
Smrť blízkeho je vždy spojená s emocionálnou záťažou, ku ktorej sa často pridružujú aj finančné starosti. Štát preto poskytuje príspevok na pohreb, jednorazovú dávku, ktorá má pozostalým pomôcť pokryť časť nákladov spojených s pohrebom. Dedičské konanie je formálny proces, ktorý nasleduje po úmrtí osoby a upravuje prechod majetku a dlhov na dedičov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o príspevku na pohreb, podmienkach jeho získania, potrebnej dokumentácii a postupe pri podávaní žiadosti, ako aj o situáciách, kedy pohreb zabezpečuje obec. Rovnako sa zameriava na dedičské konanie, jeho priebeh a aspekty spojené s nákladmi na pohreb.
Príspevok na pohreb je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu zomretého. Je to jednorazová dávka, ktorej cieľom je zmierniť finančnú záťaž pozostalých v ťažkej životnej situácii.
Na príspevok na pohreb majú nárok pozostalí, ktorí zabezpečili pohreb zosnulého, pričom zosnulá osoba musela mať ku dňu úmrtia trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. O finančnú pomoc môže požiadať len oprávnená plnoletá fyzická osoba, ktorá zabezpečila pohreb. Právnické osoby na príspevok nemajú nárok. Žiadať môže:
Príspevok na pohreb je jednorazová štátna dávka vo výške 200 eur. Výška príspevku je pevne stanovená a nezávisí od skutočných nákladov na pohreb. Od 1. januára 2025 je výška príspevku 200 €. Príspevok na pohreb sa naposledy zvyšoval na začiatku roka 2025. Predtým bol na rovnakej úrovni zhruba 17 rokov. Príspevok na pohreb sa od nového roka zvýšil zo sumy 79,67 eura na 200 eur. Vyplýva to z novely zákona o príspevku na pohreb, ktorá nadobudla účinnosť od 1. januára.
Oprávnená osoba uplatňuje nárok na príspevok na pohreb podaním písomnej žiadosti na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta posledného trvalého pobytu alebo prechodného pobytu zomretého.
Prečítajte si tiež: Kto má nárok na minimálny dôchodok?
K žiadosti o príspevok na pohreb je potrebné predložiť:
Žiadosť o príspevok na pohreb musíte podať najneskôr do 12 mesiacov od dátumu úmrtia zosnulého. Po tejto lehote nárok na príspevok zaniká.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je povinný rozhodnúť o priznaní príspevku do 30 dní od doručenia kompletnej žiadosti. Následne je príspevok vyplatený do ďalších 30 dní od vydania rozhodnutia.
Štát môže pri pohrebe v niektorých prípadoch prispieť aj viac peňazí. Maximálna výška sumy náhrady nákladov spojených s pohrebom je v tomto roku na úrovni 3 861,20 eura. K dávke patrí aj náhrada výdavkov na smútočné ošatenie a cestovných výdavkov na prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a späť. Získať ju môže nezaopatrené dieťa zomrelého a osoba, ktorá so zomrelým v čase jeho smrti žila v spoločnej domácnosti.
Za zamestnanca, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, sa vypláca aj jednorazové odškodnenie. Je to dávka na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie rodiny po strate príjmu zamestnanca. Jednorazové odškodnenie za zamestnanca, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, je v sume 77 195,70 €. Maximálna suma úhrnu súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí je totožná.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre ochranný príspevok
Príspevok na pohreb upravuje zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov. Ďalšie súvisiace právne predpisy:
Niekedy sa stane, že zomretého nemá kto pochovať. Môže ísť o prípady bezdomovcov alebo ľudí z domovov sociálnych služieb, prípadne hospicov, ktorí nemajú žiadnych známych príbuzných. V takom prípade musí podľa ustanovenia § 52 zákona č. 5/2004 Z. z. o pohrebníctve pochovanie zabezpečiť obec na vlastné náklady. Takáto situácia sa niekedy hovorovo označuje ako sociálny pohreb. Ak ide o ľudské pozostatky cudzinca, obec je povinná bezodkladne oznámiť jeho úmrtie Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky alebo príslušnej diplomatickej misii, alebo konzulárnemu úradu štátu, ktorého bol mŕtvy štátnym príslušníkom.
Občiansky zákonník výslovne hovorí, že dedič po poručiteľovi (teda zosnulom) zodpovedá za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy do výšky jeho nadobudnutého dedičstva. Preto je potrebné obrátiť sa s požiadavkou na úhradu nákladov na dedičov zosnulého, resp. pohľadávku na náhradu nákladov prihlásiť aj do dedičského konania. To, že pohreb zabezpečuje obec, totiž nasvedčuje tomu, že pochovávaná osoba zrejme nedisponovala zázemím, ktoré by takúto úhradu umožňovalo. Takže preto sa obce musia pripraviť na to, že náhradu svojich výdavkov nemusia nikdy uvidieť. Preventívne by preto mali urobiť všetko, čo je v ich silách, aby našli príbuzného alebo inú osobu, ktorá sa o pohreb postará.
Až na niekoľko tisícok eur sa môže v mestách vyšplhať ročný účet za sociálne pohreby.
„Sociálnych pohrebov pribúda pre zlú sociálnu a ekonomickú situáciu ľudí, ktorí majú problémy s nákladmi na život. Financie na pohreb im nezostávajú. Istú úlohu zohráva aj nezáujem pozostalých podieľať sa na finančných nákladoch spojených s pohrebnými službami, alebo aj pre zlé dôchodkové zabezpečenie v starobe,“ tvrdí hovorkyňa mesta Trenčín.
Prečítajte si tiež: Bývanie po rozvode: Ako je to s domom?
Nemalý problém má mesto tiež s vymáhaním peňazí za sociálne pohreby. Mestu sa vrátili financie na pohrebné služby za uplynulé tri roky iba v troch prípadoch, aj to iba preto, že išlo o korektných príbuzných. „Vždy ide o nepriamych príbuzných, preto mesto nemá dosah na vymáhanie pohľadávok.
Každé nahlásenie úmrtia je náročné z dôvodu zisťovania možných príbuzných zomrelého, nakoľko oznamovateľ o úmrtí mestu neposkytne žiadne základné informácie o zomrelom. Pôžičky ani iné formy splácania pohrebu nie sú možné.
Ako hovorí Andrej Jančovič z útvaru propagácie a cestovného ruchu na Mestskom úrade v Nitre, v meste sídli Fakultná nemocnica, hospic a iné zariadenia poskytovateľov sociálnych služieb nielen pre obyvateľov mesta Nitry. „Veľakrát sa stane, že chorého bezdomovca privezú do nemocnice alebo hospicu, kde zomrie. Mesto či obec ho musí pochovať na vlastné náklady." Riešením by podľa neho bola zmena v zákone. Pochovávanie by mala zabezpečiť obec podľa miesta posledného trvalého bydliska zomrelého, prípadne riešiť formou refundácie nákladov. „Vzniknuté náklady vymáhame cez dedičské konania. Nie sme zástancami splácania pohrebu.
Po smrti blízkeho sa často rieši aj dedičské konanie. Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.
Na úvod je dôležité poznamenať, že dedičské konanie po poručiteľovi začne vždy - ide o obligatórne konanie a teda každé dedičstvo sa musí prejednať. Samotný priebeh a výsledok konania bude daný okolnosťami ako predmet dedičstva a okruh dedičov.
V tomto konaní sa uplatňuje princíp oficiality, čo znamená, že sa začína z úradnej povinnosti, len čo sa súd dozvie, že fyzická osoba zomrela alebo bola vyhlásená za mŕtvu. Je ho však možné začať aj na návrh, na ktorý je oprávnený výlučne dedič. Príslušný matričný úrad vydá úmrtný list à príslušnému okresnému súdu doručí oznámenie o úmrtí (má voči nemu notifikačnú povinnosť) à súd vydá poverenie, ktorým poverí notára ako súdneho komisára na prejednanie dedičstva (spravidla notár v obvode súdu) à začína sa prvá fáza a to predbežné vyšetrenie. Hoci zákon používa formuláciu „súd“ pri jednotlivých úkonoch, tieto vykonáva notár ako súdny komisár na základe už zmieneného poverenia. Existujú však zákonom dané výnimky - napr. notár nerozhoduje o samotnom začatí dedičského konania.
Ak sa po právoplatne skončenom dedičskom konaní objaví neprededený majetok poručiteľa, začne sa dodatočné dedičské konanie, v ktorom sa však už nebude nanovo riešiť otázka okruhu dedičov. Existuje však výnimka a tou je, že by sa objavil dedič, na ktorého sa doposiaľ neprihliadalo pre jeho neznámy pobyt. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič. Návrh na obnovu dedičského konania nie je bezplatný. Platí sa 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať. Najmenej je to 10 eur, najviac 250 eur.
Výšku sumy, ktorú notárovi zaplatíte upravuje Vyhláška č. 31/ 1993 Z. z. K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH. Odmena je najmenej 23 eur. Suma nad 663 800 eur sa do základu nezapočítava. Pri mimoriadne obťažných alebo časovo náročných úkonoch môže súdny komisár (notár) navrhnúť primerané zvýšenie odmeny, najviac však o 50 %. Poplatok platí ten z dedičov, ktorý nadobúda dedičstvo. Súdny poplatok za prejednanie dedičstva upravuje Zákon č. 71/1992 Zb. Mali by ste rátať s tým, že poplatok za dedičské konanie nie je jediný, ktorý vám môže ako potenciálnemu dedičovi vyvstať.
Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak teda syn uhradil náklady za pohreb po svojom otcovi, môže žiadať preplatenie primeraných nákladov spojených s pohrebom. Ak je napr. 5 dedičov, znášajú primerané náklady spojené s pohrebom podľa pomeru toho, čo nadobudli z dedičstva. Uvádzame, že ide o primerané náklady. Len poznamenávame, že do uvedených nákladov nepatria napr. kytice na pohreb pre poručiteľa, toto sa bežne považuje ako dar pre poručiteľa zo strany pozostalých, rovnako aj ich prevoz na cintorín, preto tieto vynaložené fin. prostriedky nie je možné považovať za nákaldy spojené s pohrebom.
Je dôležité si uvedomiť, že dedičstvo zahŕňa nielen majetok, ale aj dlhy zosnulého. Dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa, a to do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak dedičstvo pozostáva prevažne z dlhov, dedičia majú možnosť dedičstvo odmietnuť.
Dedenie zo závetu má vždy prednosť pred dedením zo zákona. Problém však môže nastať, ak závet nie je platný alebo ak je platný len v obmedzenom rozsahu. Ak poručiteľ tieto osoby v závete neuviedol a zároveň ich právne nevydedil, závet nie je automaticky neplatný celý, ale len relatívne neplatný - a to v rozsahu, v akom zasahuje do práv neopomenuteľného dediča. Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov. poručiteľ v závete opomenie neopomenuteľných dedičov (deti, resp. V tomto prípade však závet nie je automaticky celý neplatný, ale len relatívne neplatný - teda v rozsahu, v akom porušuje práva neopomenuteľných dedičov. holografný závet - musí byť napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom. Ak chýba vlastnoručný podpis alebo ho spísala iná osoba, závet je neplatný. alografný závet - poručiteľ ho nenapíše vlastnou rukou, ale napríklad ho nadiktuje alebo napíše niekto iný. V takom prípade ho musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne vyhlásiť, že ide o jeho poslednú vôľu. závet spísala osoba, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony (napr.
Dedenie zo zákona upravuje občiansky zákonník. Pozostalých rozdeľuje do 4 skupín. Určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť. Dedičské skupiny sú rozdelené tak, aby mali prednosť príbuzní v priamom rade - deti, vnuci a podobne. 1. Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé). Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. Ak zomrelý nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti. Ak zomrelý nemal deti, prechádza dedenie na 2.