
Komunitný sociálny pracovník zohráva kľúčovú úlohu pri podpore a zlepšovaní života jednotlivcov, rodín a komunít, ktoré sa ocitli na okraji spoločnosti. Ich práca je zameraná na pomoc pri riešení problémov, zlepšovaní životných podmienok a podporovaní integrácie do spoločnosti. Tento článok sa zaoberá náplňou práce komunitného sociálneho pracovníka, jeho cieľmi, nástrojmi a významom v kontexte sociálnej práce.
Terénna sociálna práca (TSP) predstavuje dôležitú oblasť sociálnej práce, ktorá sa zameriava na pomoc a podporu jednotlivcom, rodinám a komunitám priamo v ich prirodzenom prostredí. Táto forma sociálnej práce je charakteristická tým, že sa vykonáva mimo inštitúcií, v ktorých sociálni pracovníci bežne pôsobia. Cieľom TSP je osloviť a pomôcť tým, ktorí sú marginalizovaní, vylúčení, alebo majú sťažený prístup k inštitucionálnej pomoci.
V minulosti, ešte predtým ako sa z dobrovoľnej pomoci vyvinula organizovaná sociálna práca, existovali snahy dobrovoľníkov vyhľadávať a odhaľovať jednotlivcov, ktorí potrebovali pomoc. Títo dobrovoľníci, často ženy, chodili do terénu, na miesta, kde sa ich klienti pohybovali. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa terénna práca objavila medzi základnými formami sociálnej práce a jej realizátori boli označovaní ako vizitátori, návštevníci, technickí asistenti, terénni pracovníci a podobne.
Terénna sociálna práca je vykonávaná mimo inštitúciu, v ktorej sociálny pracovník pracuje. V širšom vymedzení ide o vzťah zamestnanca danej inštitúcie a jeho klienta, pokiaľ sa odohráva mimo prostredia danej inštitúcie. V užšom vymedzení je to práca s klientom alebo jeho rodinnými príslušníkmi priamo v jeho rodinnom prostredí, návšteva klienta na pracovisku, v domácnosti, škole, proste všade tam, kde sa klient bežne vyskytuje, návšteva pestúnskych rodín, alebo návšteva v rôznych inštitúciách, s ktorými sociálny pracovník spolupracuje.
Terénna sociálna práca vznikla ako reakcia na potrebu efektívnejšie oslovovať cieľové skupiny populácie, ktoré sa nedarí účinne oslovovať existujúcimi spôsobmi intervencie. Existujúce metódy intervencie často neposkytujú také služby, ktoré cieľové skupiny populácie potrebujú.
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Hlavným cieľom terénnej sociálnej práce je pomáhať, poskytovať riešenia a sprevádzať klientov v rôznych inštitúciách. V najzákladnejších pojmoch je úlohou terénneho sociálneho pracovníka (TSP) podporovať u klientov schopnosť riadiť si svoj život samostatne a vyhnúť sa prepadu, ktorým život v znevýhodňujúcom prostredí hrozí. Znamená to pomáhať a motivovať rodiny k tomu, aby sa udržali na „normálnej hladine fungovania“. V mestách, kde nie je dostupná žiadna organizácia, ktorá by realizovala následné programy, TSP spolu s dobrovoľníkmi sám zaisťuje voľnočasové a vzdelávacie aktivity pre deti. Cieľom je taktiež zapojiť do všetkých aktivít čo najviac ľudí z lokality. Ich vlastná aktivita môže zmeniť subjektívny pocit zbytočnosti.
Medzi klientov terénnej sociálnej práce patria:
Podľa Staníčka, Rhodes hovorí o troch typoch terénnej sociálnej práce:
Ďalšie formy terénnej sociálnej práce:
Terénny sociálny pracovník využíva rôzne nástroje na dosiahnutie svojich cieľov:
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Terénny sociálny pracovník je prostredník, vyslanec spoločnosti, ktorý ustanovil túto jeho funkciu. Je jej predstaviteľ, zástupca, ochranca a jednateľ. Venuje sa rôznym činnostiam:
Náplň práce komunitného sociálneho pracovníka je rozsiahla a rôznorodá, zameraná na zlepšenie kvality života jednotlivcov a komunít. Medzi hlavné činnosti patrí:
Pre výkon funkcie komunitného sociálneho pracovníka sú stanovené určité kvalifikačné predpoklady:
Ďalšie požiadavky:
Streetwork je špecifická metóda terénnej sociálnej práce, ktorá sa zameriava na prácu s rizikovými jednotlivcami a neformálnymi skupinami priamo na ulici. Nie je považovaná za oficiálnu metódu, ale je zaradená do terénnej sociálnej práce. Začiatky streetworku boli v aktivitách duchovných, ktorí navštevovali najchudobnejšie štvrte, aby najchudobnejším boli nablízku duchovne i hmotne.
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve
Streetworker je vyhľadávacia, doprevádzajúca, mobilná sociálna práca s nízkoprahovou ponukou v sociálnej pomoci, ktorá je zameraná na rizikových jednotlivcov a neformálne skupiny, ktoré sa kontaktujú v dobe a na miestach, kde sa obvykle združujú, spontánne sa schádzajú a trávia svoj voľný čas.
Sociálny asistent je špecifická funkcia sociálneho pracovníka, ktorý pôsobí v teréne.
Nízkoprahové zariadenia sú zariadenia, kde bariéry medzi klientom a sociálnym pracovníkom sú malé, nízke. Poskytujú pomoc anonymne, bez nutnosti identifikácie a overenia totožnosti. Poskytujú stravu, hygienické zariadenia, oddychovú zónu, informácie (o zdravotníckych zariadeniach, právnej pomoci, azylových domoch) a znižovanie rizika (distribúcia kondómov, ihiel, injekčných striekačiek).
Supervízia je dôležitá pre overovanie správnosti postupov, nahradzovanie neefektívnych postupov a prevenciu poškodzovania klienta poradcom.
Supervízor je osoba, ktorá vedie iného pracovníka alebo študenta jednotlivými fázami jeho prípravy. Superviziant je vedený pracovník alebo študent supervízora.
Sociálne vylúčené lokality sú väčšinou priestorovo vymedzené sústredením niekoľko desiatok rodín, väčšinou Rómov, ktorí majú veľmi sťažený prístup k inštitucionálnej pomoci, štátnej i neštátnej. Jedná sa o rodiny s najnižším príjmom, závislé na dávkach zo štátneho systému, sociálnej podpory. Dospelí sú dlhodobo nezamestnaní.
Život v týchto lokalitách je pre samotných obyvateľov bezvýchodiskový. Ľudia žijú v stave celkovej letargie, nie sú ochotní niečo urobiť, nejako si pomôcť. Volia krátkodobú životnú stratégiu, cielenú len na uspokojenie základných potrieb. Nerozumejú prostrediu okolo seba, cítia sa v ňom stratení. Žijú v pocitu ohrozenia a strachu zo zmien a nových vecí, s nedostatkom životného rozhľadu a kreativity. Boli zbavení spoločenských väzieb so všetkým pozitívnym čo tieto väzby znamenali, včetne nepísaných pravidiel sociálnej kontroly. V rámci takých subkultúr potom vzniká svet pravidiel a hodnôt, ktoré sú ďaleko o tých väčšinových.
Deti, ktoré v týchto lokalitách vyrastajú, automaticky prijímajú uvedené modely jednania, a tak sa celá situácia medzigeneračne reprodukuje. Na vyučovanie sa pripravujú málo, alebo vôbec nie, voľný čas trávia na uliciach, niektoré ani do školy nechodia. K práci ich nemotivujú ani ich rodičia, ani žiadny podnet z komunity v ktorej žijú. Je im naopak nepriamo predávaná predstava, že ich miesto pre život je sociálne dno.
Štátny systém sociálnej ochrany sa tu míňa účinkom, pretože v ňom nie je priestor pre pochopenie individuálnej situácie klienta. Sociálna práca v podaní štátnych inštitúcií má totiž prevažne administratívnu povahu.
Komunitný pracovník KC (ďalej komunitný pracovník KC) - je inovatívnym prvkom v činnosti KC ako profesionálneho nástroja na podporu rozvoja komunít. V rámci odbornej podpory pilotného zavádzania pracovnej pozície odborného pracovníka - komunitného pracovníka KC bude zabezpečené aj vzdelávanie v oblasti komunitnej práce. Je dôležité, aby uchádzači spĺňali kvalifikačné a osobnostné predpoklady a aby v rámci schvaľovacieho procesu boli dodržané všetky náležitosti a postupy, ktoré vyplývajú z prílohy č. 4 Príručky pre zapojené subjekty do NP BOKKÚ. Podľa Zmluvy o spolupráci je Poskytovateľ povinný obsadiť pracovnú pozíciu komunitný pracovník KC do 60 kalendárnych dní odo dňa účinnosti tejto informácie, t. j. najneskôr do 26.06.2021, pričom jeho výkon bude povinný pre naplnenie cieľov NP BOKKÚ. „Preklopenie “ zamestnanca na danú pracovnú pozíciu (KP). Uvedený spôsob je možné realizovať vtedy, ak zamestnanec spĺňa všetky stanovené kvalifikačné predpoklady. S týmto zamestnancom musí mať uzatvorený pracovný pomer min. 3 mesiace pred zverejnením informácie o povinnosti obsadiť pracovnú pozíciu komunitný pracovník na webovej stránke IA MPSVR SR resp. projektu NP BOKKÚ. Výberové konanie - podľa štandardného postupu uvedeného v prílohe č. 1.