Nárok na príspevok podľa § 255 vyhlášky: Podrobný prehľad

Sociálne zabezpečenie na Slovensku je rozsiahly systém, ktorý má za úlohu poskytovať občanom finančnú podporu v rôznych životných situáciách. Jednou z foriem tejto pomoci je príspevok, ktorého nárok sa posudzuje podľa § 255 zákona o sociálnom poistení. Tento článok sa hlbšie zaoberá podmienkami nároku na tento príspevok, pričom zohľadňuje rôzne faktory a situácie, ktoré môžu ovplyvniť jeho priznanie a výšku.

Výpočet dôchodku a princíp solidarity

Výpočet dôchodku na Slovensku je komplexný systém, ktorý zohľadňuje individuálne zárobky a celkové ekonomické podmienky. Dôležitým prvkom je osobný vymeriavací základ poistenca, ktorý zjednodušene predstavuje jeho hrubú mzdu v danom roku. Tento základ sa porovnáva s všeobecným vymeriavacím základom, ktorý odráža priemernú mzdu v hospodárstve.

Osobný vymeriavací základ a jeho význam

Osobný vymeriavací základ (OVZ) je kľúčový pre výpočet dôchodku. Podľa § 62 zákona o sociálnom poistení sa OVZ vypočíta ako pomer hrubej mzdy poistenca v danom roku k všeobecnému vymeriavaciemu základu (VVZ) za ten istý rok.

Príklad: Pán Alex dosiahol v roku 2019 hrubú mzdu 12 500 €. Všeobecný vymeriavací základ za rok 2019 bol 13 104 €.

Všeobecný vymeriavací základ a jeho prognóza

Pri výpočte dôchodku nie je vždy známy všeobecný vymeriavací základ za rok, v ktorom poistenec odchádza do dôchodku. Podľa § 66 sa preto osobný mzdový bod za predposledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok vypočíta tak, že sa vydelí osobný vymeriavací základ za predposledný rok dôchodkového poistenia a všeobecný vymeriavací základ zistený za dva kalendárne roky dozadu.

Prečítajte si tiež: Kto má nárok na minimálny dôchodok?

Príklad: Pán Alojz má nárok na starobný dôchodok od 14. novembra 2023. V roku 2022 dosiahol hrubú mzdu 15 000 € a v roku 2023 hrubú mzdu 14 500 €.

Princíp solidarity a obmedzenie príjmov

Princíp solidarity sa prejavuje aj tým, že v prípade nadštandardných príjmov je osobný mzdový bod za každý rok ohraničený hodnotou najviac 3 (§ 62 ods. 6 ZSP).

Príklad: Pani Agnesa dosiahla v roku 2021 hrubú mzdu 45 000 €. Všeobecný vymeriavací základ za rok 2021 bol 14 532 €. Jej osobný mzdový bod by bol 45 000 € / 14 532 € = 3,0967, ale vzhľadom na obmedzenie sa jej započíta hodnota 3.

Štát ako platiteľ poistného

Podľa § 138 ods. 1 ZSP štát platí poistné na dôchodkové poistenie za určité osoby, napríklad za zamestnankyne na materskej a rodičovskej dovolenke.

Vplyv invalidného dôchodku na výpočet

Osobitné pravidlá platia pre poberateľov invalidného dôchodku. V prípade poberateľa plného invalidného dôchodku priznaného pred rokom 2004 sa podľa § 278 ods. 1 ZSP za dobu po priznaní tohto dôchodku až do dovŕšenia dôchodkového veku považuje za osobný vymeriavací základ suma zodpovedajúca jednej polovici priemernej mzdy v hospodárstve.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre ochranný príspevok

Príklad: Pán Zoltán mal priznaný plný invalidný dôchodok v roku 2006. Pán Zdeno mal priznaný plný invalidný dôchodok v roku 1998. Pani Zdena mala priznaný čiastočný invalidný dôchodok v roku 2003.

Osobný mzdový bod a náhradné doby

Podľa § 255 ods. 3 ZSP, za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doby zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Náhradná doba je napríklad doba (pred rokom 2004!), počas ktorej mal občan nárok na nemocenské alebo na peňažnú pomoc v materstve, resp. podpora v nezamestnanosti.

Príklad: Pán Bohuš bol v roku 2003 v čase od 1. januára 2003 do 30. júna 2003 evidovaný nezamestnaný na úrade práce. Za mesiace január až apríl 2003 mal vyplácanú podporu v nezamestnanosti. Príklad: Hrubý príjem pani Boženy za rok 2019 dosiahol sumu 12 x 1200 € = 14 400 €. Hrubý príjem pani Bohumily za rok 2019 dosiahol sumu 11 x 1200 € = 13 200 €. 13 200 € / 13 104 € = 1,0074, čo je o 0,0916 menej ako u pani Boženy.

Pomoc v hmotnej núdzi

Právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke upravuje zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004. Hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.

Spoločne posudzované osoby

Na účely posudzovania hmotnej núdze sa spoločne posudzujú:

Prečítajte si tiež: Bývanie po rozvode: Ako je to s domom?

• rodičia a ich deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem najviac vo výške minimálnej mzdy, žijúce s rodičmi v domácnosti, okrem detí, ktorým v čase evidencie uchádzačov o zamestnanie vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, a detí, ktorým sa vypláca invalidný dôchodok.
• fyzické osoby sa na účely zákona o pomoci v hmotnej núdzi neposudzujú spoločne, ak nežijú v domácnosti z dôvodu, že je fyzickej osobe alebo fyzickým osobám poskytovaná odborná pomoc v krízovej životnej situácii a bývanie podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z.

Životné minimum

Sumy životného minima v prípade posúdenia hmotnej núdze občana nám umožňujú nastaviť hranicu, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze u občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú. Životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzických osôb ustanovuje zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o minimálnu hranicu, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Sumy životného minima platné od 1. júla 2008 sú na základe opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 225/2008 Z. z. Sumy životného minima sa upravujú opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka, a to tak, že sa vynásobia koeficientom rastu čistých peňažných príjmov na osobu alebo koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Ak si občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, neuplatnia svoje zákonné nároky, ktorými si môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, nepovažujú sa za občanov v hmotnej núdzi. Základné životné podmienky na účely zákona o pomoci v hmotnej núdzi sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

Nástroje pomoci v hmotnej núdzi

Nástrojmi pomoci v hmotnej núdzi je dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke, ktoré sa poskytujú občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sú s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzované. Tieto sa však neposkytujú do súm životného minima, ale do súm taxatívne vymedzených v citovanom zákone o pomoci v hmotnej núdzi. Dávka v hmotnej núdzi patrí občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, na zabezpečenie základných životných podmienok na šiestich úrovniach. Sumy dávky v hmotnej núdzi platné od 1. septembra 2008 sú na základe nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 336/2008 Z. z. Vyššie uvedené sumy sa zvyšujú o 12,95 Eura, ak občan alebo fyzická osoba, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, je tehotná žena. Toto zvýšenie patrí tehotnej žene od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva, ak preukáže svoje tehotenstvo na základe tehotenského preukazu a počas tehotenstva pravidelne navštevuje tehotenskú poradňu. Dávkou je aj 12,95 Eura mesačne u občana alebo fyzickej osoby, ktorá sa s občanom spoločne posudzuje na účely posudzovania hmotnej núdze, ak je rodičom dieťaťa do jedného roku veku a preukáže sa potvrdením pediatra, že sa s týmto dieťaťom zúčastňuje na preventívnych prehliadkach. Dávka v sume 12,95 Eura patrí aj občanovi alebo fyzickej osobe, ktorá sa s občanom spoločne posudzuje, ak mal bezprostredne pred narodením dieťaťa zabezpečované základné životné podmienky a poskytovanú pomoc v hmotnej núdzi a preukáže sa potvrdením pediatra, že sa s týmto dieťaťom zúčastňuje na preventívnych prehliadkach.

Príspevky k dávke v hmotnej núdzi

Príspevok na zdravotnú starostlivosť

Patrí občanovi v hmotnej núdzi a každej fyzickej osobe, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, na výdavky spojené s úhradou za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ak splnili podmienky nároku na dávku. Výška príspevku je 2,00 Eura mesačne.

Príspevok na bývanie

Patrí občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, na úhradu nákladov spojených s bývaním a na pomoc v hmotnej núdzi, ak splnili podmienky nároku na dávku. Medzi podmienky patrí, že občan je nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na bývanie a uhrádza náklady spojené s bývaním a predloží doklad o zaplatení týchto nákladov za predchádzajúcich šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo preukáže uznanie dlhu a dohodu o splátkach v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov spojených s bývaním. Za bývanie sa na účely príspevku na bývanie považuje aj bývanie spojené s poskytovaním starostlivosti v zariadení sociálnych služieb celoročne. To znamená, že príspevok na bývanie sa môže poskytnúť občanovi v hmotnej núdzi alebo niektorej z fyzických osôb, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, ak sa im poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne s poskytovaním bývania. Za bývanie sa taktiež považuje bývanie v byte alebo v rodinnom dome, v ktorom má občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, právo doživotného užívania. Výška príspevku je 83,32 Eura, ak ide o občana v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú.

Aktivačný príspevok

Príspevok sa poskytuje na podporu získania, udržania alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností alebo pracovných návykov na účely pracovného uplatnenia počas pomoci v hmotnej núdzi občanovi v hmotnej núdzi a každej fyzickej osobe, ktorá sa s občanom spoločne posudzuje, ak splnili podmienky nároku na dávku. Aktivačný príspevok patrí občanovi počas vykonávania vyššie uvedených aktivačných činností. Doba poskytovania aktivačného príspevku v týchto dvoch prípadoch je obmedzená na 6 mesiacov. Výška príspevku je 63,07 Eura mesačne. Aktivačný príspevok nepatrí občanovi v hmotnej núdzi alebo fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, ak im patria príspevky podľa § 48b, § 49a, § 51 a § 52a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ochranný príspevok

Príspevok zohľadňuje životné situácie, počas ktorých si občan v hmotnej núdzi nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou. Výška príspevku je 63,07 Eura mesačne. Ochranný príspevok nepatrí občanovi v hmotnej núdzi alebo fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, ak im patrí aktivačný príspevok.

Vláda Slovenskej republiky môže svojím nariadením upraviť sumy dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke vždy k 1. septembru bežného kalendárneho roka. aktivačný príspevok s výnimkou aktivačného príspevku pre dlhodobo nezamestnanú osobu a príjmom občana v hmotnej núdzi a fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú. Dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi sa poskytujú v jednej sume. Ak je výška dávky a príspevkov nižšia ako jedno euro, dávka a príspevky sa nevyplácajú. Výška dávky a príspevkov sa zvýši o 12,95 Eura, ak je občan alebo fyzická osoba, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, rodičom dieťaťa do jedného roku veku.

Príjem a majetok

Za príjem sa na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi považuje príjem v zmysle zákona o životnom minime a čo sa za príjem nepovažuje, taxatívne vymedzuje zákon o pomoci v hmotnej núdzi. Medzi príjmy, ktoré sa nezapočítavajú, patrí napríklad:

• 25 % zo starobného dôchodku; dôchodcovi, ktorý získal obdobie dôchodkového poistenia viac ako 25 rokov, sa táto suma zvyšuje o 1 % priznaného starobného dôchodku za každý ďalší rok dôchodkového poistenia získaného po 25. roku.
• príjem za poskytnutie údajov pre štatistiku rodinných účtov, ktoré vykonáva Štatistický úrad Slovenskej republiky.

Žiadosť o dávku v hmotnej núdzi

Žiadosť o dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke, resp. o pomoc v hmotnej núdzi občan podáva na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta svojho bydliska. Žiadosť musí byť podaná písomne a musí obsahovať meno a priezvisko občana, jeho trvalý pobyt a rodné číslo. Na základe písomnej žiadosti príslušný úrad začne konanie, posúdi stav hmotnej núdze občana a v zmysle Správneho poriadku rozhodne do 30 dní odo dňa podania žiadosti od občana. Nárok na dávku a príspevky vzniká právoplatným rozhodnutím úradu.

Jednorazová dávka v hmotnej núdzi

Jedným z nástrojov pomoci v hmotnej núdzi je aj jednorazová dávka v hmotnej núdzi, ktorú možno poskytnúť občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú. Podmienkou je však, že sa im vypláca dávka a príspevky. Jednorazová dávka v hmotnej núdzi sa poskytuje najmä na úhradu mimoriadnych výdavkov na nevyhnutné ošatenie, základné vybavenie domácnosti, zakúpenie školských potrieb pre nezaopatrené dieťa a na mimoriadne liečebné náklady. Jednorazovú dávku v hmotnej núdzi možno poskytnúť do výšky preukázaných skutočných nákladov, najviac však do výšky trojnásobku životného minima 536,76 Eura. Jednorazovú dávku v hmotnej núdzi poskytuje obec z vlastných finančných zdrojov. Poskytovanie dávky a príspevkov a poskytovanie jednorazovej dávky v hmotnej núdzi sa navzájom nevylučujú.

Dotácie na stravu a školské potreby

V súvislosti s prehĺbením pozitívnych účinkov zmien systému pomoci v hmotnej núdzi bolo vládou SR prijaté jedno z opatrení, a to poskytnutie finančných prostriedkov základným školám a špeciálnym základným školám, ktoré navštevuje významné percento detí v hmotnej núdzi, na zabezpečenie stravy a školských potrieb so zameraním na podporu plnenia povinnej školskej dochádzky a predškolským zaradeniam na zabezpečenie stravy. S účinnosťou od 15. Dotácie sa v súčasnosti poskytujú na základe výnosu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z 26. novembra 2008 č. 23609/2008-II/1, ktorým sa dopĺňa výnos Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z 5. decembra 2007 č. 29775/2007- II/1 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Tento výnos upravuje poskytovanie dotácií širšej skupine detí, a to aj deťom z rodín, ktorých príjem je na úrovni životného minima. Zároveň sa z výnosu vypustila dotácia na motivačný príspevok, ktorý bol pretransformovaný ako dávka do zákona o pomoci v hmotnej núdzi. V zmysle predmetného výnosu je možné poskytnúť deťom, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku a žijú v rodinách, ktorým sa poskytuje dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke, alebo ich priemerný mesačný príjem za posledných šesť po sebe nasledujúcich mesiacov (ďalej len „príjem“) je najviac vo výške životného minima, dotáciu na stravu …

Zákon o sociálnom poistení: Prehľad zmien a účelu

Dňa 24. septembra 2003 Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť v zásade od 1. januára 2004. Dňa 22. októbra 2003 prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky zákon o sociálnom poistení z 24. septembra 2003 na opätovné prerokovanie. Národná rada Slovenskej republiky 30. októbra 2003 zákon o sociálnom poistení opätovne prerokovala a schválila. Týmto zákonom sa uskutočnila rekodifikácia, čiže rekonštrukcia zákona č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z. Potreba zmeny zákona č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z. vyplynula z cieľov a úloh, ktoré si súčasná vláda Slovenskej republiky vytýčila a ku ktorým sa zaviazala vo svojom Programovom vyhlásení. Tieto zmeny majú zásadný charakter a sú tak rozsiahle, že ich zapracovanie do zákona č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z.

Novely a prepojenie so starobným dôchodkovým sporením

Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa k 1. januáru 2004 novelizoval zákonom č. 551/2003 Z.z., zákonom č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a k 1. februáru 2004 zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom č. 43/2004 Z. z. V súvislosti so schválením zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa realizuje reforma systému dôchodkového zabezpečenia a zavádza sa systém starobného dôchodkového sporenia príspevkovo definovaný, bolo potrebné prepojiť tento systém starobného dôchodkového sporenia so systémom dôchodkového poistenia zmenou a doplnením zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je realizované v článku III zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Povinná účasť na starobnom dôchodkovom sporení je ustanovená pre tie fyzické osoby, ktoré pred 1. januárom 2005 neboli dôchodkovo poistené. Fyzické osoby, ktoré pred 1. januárom 2005 boli dôchodkovo poistené, sa budú môcť rozhodnúť v období od 1. januára 2005 do 30.

Predmet a pôsobnosť zákona

V rámci základných ustanovení zákona o sociálnom poistení sa upravuje jeho predmet a pôsobnosť. S účinnosťou od 1. júla 2002 bol zákonom č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vytvorený osobitný systém sociálneho zabezpečenia pre tzv. poistencov silových rezortov. S účinnosťou od 1.

Rozsah a obsah sociálneho poistenia

Zákon o sociálnom poistení novovymedzuje sociálne poistenie nielen z hľadiska jeho rozsahu, ale aj z hľadiska jeho obsahu. Sociálne poistenie teda zahŕňa problematiku súčasného nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania, platenia príspevkov na poistenie v nezamestnanosti vrátane právnej úpravy poskytovania podpory v nezamestnanosti a platenia príspevku do garančného fondu vrátane právnej úpravy uspokojovania nárokov zamestnancov z pracovného pomeru pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ktoré do 31. decembra 2003 sú upravené viacerými osobitnými právnymi predpismi (napr. zákon č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov, zákon č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia v znení neskorších predpisov, vyhláška Ústrednej rady odborov č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných prípadoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 557/1990 Zb. o mimoriadnom poskytovaní starobného dôchodku niektorým baníkom v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, zákon č. 311/2001 Z. z.

Nový pohľad na poistný systém

V rekodifikovanom zákone o sociálnom poistení v porovnaní so zákonom č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z. je pri vymedzení sociálneho poistenia uplatnený nový pohľad na poistný systém, ktorý spočíva v tom, že sa rozširuje možnosť dobrovoľného poistenia na každú fyzickú osobu, ktorá nepodlieha povinnému poisteniu a novo sa umožňuje dobrovoľné poistenie aj fyzickej osobe, ktorá súčasne podlieha povinnému poisteniu. Tento nový pohľad na poistný systém je uplatnený najmä v systéme nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti. Vo vzťahu k dôchodkovému poisteniu nový pohľad spočíva aj v tom, že výkon zárobkovej činnosti, t. j. činnosti zamestnanca a vyššie príjmovej samostatne zárobkovo činnej osoby, a príjem z neho dosahovaný nie sú právnymi skutočnosťami, ktoré by mali negatívny vplyv na výplatu dôchodkovej dávky.

Definície poistenia

Nemocenské poistenie je definované ako poistenie pre prípad vzniku sociálnej udalosti krátkodobého charakteru, ktorou je dočasná pracovná neschopnosť, ošetrovanie chorého člena rodiny, tehotenstvo a materstvo. Dôchodkové poistenie je definované ako poistenie pre prípad vzniku sociálnej udalosti dlhodobého charakteru, ktorou je staroba, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu (invalidita) a úmrtie. Účelom dôchodkového poistenia je zabezpečiť príjem pri vzniku týchto sociálnych udalostí pre fyzické osoby podliehajúce dôchodkovému poisteniu bez ohľadu na to, či toto dôchodkové poistenie je povinné alebo dobrovoľné.

Garančné poistenie

Rekodifikovaný zákon o sociálnom poistení rozširuje sociálne poistenie v porovnaní so zákonom č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z. Garančné poistenie ako súčasť sociálneho poistenia sa v zásade transformovalo do rekodifikovaného zákona o sociálnom poistení z právnej úpravy platobnej neschopnosti zamestnávateľa a uspokojovania nárokov zamestnancov z pracovného pomeru pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa obsiahnutej v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a z právnej úpravy garančného fondu, príspevkov do garančného fondu a postupu pri uspokojovaní nárokov z garančného fondu obsiahnutej v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

Komplexná úprava garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti

V porovnaní so zákonom č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z. rekodifikovaný zákon o sociálnom poistení upravuje garančné poistenie a poistenie v nezamestnanosti komplexne, t. j. nielen právnu úpravu platenia, odvádzania, kontroly a vymáhania poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu tak, ako bola obsiahnutá v zákone č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z., ale upravuje aj poskytovanie dávok z týchto systémov. V tejto súvislosti upozorňujeme, že zákonom č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý Národná rada Slovenskej republiky schválila 30. októbra 2003, s účinnosťou od 1. januára 2004 sa zrušuje Národný úrad práce a zákonom o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý účinnosť nadobudol tiež od 1. januára 2004, sa zrušuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov. To znamená, že s účinnosťou od 1. januára 2004 prechádza do pôsobnosti Sociálnej poisťovne výkon garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti.

#

tags: #komu #vznikne #nárok #na #255 #vyhláška