Ako požiadať o odstupné: Komplexný sprievodca pre zamestnancov

Ukončenie pracovného pomeru môže priniesť neistotu a finančné obavy. Odstupné predstavuje finančnú kompenzáciu, ktorá má zmierniť dopad straty zamestnania a pomôcť zamestnancovi preklenúť obdobie hľadania novej práce. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o odstupnom, nárokoch naň, podmienkach, výške a postupoch, ktoré by mal zamestnanec poznať.

Čo je odstupné a kedy naň vzniká nárok?

Odstupné je peňažná kompenzácia, ktorú zamestnanec dostáva pri skončení pracovného pomeru za určitých okolností. Základnou podmienkou pre vznik nároku na odstupné je dôvod ukončenia pracovného pomeru, a to výpoveď zo strany zamestnávateľa alebo dohoda, v prípadoch špecifikovaných Zákonníkom práce. Odstupné sa týka ukončenia pracovnej zmluvy, nie zmlúv mimo pracovného pomeru (tzv. dohôd).

Nárok na odstupné vzniká vtedy, ak zamestnávateľ ukončí pracovný pomer z dôvodov, za ktoré zamestnanec nemôže. Konkrétne ide o tieto situácie:

• Organizačné zmeny: Ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje, premiestňuje alebo ak sa zamestnanec stane nadbytočným z dôvodu zmeny úloh, technického vybavenia, zníženia stavu zamestnancov alebo iných organizačných zmien. Príkladom je situácia, kedy sa zamestnávateľ rozhodne dohodnúť sa so zamestnancom na ukončení pracovného pomeru z dôvodu zmeny organizácie práce a nedostatku práce pre zamestnanca. Ak by zamestnávateľ ukončil pracovný pomer výpoveďou z rovnakého dôvodu, zamestnancovi by tiež vznikol nárok na odstupné.
• Zdravotné dôvody: Ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania, pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu.
• Pracovný úraz alebo choroba z povolania: Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu. V prípade pracovného úrazu to platí, len ak nebol spôsobený zavinením zamestnanca.

Kto má nárok na odstupné?

Nárok na odstupné majú zamestnanci, ktorých pracovný pomer bol ukončený z vyššie uvedených dôvodov. Dôležitá je dĺžka trvania pracovného pomeru, ktorá ovplyvňuje výšku odstupného.

Špecifické skupiny zamestnancov, ako napríklad pedagogickí a odborní zamestnanci, majú tiež nárok na odstupné za určitých podmienok. Od 1. januára 2025 nadobudol účinnosť zákon, ktorý upravuje skončenie pracovného pomeru pedagogických a odborných zamestnancov, ktorí dovŕšili 65 rokov veku. Týmto zamestnancom patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné ako pri skončení pracovného pomeru výpoveďou z organizačných dôvodov.

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca žiadosťou o príspevok

Kto nemá nárok na odstupné?

Zamestnanec nemá nárok na odstupné v týchto prípadoch:

• Ak podá výpoveď sám.
• Ak je prepustený z dôvodov, ktoré vyplývajú z porušenia pracovných povinností.
• Ak sa so zamestnávateľom dohodne na ukončení pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu, ktorý by zakladal nárok na odstupné.

Výška odstupného

Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru a dôvodu ukončenia. Zákonník práce upravuje len minimálnu hranicu odstupného, čo znamená, že zamestnávateľ môže vyplatiť aj vyššiu sumu, no nie nižšiu.

• Pri výpovedi zo strany zamestnávateľa z organizačných alebo zdravotných dôvodov:
  • Ak pracovný pomer trval menej ako 1 rok, zamestnancovi patrí odstupné v sume najmenej jedného priemerného mesačného zárobku.
  • Ak pracovný pomer trval najmenej 1 rok a menej ako 5 rokov, zamestnancovi patrí odstupné v sume najmenej dvojnásobku priemerného mesačného zárobku.
  • Ak pracovný pomer trval najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov, zamestnancovi patrí odstupné v sume najmenej trojnásobku priemerného mesačného zárobku.
  • Ak pracovný pomer trval najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov, zamestnancovi patrí odstupné v sume najmenej štvornásobku priemerného mesačného zárobku.
  • Ak pracovný pomer trval najmenej 20 rokov, zamestnancovi patrí odstupné v sume najmenej päťnásobku priemerného mesačného zárobku.
• Pri skončení pracovného pomeru dohodou z rovnakých dôvodov:
  • Ak pracovný pomer trval menej ako 1 rok, zamestnancovi patrí odstupné v sume najmenej jedného priemerného mesačného zárobku.
  • Ak pracovný pomer trval najmenej 1 rok a menej ako 5 rokov, zamestnancovi patrí odstupné v sume najmenej trojnásobku priemerného mesačného zárobku.
  • Ak pracovný pomer trval najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov, zamestnancovi patrí odstupné v sume najmenej štvornásobku priemerného mesačného zárobku.
  • Ak pracovný pomer trval najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov, zamestnancovi patrí odstupné v sume najmenej päťnásobku priemerného mesačného zárobku.
  • Ak pracovný pomer trval najmenej 20 rokov, zamestnancovi patrí odstupné v sume najmenej šesťnásobku priemerného mesačného zárobku.
• Pri ukončení pracovného pomeru z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania: Zamestnancovi patrí odstupné v sume najmenej desaťnásobku priemerného mesačného zárobku. Od januára 2025 by malo byť toto odstupné vyplácané priamo poisťovňou, u ktorej je zamestnávateľ poistený.

Dĺžka pracovného pomeru sa počíta odo dňa nástupu do práce do dňa doručenia výpovede alebo uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru.

Ako požiadať o odstupné?

Nárok na odstupné vzniká priamo zo zákona a nie je potrebné o jeho vyplatenie osobitne žiadať. Odstupné je splatné po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak.

Ak zamestnávateľ odmieta vyplatiť odstupné, je vhodné ho najprv písomne vyzvať na nápravu. Ak výzva nepomôže, zamestnanec sa môže obrátiť na súd.

Prečítajte si tiež: Sťažnosť na sociálneho pracovníka: Všetko, čo potrebujete vedieť

Dôležité aspekty a upozornenia

• Dôvod skončenia pracovného pomeru: Pri skončení pracovného pomeru dohodou je dôležité, aby bol v dohode uvedený dôvod skončenia, ak ide o dôvod, ktorý zakladá nárok na odstupné. Ak zamestnanec vie, že dôvodom skončenia pracovného pomeru je napríklad nadbytočnosť, mal by trvať na uvedení tohto dôvodu v dohode.
• Vrátenie odstupného: Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak.
• Odstupné a podpora v nezamestnanosti: Aj keď zamestnanec dostane odstupné, môže mať nárok na podporu v nezamestnanosti. Dĺžka evidencie na úrade práce a výška odstupného môžu ovplyvniť okamžité vyplácanie podpory.
• Odstupné a dôchodcovia: Dôchodcovia, ktorí sú stále zamestnaní, môžu mať nárok na odstupné rovnakým spôsobom ako ostatní zamestnanci, ak sú splnené podmienky.

Odchodné vs. Odstupné

Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Predstavuje akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok.

Nárok na odchodné

Nárok na odchodné vzniká v dvoch situáciách:

• Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%) - stačí vznik nároku.
• Zamestnancovi bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.

Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Podmienky pre získanie odchodného

• Skončenie pracovného pomeru zamestnanca po vzniku nároku na niektorý z uvedených dôchodkov. Ak zamestnanec aj dosiahne dôchodkový vek alebo ak pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 % a z toho dôvodu mu bude prináležať invalidný dôchodok, ale nepožiada o skončenie pracovného pomeru, nárok na odchodné mu nevznikne.
• Požiadanie Sociálnej poisťovne o poskytnutie jedného z uvedených dôchodkov, a to pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. Teda zamestnanec nežiada o poskytnutie odchodného zamestnávateľa.

Odchodné patrí zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa. To znamená, že v prípade, ak má zamestnanec uzatvorených viac pracovných pomerov u rôznych zamestnávateľov, ktoré skončí v ten istý deň z dôvodu odchodu do jedného z uvedených dôchodkov, odchodné mu poskytne len jeden zamestnávateľ, spravidla ten, s ktorým má zamestnanec dohodnutý pracovný pomer v najväčšom rozsahu.

Prečítajte si tiež: Súdne určenie opatrovníka po úmrtí

tags: #koho #požiadať #o #odstupné