Uznanie a výkon správneho rozhodnutia v Slovenskej republike

Tento článok sa zaoberá problematikou uznávania a výkonu rozhodnutí cudzích štátnych orgánov na území Slovenskej republiky. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právnych predpisoch a postupoch, ktoré sa v tejto oblasti uplatňujú, a to s ohľadom na rôzne typy rozhodnutí a ich špecifiká.

Uznávanie a výkon cudzích rozhodnutí

Predpokladom na výkon cudzieho exekučného titulu je jeho uznanie. Uznaním cudzieho rozhodnutia rozumieme priznanie právnych účinkov tohto rozhodnutia na území Slovenskej republiky. Priznanie účinkov cudziemu rozhodnutiu, ktoré obsahuje vykonateľnú povinnosť, má dve štádiá. Prvým je "nostrifikačné" štádium - rozhodnutie o uznaní cudzieho rozhodnutia alebo vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné (tzv. exekvatúr). Druhým štádiom je vlastný výkon takéhoto nostrifikovaného rozhodnutia. Prvé štádium je nadstavbou bežných vnútroštátnych noriem a riadi sa normami medzinárodného práva súkromného, ktoré sa nachádzajú v právnych normách ES/EÚ, medzinárodných zmluvách a v zákone č. 97/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, pričom prvé dva uvedené pramene práva majú prednosť pred zákonom.

Uznávanie a výkon rozhodnutí v trestných veciach

Zákon č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z., upravuje postup pri uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. súd rozhodne o tom, či sa rozhodnutie uzná a vykoná na neverejnom zasadnutí po písomnom vyjadrení prokurátora. Súd rozhoduje rozsudkom. Podľa § 15 ods. 5 zákona, proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustné odvolanie, ktoré môže podať odsúdený alebo prokurátor. Odvolaním nemožno napadnúť dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané v inom členskom štáte. Odvolanie má odkladný účinok.

Dôvody na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia

Ustanovenie § 16 ods. 1 písm. a) až m), ods. 2 zákona č. 549/2011 Z. z. vymedzuje dôvody odmietnutia uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia. Ak súd nezistí takéto dôvody na jeho odmietnutie a výkon, rozhodne o uznaní rozhodnutia a súčasne aj o tom, že sa rozhodnutie vykoná (§ 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z.).

Prečítajte si tiež: Každý môže konať slobodne v SR

Ak je daný dôvod na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia podľa odseku 1 písm. a), f), g), h), j), l) a odseku 2, súd pred prijatím takého rozhodnutia požiada justičný orgán štátu pôvodu o stanovisko, a ak je to potrebné aj o bezodkladné zaslanie dodatočných informácií nevyhnutných na svoje rozhodnutie.

Nahradenie alebo úprava sankcie

Ak sa rozhodnutím uložila trestná sankcia spojená s odňatím slobody, ktorá nie je zlučiteľná s právnym poriadkom Slovenskej republiky, súd rozhodnutím podľa odseku 1 nahradí trestnú sankciu takou trestnou sankciou, ktorú by mohol uložiť, ak by v konaní o spáchanom trestnom čine rozhodoval; pritom dbá o to, aby takto uložená trestná sankcia nezhoršila postavenie odsúdeného a v čo najväčšej miere zodpovedala pôvodne uloženej trestnej sankcii.

Ak sa rozhodnutím o trestnej sankcii uložila trestná sankcia v trvaní, ktoré nie je zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, súd rozhodnutím podľa odseku 1 trvanie trestnej sankcie primerane upraví. Takto upravená dĺžka trvania trestnej sankcie nesmie byť kratšia ako najdlhšie trvanie ustanovené pre rovnaké trestné činy podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

Ďalšie ustanovenia zákona

Zákon č. 549/2011 Z. z. obsahuje aj ďalšie ustanovenia týkajúce sa postupu pri uznávaní a výkone rozhodnutí, ako napríklad:

• Príslušnosť súdov (§ 12)
• Zabezpečenie výkonu rozhodnutia (§ 14)
• Započítanie väzby a trestu (§ 18)
• Komunikácia s justičnými orgánmi členských štátov (§ 22)
• Jazyk konania (§ 23)
• Prevoz cez územie Slovenskej republiky (§ 24)

Uznávanie a výkon cudzích rozhodcovských rozhodnutí

Uznanie a výkon cudzích rozhodcovských rozhodnutí (nálezov) v Slovenskej republike sa spravuje zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZRK“) a Dohovorom o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí uzavretý 10. júna 1958 v New Yorku (uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 74/1959).

Prečítajte si tiež: Rozbor slobody konania

Podľa § 49 ZRK sa uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku nevyslovuje osobitným rozhodnutím. Cudzí rozhodcovský rozsudok sa uzná tým, že súd, ktorý je príslušný na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, naň prihliadne, ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský rozsudok. Tomu zodpovedá ustanovenie § 42 ods. 1 Exekučného poriadku.

Na návrh povinného môže exekučný súd odoprieť uznanie a výkon rozhodnutia, a to za predpokladu, že povinný preukáže existenciu dôvodov uvedených v § 50 ods. 1 ZRK.

Uznávanie a výkon cudzích správnych rozhodnutí

Nútený výkon cudzieho správneho rozhodnutia v SR prichádza do úvahy len v prípade, že SR je k takémuto výkonu viazaná medzinárodnou zmluvou (§250w ods. 1 OSP).

Nariadenia Európskej únie

V oblasti uznávania a výkonu rozhodnutí zohrávajú dôležitú úlohu aj nariadenia Európskej únie, ako napríklad:

• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky.
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze.
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie pre drobné požiadavky.

Rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a Európskej centrálnej banky

Podľa článkov 244 a 256 Zmluvy o založení ES sú rozsudky Súdneho dvora a rozhodnutia Rady alebo Komisie, ukladajúce peňažný záväzok, vykonateľné. Exekučný titul opatrí doložkou vykonateľnosti Ministerstvo zahraničných vecí SR (rozhodnutie Rady, Komisie, alebo Európskej centrálnej banky), resp. Ministerstvo spravodlivosti SR (rozhodnutie Súdneho dvora). Skúma a overuje sa len pravosť rozhodnutia. Zastavenie výkonu rozhodnutia môže vysloviť len Súdny dvor (čl. 244 Zmluvy o ES).

Prečítajte si tiež: Princíp právneho štátu na Slovensku

Rozhodovanie o predbežných opatreniach v konaní starostlivosti o maloleté deti

V súvislosti s rozhodovaním o predbežných opatreniach v konaní starostlivosti o maloleté deti treba uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou predbežného opatrenia v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, kedy možno nariadiť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča alebo inej osoby, alebo do striedavej starostlivosti (§ 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), prípadne určiť výživné v nevyhnutnej miere, ak je výživa dieťaťa vážne ohrozená (§ 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Ďalej treba uviesť, že inštitút predbežného opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv detí.

tags: #uznanie #a #vykon #spravneho #rozhodnutia