Komu sa oplatí otvoriť sociálny podnik a aké sú podmienky?

Sociálne podniky zohrávajú kľúčovú úlohu pri riešení spoločenských výziev, najmä v oblasti tvorby pracovných miest a začleňovania znevýhodnených osôb do pracovného procesu. Preto je dôležité poznať možnosti finančnej podpory a dotácií pre tieto podnikateľské subjekty na Slovensku.

Podpora sociálnych podnikov na Slovensku

Sociálna ekonomika na Slovensku stojí na troch pilieroch: legislatívne prostredie, poradenská infraštruktúra a finančná podpora. Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch (zákon č. 112/2018 Z. z.) upravuje priamu a nepriamu formu podpory. Rozhodujúca je registrácia sociálneho podniku, ktorá umožňuje plné využitie finančných a nefinančných nástrojov.

Formy podpory sociálnym podnikom

Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch upravuje tieto formy podpory:

• Priama podpora: investičná a kompenzačná pomoc.
• Nepriama podpora: daňové opatrenia (úľava na dani z príjmov, znížená sadzba DPH), prevod nehnuteľností (zo strany štátu, obcí a VÚC), verejné obstarávanie (uplatňovanie sociálneho hľadiska, vyhradené zákazky) a podpora dopytu (servisné poukážky).

Priama forma podpory - Investičná pomoc

Investičná pomoc, upravená v § 17 zákona, je určená na podporu investícií alebo prípravy projektov a poradenských služieb. Môže byť poskytnutá aj pre neregistrované sociálne podniky. Medzi investičné náklady patria obstarávanie dlhodobého hmotného a nehmotného majetku, mzdové náklady na pracovné miesta vytvorené v súvislosti s investičným projektom a prevádzkové náklady spojené s projektom.

Formy investičnej pomoci:

• Finančný nástroj (návratná forma: úver, pôžička).
• Finančný nástroj (kombinácia návratnej a nenávratnej formy: odpustenie záručných poplatkov).
• Podmienečne vratný finančný príspevok (podmienečný grant).
• Nenávratný finančný príspevok (príspevok z európskych fondov).
• Dotácie pre registrovaný sociálny podnik.

Poskytovanie nenávratnej finančnej podpory je podmienené získaním návratnej formy. Ak chce sociálny podnik získať dotáciu, musí mať najprv schválený úver. Investičná pomoc (návratná zložka) od finančného sprostredkovateľa (napr. komerčná banka) musí byť pre neregistrované sociálne podniky najmenej 20 %.

Prečítajte si tiež: Kto má nárok na minimálny dôchodok?

Priama forma podpory - Kompenzačná pomoc

Kompenzačná pomoc, upravená v § 19, je určená subjektom sociálnej ekonomiky, ktoré sú znevýhodnené oproti bežným podnikateľom v dôsledku dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu. Potreba kompenzácie môže súvisieť napríklad so zníženou produktivitou v sociálnych podnikoch. Na rozdiel od investičnej pomoci, v prípade kompenzačnej pomoci vo forme nenávratného finančného príspevku alebo dotácie nie je potrebné schválenie návratnej zložky.

Nepriama forma podpory - Daňové úľavy a podpora od obcí a VÚC

Registrované sociálne podniky môžu uplatniť zníženú sadzbu dane z pridanej hodnoty vo výške 10 % zo základu dane, ak 100 % zo zisku po zdanení použijú na dosiahnutie svojho hlavného cieľa (socializácia zisku). Môžu tiež využiť úľavu na dani z príjmu v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ak si neuplatňujú úľavu na dani pre príjemcov investičnej pomoci, stimulov, alebo odpočet výdavkov na výskum a vývoj. Zákon umožňuje registrovaným sociálnym podnikom využiť podporu zo strany štátu, obcí a VÚC formou predaja alebo nájmu nehnuteľností za nižšiu cenu.

Nepriama forma podpory - Vyhradené zákazky

Ďalším nepriamym nástrojom sú vyhradené zákazky vo verejnom obstarávaní, ktoré podporujú integračné sociálne podniky. Verejný obstarávateľ môže vyhradiť právo vo verejnom obstarávaní pre registrované integračné podniky, chránené dielne, fyzické osoby so zdravotným postihnutím, ktoré prevádzkujú alebo vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo realizáciu zákazky v rámci programov chránených pracovných miest. Podmienkou je, že aspoň 30 % zamestnancov tvoria osoby so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnené osoby.

Verejní obstarávatelia, ktorí realizovali alebo začali realizovať v kalendárnom roku najmenej desať verejných obstarávaní (okrem zákaziek s nízkou hodnotou), musia najmenej 6 % z týchto verejných obstarávaní použiť sociálne hľadisko. Sociálnym hľadiskom sa rozumie účel predmetu zákaziek, ktorý má viesť k dosahovaniu pozitívneho sociálneho vplyvu, najmä k vytvoreniu alebo podpore tvorby pracovných príležitostí, ako aj k začleneniu znevýhodnených, ohrozených alebo vylúčených osôb do spoločenských vzťahov.

Zadávaním vyhradených zákaziek je možné nahrádzať plnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Bežná firma môže zadať zákazku integračnému podniku a tým si splní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre ochranný príspevok

Podpora dopytu formou servisnej poukážky

V širšom priestore sociálnej ekonomiky je možná podpora dopytu formou servisnej poukážky. Prijímateľ podpory môže získať servisnú poukážku za zvýhodnenú sumu a registrované sociálne podniky môžu servisnú poukážku predať štátu, obci, mestu alebo VÚC. Servisná poukážka má charakter ceniny a vydáva ju Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR) v hodnote 10 eur. Poukážka je určená na platbu za službu starostlivosti o domácnosť a záhradu, ktorú poskytuje prijímateľovi registrovaný sociálny podnik.

MPSVaR poskytne servisné poukážky oprávneným subjektom (ÚPSVaR, obec alebo VÚC), od ktorých si občan/spotrebiteľ kúpi servisnú poukážku a použije ju na platbu za službu od registrovaného sociálneho podniku (napr. pranie, žehlenie, kosenie).

Servisná poukážka sa vydáva v dvoch farbách:

• Modrá: pre bežných občanov (cena 10 eur).
• Ružová: pre odkázané osoby (cena 5 eur).

Podpora integračných sociálnych podnikov prostredníctvom umiestňovacieho a vyrovnávacieho príspevku

Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch novelizoval aj zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Registrované integračné sociálne podniky, ktorých cieľom je podpora zamestnanosti znevýhodnených alebo zraniteľných osôb, môžu byť podporené prostredníctvom umiestňovacieho a vyrovnávacieho príspevku, upravených v § 53f a §53 g zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. O príspevky môžu integračné podniky požiadať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Umiestňovací príspevok

Umiestňovací príspevok je poskytovaný integračnému podniku za to, že umiestnil znevýhodnenú osobu na otvorený trh práce. Podľa § 53 f zákona o službách zamestnanosti je poskytovaný integračnému podniku, ktorý oň požiadal a ktorý dohodou ukončí pracovný pomer so zamestnancom, ktorý bol znevýhodnenou osobou, najneskôr do dvoch rokov od vzniku tohto pracovného pomeru. Podmienkou je, aby odo dňa skončenia pracovného pomeru v integračnom podniku vznikol cieľovej skupine (znevýhodnenej osobe) pracovný pomer u zamestnávateľa, ktorý nie je iným integračným sociálnym podnikom ani chránenou dielňou. Dôležitou podmienkou je aj to, aby zamestnávateľ, ktorý príjme do zamestnania cieľovú osobu, nepoberal na toto pracovné miesto iný príspevok poskytovaný na mzdové náklady, ktorý upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody, ktorá je uzatvorená medzi úradom práce sociálnych vecí a rodiny (v ktorého územnom obvode má integračný podnik sídlo) a integračným podnikom počas trvania pracovného pomeru, najdlhšie 12 kalendárnych mesiacov odo dňa ukončenia pracovného pomeru. Umiestňovací príspevok na jedného zamestnanca je poskytovaný mesačne, pričom jeho výška sa v závislosti od mesiaca poskytovania líši.

Prečítajte si tiež: Bývanie po rozvode: Ako je to s domom?

Vyrovnávací príspevok

Vyrovnávací príspevok prispieva k podpore zamestnávania znevýhodnených osôb, ako aj značne znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb v registrovaných integračných sociálnych podnikoch. Príspevok je poskytovaný tým podnikom, ktoré o ne písomne požiadajú a prideľuje sa podľa § 53 g na mzdové náklady spojené so zamestnávaním znevýhodnených alebo zraniteľných osôb.

Vyrovnávací príspevok sa ďalej poskytuje aj na dodatočné náklady spojené so zamestnávaním znevýhodnených osôb z dôvodu ich zdravotného stavu. Podľa zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch ide o osoby so zdravotným postihnutím, ktoré sú uznané za invalidné. Ale môže ísť aj o osoby, ktoré nie sú uznané za invalidné. V takom prípade ide o ľudí, ktorí majú dlhodobé zdravotné postihnutie znižujúce ich schopnosti a ktoré bránia plnohodnotnému zapojeniu sa do pracovného prostredia v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Vyrovnávací príspevok je taktiež poskytovaný na náklady vynaložené na pomoc zamestnaným znevýhodneným osobám. Príspevok však nie je poskytovaný na pomoc zamestnaným zdravotne znevýhodneným osobám.

Príklady úspešných projektov a kritika systému

Miroslav Beblavý založil investičný fond CB ESPRI Impact One na podporu sociálnej ekonomiky na Slovensku. Fond investuje do projektov so sociálnymi dopadmi v oblastiach ako zdravotníctvo, sociálne veci, životné prostredie, kultúra, vzdelávanie, ochrana ľudských práv, regionálna zamestnanosť či bývanie. Medzi príklady patrí zamestnávanie nízkokvalifikovaných ľudí z osady, zdravotnícky startup, inovatívne školy či firmy v oblasti elektromobility.

Fond ponúka flexibilný a nebyrokratický prístup, rýchlosť a možnosť podpory aj sezónnych projektov. Investície majú podobu rizikového kapitálu, ekvity a kvázi-ekvity.

Na druhej strane, systém sociálnych podnikov čelí aj kritike. Strana SaS upozorňuje na zneužívanie statusu sociálnych podnikov a predražené zákazky. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR) predstavilo systémové zmeny v pravidlách zamestnávania, financovania a prevádzky sociálnych podnikov s cieľom zvýšiť ich účinnosť.

tags: #komu #sa #oplati #otvorit #socialny #podnik