Konkordát medzi Svätou stolicou a Poľskom: História a Dôsledky

Konkordát medzi Svätou stolicou a Poľskom je významná téma, ktorá sa dotýka náboženských, politických a kultúrnych aspektov histórie Poľska a jeho vzťahov s katolíckou cirkvou. Tento článok sa zameriava na preskúmanie historického kontextu, obsahu a dôsledkov konkordátu, s prihliadnutím na širší kontext náboženských pomerov v Poľsku a Rusku.

Náboženská situácia v Rusku pred Konkordátom

Predtým, než sa zameriame na samotný konkordát, je dôležité pochopiť náboženskú situáciu v Rusku, ktorá mala vplyv na vzťahy s katolíckou cirkvou. Podľa odhadu z roku 2009, etnickí Rusi predstavujú väčšinu obyvateľov Ruska. Drvivá väčšina Rusov sa hlási k Ruskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu. Katolíci v Rusku predstavujú nepatrnú menšinu, najmä katolíci latinského obradu, ktorí sa rusifikovali a ruštinu používajú ako svoj prvý jazyk. Ruskí katolíci byzantského obradu, čiže gréckokatolíci, existujú od konca 19. storočia a vždy boli extrémne menšinovou skupinou.

Rozdelenie Poľska a poľské povstania

Veriaci latinského obradu boli v Rusku prítomní už od čias Kyjevskej Rusi, ale významnú prítomnosť dosiahli až po rozdelení Poľska za vlády Kataríny II. Po prvom poľskom povstaní (1830) bolo sprísnené trestné zákonodarstvo proti katolíkom. Postavenie pravoslávnej cirkvi bolo upevňované patričnou legislatívou. Skutočné prenasledovanie katolíkov na západných územiach sa začalo po poľských povstaniach (1830 - 1863). Boli zrušené diecézy, biskupi museli odísť do vyhnanstva, rehoľné inštitúty a kostoly boli zavreté. Pozemky katolíkov boli konfiškované a zverované ruským veľkostatkárom. Okolo polovice storočia (1869) sa však v úsilí rusifikovať katolíkov latinského obradu začal používať ruský jazyk na homíliách, pobožnostiach a vo vydávaných liturgických a devocionálnych textoch pre katolíkov.

Konkordát so Svätou stolicou (1847)

V roku 1845 sa Mikuláš I. stretol s pápežom Gregorom XVI., čo viedlo k podpísaniu Konkordátu so Svätou stolicou (1847). Mikuláš I. chápal konkordát ako nástroj politickej kontroly nad západnými územiami impéria a ako liek proti ďalším povstaniam. Konkordát dovoľoval pápežovi menovať biskupov pre vakantné stolce a dosiahnuť reštitúciu niektorých cirkevných majetkov. Táto dohoda bola jednostranne odvolaná Ruskom (1866) po druhom poľskom povstaní (1863), po ktorom boli represie ešte tvrdšie a viedli k zavretiu ďalších kostolov a k uprázdnenosti metropolitného stolca. Pápež Lev XIII. sa rozhodol oddeliť katolicizmus od poľských politických ašpirácií a nabádal poľských biskupov, aby svojim veriacim vštepovali povinnosť poslušnosti svetskej moci. Takto bola dosiahnutá nová dohoda s vládou Alexandra III. (1882). Konkordát, hoci bol formálne odvolaný, bol naďalej rešpektovaný a aplikovaný ruskou vládou až do roku 1917.

Konverzie ruských šľachticov na katolicizmus

V priebehu 19. storočia sa len veľmi málo Rusov rozhodlo pre katolicizmus: väčšinou išlo o pozápadnených šľachticov, ktorí strávili väčšiu časť svojho života mimo Ruska. Medzi nimi ako prvé konvertovali šľachtičné Sofia Svečina a Zinajda Volkonskaja. Ďalšie epizódy sa týkajú Vladimíra Pečerina, dekabristu Michaela Lunina, diplomata kniežaťa Kozlovského, kniežaťa Razumovského, Anastázie Chlustinovej, Alexandry Golicynovej, Kataríny Rostopcinovej, Very Vasilicikovej, Anny Tolstojovej, Anny Voroncovovej a kňažnej Kurjakinovej. Knieža Ivan Gagarin sa stal katolíkov pod vplyvom Sofie Svečinovej a Pjotra Čaadaeva a vstúpil do Spoločnosti Ježišovej vo Francúzsku. Skupina, ktorá sa sformovala v Paríži, vstúpila do otvorenej polemiky s niektorými známymi slovanofilmi a celú svoju činnosť venovala unionizmu, apologetike a vedeckému bádaniu.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Dekrét o tolerancii (1905)

Dekrét o tolerancii, ktorý vydal Mikuláš II. (1905), zrušil trestné zákonodarstvo proti katolíkom a dovolil pravoslávnym prechádzať na katolicizmus. Približne 233 000 pravoslávnych veriacich v západných provinciách, ktorých predkovia boli gréckokatolíci, požiadalo o prijatie do Katolíckej cirkvi (1905 - 1909). V predvečer revolúcie (1917) katolíci latinského obradu predstavovali 2 % obyvateľstva impéria.

Konkordáty Pia XI.

Pápež Pius XI. sa snažil o rechristianizáciu modernej spoločnosti proti sekulárnym tendenciám. Uzavrel dohody Svätej stolice s Lotyšskom (1922) a Bavorskom (1924), v rokoch 1925 a 1927 s Poľskom a Litvou a potom s Rumunskom. Prusko podpísalo konkordát so Svätou stolicou v roku 1929 a Bádensko v roku 1932. V roku 1933 nasledovalo Rakúsko a Nemecká ríša.

Konkordát s Poľskom (1925)

Konkordát medzi Svätou stolicou a Poľskom bol podpísaný 10. februára 1925. Tento konkordát upravoval vzťahy medzi katolíckou cirkvou a poľským štátom. V roku 1939 územie hornej Oravy a Spiša sa vrátilo k materinskej slovenskej zemi a bolo jej pričlenené zákonom Slovenskej republiky. V tom čase - môžeme dnes povedať - ” vzhľadom na okolnosti a potrebu času” farnosti oravského a spišského dekanátu boli podriadené ”dočasnej” jurisdikcii spišského biskupa.

Kauza Vojtaššák

Jeshayahu A. Jelinek sa zmieňuje aj o Slovákoch v Poľsku na hornej Orave a severnom Spiši. Biskup Vojtaššák požiadal Vatikán, aby sa územia, ktoré patrili ku krakovskej diecéze, navždy pripojili do spišskej diecézy. V liste z 29. decembra 1945, adresovanom poľskému prímasovi Hlondovi, biskup Vojtaššák uviedol, že obyvatelia hornej Oravy a Spiša prosia, aby ich nenechali ich osudu. V liste zo 7. januára 1964 biskup Vojtaššák uviedol, že v rokoch 1919-1925 neprajníci Slovenska utrhli z tela Slovenska kus územia na Orave a na Spiši. Toto územie bolo versailskou dohodou v Paríži za ”tešínske uhlie” Poľsku pridelené. Cirkevne toto územie bolo od diecézy spišskej odpojené a diecéze krakovskej pridelené Konkordátom, ktoré Sv. Stolica v roku 1925 s Poľskom uzavrela.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

tags: #konkordát #zmluva #medzi #Svätou #stolicou #a