a pozornosti na úrovni ich optimálnej intenzity s možnosťou dlhodobej koncentrácie.

    Prečítajte si tiež: Význam v psychológii

  3. Hypnagogické stavy: Charakteristická je nedostatočná sústredenosť vnímania a pozornosti, dochádza v ňom k produkovaniu voľných myšlienkových asociácií a obvykle aj k poklesu uvedomovania si podnetov z vonkajšieho sveta.

  4. Denné snenie: Typické preň je denné snenie- vedomie je skoncentrované na priebeh vlastných myšlienok, predstáv, fantázie, pričom sú podnety z vonkajšieho prostredia len slabo uvedomené.

  5. Spánok: Dochádza k takmer úplnému obmedzeniu uvedomovania seba samého, či dejov z blízkeho okolia napr. v spánku.

  6. Kóma: Úplná strata vedomia, slabosť až vymiznutie motorických reakcií na vonkajšie podnety = kóma = hlboké bezvedomie.

Zmenené stavy vedomia

Zmenené stavy vedomia zahŕňajú hypnózu a zastreté vedomie (mrákotný stav), ktoré sa prejavuje ako zastretie mysle, amnézia a rozšírené vedomie spojené s transpersonálnymi zážitkami.

  • Hypnóza: Sugestívny stav zúženého bdelého vedomia podobného spánku. Zahŕňa 3 stupne:
    • Somnolencia- stav príjemnej ospalosti, ale pomerne jasného vedomia a schopnosti vôľovo konať
    • Hypotaxia- stav zvýšeného podliehania sugescii strata kontroly nad vôľovými pohybmi,
    • Somnambulizmus- hypnotizovaný sa úplne podriadi sugesciám, stav hlbokej hypnózy, dá sa ovplyvniť motorika, pamäť, správanie.
  • Zastreté vedomie/mrákotný stav/: prejavuje sa ako zastretie mysle-postihnutý koná inak, ako to zodpovedá jeho osobnosti, amnézia-strata pamäti, zabudnutie
  • Rozšírené vedomie: spojené s transpersonálnymi zážitkami, subjekt prežíva akési odpútanie

Klasifikácia psychických javov

Psychické javy možno rozdeliť na psychické procesy, stavy a vlastnosti.

  • Psychické procesy: sú dynamické javy, ktoré prebiehajú v čase a zahŕňajú poznávacie procesy (vnímanie, pamäť, myslenie, pozornosť, fantázia), citové procesy (emócie, city) a vôľové procesy (motivácia, rozhodovanie, konanie).

  • Psychické stavy: sú relatívne stabilné a dlhšie trvajúce prejavy psychiky, ktoré ovplyvňujú prežívanie a správanie človeka (nálada, emócie, aktivácia).

  • Psychické vlastnosti: sú trvalé charakteristiky osobnosti, ktoré ovplyvňujú správanie a prežívanie človeka (temperament, charakter, schopnosti).

Vedecká metóda v psychológii

Vedecká metóda je súbor princípov, spôsobov a prostriedkov na získanie vedeckých poznatkov. Je to určitý, s prísnymi pravidlami vymedzený postup, ktorého teória sa označuje ako metodológia.

Štandardné metódy

Štandardné metódy v psychológii zahŕňajú:

  • Metóda introspekcie (sebapozorovanie)
  • Pozorovanie
  • Experimentálna metóda
  • Exploratívne metódy (anamnéza, interview, dotazník)
  • Projektívne techniky (Roschachova metóda, tematicko-apercepčný test)
  • Psychologický test
  • Analýza dokumentov a produktov činnosti

Charakteristika psychologických metód

  • Pozorovanie:
    • Introspekcia: pozorovanie seba samého, faktov vlastného vnútorného života zmyslového, afektívneho, racionálneho, vôľového a to vyškolenou alebo nevyškolenou osobou (náhodné alebo systematické).
    • Extrospekcia: organizované, cieľavedomé vnímanie. Využíva sa pri zisťovaní a podrobnom zaznamenávaní vonkajších prejavov správania sa človeka v prirodzených alebo upravených podmienkach (pohybové, verbálne správanie a pod.).
  • Experiment: vedecká metóda, ktorá usporiadaním a kontrolou procedúr umožňuje určovať príčiny javov (určuje vzťahy medzi príčinou a následkom, testuje pravdivosť vytýčenej hypotézy).
  • Psychologický test: testy inteligencie, osobnosti, psychodiagnostické, tvorivosti; Štandardizovaná diagnostická pomôcka s presne určenými podmienkami aplikácie, hodnotenia a interpretácie s cieľom merania individuálnych rozdielov a zvláštností. (umelo vytvorené súbory otázok, musí niečo merať).
  • Dotazník: najčastejšia metóda. Základ tvoria štandardizované otázky, na ktoré respondenti odpovedajú nútenou voľbou (áno-nie); otvorených otázok - respondent odpovedá voľne. Metóda určená pre zber údajov od väčšieho počtu respondentov.
  • Rozhovor: psychológ pomocou dobre premyslených, pripravených a konkrétne zacielených otázok získava údaje, ktoré sú podkladom pre utvorenie si obrazu o povahe človeka, o jeho postojoch, záujmoch, citových stavoch. Môže byť: diagnostický (výskumný), individuálny, štandardizovaný, skupinový.
  • Analýza dokumentov a produktov činnosti: rozbor denníkov, výtvarného diela.

Poznávacie procesy

Pociťovanie

Pociťovanie je základný poznávací proces, ktorý poskytuje informácie o vlastnostiach predmetov a javov a o zmenách v organizme prostredníctvom pocitov. Pocit je bezprostredný odraz jednotlivej vlastnosti predmetov a javov, ktorý pôsobí na zmyslové orgány (receptory) človeka. Pocit vzniká v dôsledku pôsobenia fyzikálnej alebo chemickej energie (v podobe podnetu) na receptor, v ktorom dochádza k transformácii tejto energie na fyziologický proces tým, že vznikne vzruch. Vzruch sa v podobe impulzov šíri po dostredivom nervovom vlákne do príslušného centra, kde vyvoláva jav psychický → pocit (podnet musí mať určitú intenzitu).

Analyzátor je anatomicko-fyziologické zariadenie, ktoré sa skladá z:

  1. zmyslový orgán
  2. dostredivý nerv
  3. príslušné centrum v mozgu

Je to samo regulujúci a hierarchický ustrojený systém, dynamiku nervových procesov rozvíjajúcich sa v analyzátore určuje ráz vonkajšieho pôsobenia.

Vnímanie

Vnímanie vzniká spojením viacerých pocitov a je bezprostredným odrazom predmetov, vecí a javov ako celkov vo vedomí človeka. Vnímanie je poznávací proces, ktorý nielen prijíma informácie, ale ich aj spracováva. Zabezpečuje bezprostredný kontakt človeka s prostredím a je jedným zo základných psychických regulátorov. Proces vnímania sa uskutočňuje v 2 fázach:

  1. tvorí zmyslové vnímanie
  2. kognitívne vnímanie

Druhy vnemov:

  • Zrakové vnímanie: základom je optická zraková sústava.
  • Sluchové vnímanie: zabezpečuje sluchový analyzátor.
  • Čuchové vnímanie: čuchové receptory sú umiestnené v nose.
  • Chuťové vnímanie: chemické látky rozpustené v ústnej dutine pôsobia na chuťové receptory.
  • Hmatové vnímanie: vnímanie dotyku - výsledkom činnosti vonkajších kožných receptorov.
  • Vnímanie polohy a rovnováhy: vnemy zmien polohy narušenia rovnováhy orgánov čl. alebo celého tela.
  • Vnímanie tvaru a veľkosti predmetov: uskutočňuje sa zrakovým a hmatovým analyzátorom
  • Vnímanie priestoru a vzdialenosti: psych. Proces, na ktorom sa zúčastňuje zrakový, kinestetický a sluchový analyzátor.
  • Vnímanie času: je koncentrované na otázky prežívania rôznych časových intervalov/úsekov/.
  • Orgánové vnímanie: signalizujú stav a činnosť orgánov -tráviacich, vylučovacích, dýchacích, krvného obehu, rozmnožovacích.
  • Vnímanie bolesti: prežíva sa ako nepríjemný pocit, kt vzniká dráždením nerv zakončení v dôsledku pôsobenia vonk.podnetov alebo chorobných procesov v organizme človeka.
  • Vnímanie osôb: pri vn sa analyzujú navzájom súvisiace znaky kontextuálne a vonkajšie, významným faktorom je očakávanie a momentálne psychické naladenie.

Adaptácia je zmena citlivosti, ktorá vzniká v dôsledku prispôsobenia sa zmyslového orgánu podnetom, ktoré naň pôsobia. Uskutočňuje sa v smere zvyšovania citlivosti ako aj v smere znižovania citlivosti. Hranice adaptácie sa subjektívne určujú pocitmi bolesti.

Poruchy vnímania môžu zahŕňať rôzne oblasti, pretože na vnímaní sa podieľa celá zmyslová percepcia, nervové dráhy, centrálna nervová sústava, aj emocionálno-citové stavy.

  • Ilúzia: vnem je síce vyvolaný odrazom skutočného podnetu, ale tento odraz je skreslený.
  • Halucinácie: sú to klamné vnemy vznikajúce nezávislé na vonkajšom podnete. O ich reálnosti je subjekt presvedčený.

Predstavy

Predstavy sú obrazy predmetov, vecí, javov, ktoré človek v danom momente nevníma. Alebo predstava je reprodukovaný obraz predmetu založený na minulej skúsenosti. Môžu byť jedinečné, všeobecné, zrakové, sluchové, pohybové. Predstavy sa vyznačujú názornosťou a vzťahujú sa na minulosť, zatiaľ čo vnímanie sa vzťahuje len na prítomnosť. Predstavy majú centrálny pôvod (vznikajú v mozgu), zatiaľ čo vnemy majú periférny pôvod (vznikajú v dôsledku receptorov).

Eidetické predstavy sa svojou úplnosťou a ostrosťou rovnajú vnemom a prejavujú sa vo zvláštnej schopnosti tzv. fotografickej pamäti. Sú typické pre detské obdobie a po dospievaní zanikajú.

Fantázia

Fantázia je vytváranie predstáv o nepoznanom. Vo vedomí človeka vznikajú obrazy predmetov a javov, ktoré predtým neboli obsahom jeho psychického života. Fantázia môže byť neúmyselná (obrazotvornosť bez osobitého zamerania) alebo úmyselná (vzniká zo snahy vytvoriť niečo určité).

Pamäť

Pamäť je základná vlastnosť živých organizmov, ktorá umožňuje uchovanie minulej skúsenosti. Je to psychická schopnosť, ktorá umožňuje vybaviť si minulé prežívanie a správanie. Základom pamäte je pamäťová stopa. Pamäť chápeme ako schopnosť reprodukovať určité obsahy, uchovanie minulej skúsenosti, ktorá intervenuje v súčasnom aktuálnom prežívaní a správaní, a ako kognitívny, poznávací proces kodovania, skladania a vybavovania informácií.

Druhy pamäti:

  • Mechanická pamäť: nemá logiku, opakovanie stále dookola, typická pre deti
  • Logická pamäť: má logiku, typická pre dospelých
  • Krátkodobá (pracovná) pamäť: krátke podržanie informácie, bez opakovania sa informácia rozpada do 15 sekúnd.
  • Dlhodobá pamäť: je pamäť v pravom zmysle. Je to sklad informácií, vedomosti, poznatkov, skúseností.
    • Explicitná (deklaratívna) pamäť: semantická pamäť, viazaná na používanie jazyka (fakty, mena, nazvy, epizody, udalosti).
    • Implicitná (nedeklaratívna) pamäť: jej obsah sa nedá vyjadriť slovne - sú v nej fixované motorické a kognitívne spôsobilosti (chodza, pohyby)
  • Staropamäť: lepšie si zapamätáme staršie informácie
  • Novopamäť: lepšie si zapamätáme mladšie informácie, aktuálne zážitky
  • Mimovoľná (neumyselná) pamäť: pri nej si človek bez úmyslu a námahy vstepuje do pamäti psych. zažitky
  • Úmyselná (zámerná) pamäť: organizovaná, zámerná psychická činnosť s cieľom niečo si zapamätať

Podľa charakteru psychickej aktivity rozlišujeme: pohybovú, emocionálnu, názornú, slovno-logickú pamäť. Podľa charakteru celkovej činnosti rozlišujeme: úmyselnú, neúmyselnú pamäť. Podľa dĺžky upevnenia rozlišujeme: senzorickú, krátkodobú, dlhodobú pamäť.

Fázy pamäti:

  • Vštepenie (zapamätávanie): je proces, v ktorom prebieha upevňovanie nových informácií tým, že sa spája s informáciami už predtým nadobudnutými.
    • Úmyselné zapamätávanie: upriamenie pozornosti na to, čo si chceme zapamätať.
    • Neúmyselné (spontánne) zapamätávanie: nevytyčujeme si cieľ, niečo si zapamätať Udalosti, javov, bez osobiteho záujmu zapamatat si …
  • Uchovanie: hovorí o tom, koľko a na aký dlhý čas sme si schopní v pamäti podržať.
  • Vybavovanie: je proces, pri ktorom sa informácie uložené v pamäti sprístupňujú a používajú.

Myslenie

Myslenie je proces spracovania informácií, ktorý umožňuje človeku riešiť problémy, rozhodovať sa a vytvárať nové poznatky. Myslenie je odrazom všeobecných a podstatných vlastností, predmetov a javov. Človek je schopný poznávať podstatné veci, nielen bezprostredne, ale aj sprostredkovane.

Formy myslenia:

  1. Pojem: odráža všeobecné a zároveň podstatné vlastnosti predmetov a javov.
  2. Súd: vyjadruje vzťah medzi dvomi pojmami.
  3. Úsudok: z jedného, alebo z viacerých súdov vytvorí nový súd.

Druhy myslenia:

  • konkrétne myslenie
  • abstraktné myslenie
  • konvergentné myslenie
  • divergentné myslenie

Poruchy myslenia:

  • debilita
  • imbecilita
  • idiocita

Pozornosť

Pozornosť je stav psychiky, ktorý sprevádza všetky psychické procesy, osobitne poznávacie a vôľové. Bez pozornosti by poznávanie a konanie nebolo efektívne. Pozornosť je stav zameranosti a sústredenosti vedomia (psychiky) na určitý predmet alebo jav.

Funkcie pozornosti:

  • biologická funkcia, ktorá upozorňuje na vhodné a nevhodné podnety v prostredí z hľadiska zachovania organizmu.
  • prispieva k psychickej regulácii správania tým, že orientuje človeka v prostredí a oboznamuje ho s predmetmi a javmi okolia.

Druhy pozornosti:

  • Neúmyselná pozornosť: je prvotná a súvisí so zachovaním života organizmu.
  • Úmyselná pozornosť: vzniká neskôr, počas života, keď sa dieťa naučí pri hre alebo práci vytýčiť cieľ.

Vlastnosti pozornosti:

  1. Stálosť: časové trvanie, udržanie koncentrácie po určitú dobu.
  2. Intenzita (koncentrácia): znamená hĺbku sústredenia na predmet alebo jav.
  3. Rozsah: množstvo predmetov, javov postrehnutých v jednom okamihu ( 4 - 6 predmetov).
  4. Rozdelenie: súčasné zameranie pozornosti na 2 činnosti.

Citové procesy

Cit je prežívanie subjektívneho vzťahu človeka k predmetom a javom vonkajšieho sveta, ako aj k sebe samému.

Rozdelenie citov:

  1. Nižšie city (emócie): sú to najjednoduchšie citové zážitky spojené s uspokojovaním alebo neuspokojovaním organických potrieb.
  2. Vyššie city: sú vlastné len človeku a sú spojené s duchovnými a sociálnymi potrebami človeka.

Znaky citov:

tags: #schema #mentalne #psychologicke #procesy #definicia

Ďalšie články