Košická arcidiecéza: Kňazi na dôchodku a ich podmienky

Článok sa zameriava na rôzne aspekty života kňazov v Košickej arcidiecéze, s dôrazom na ich postavenie, funkcie a podmienky, najmä v súvislosti s odchodom do dôchodku.

Cirkevná hierarchia a funkcie kňazov

V katolíckej cirkvi existuje jasná hierarchia a rôzne funkcie, ktoré kňazi zastávajú. Väčšina veriacich oslovuje kňazov titulmi ako pán farár, pán kaplán alebo pán dekan. Avšak, existujú aj ďalšie pozície a funkcie, ktoré si zaslúžia pozornosť.

Farský vikár vs. Kaplán

V poslednom čase sa čoraz častejšie stretávame s označením farský vikár. Je to synonymum pre kaplána alebo ide o inú funkciu? V kánonickom práve ide o dve rozličné funkcie. Farský vikár je riadne pomenovanie pre kňaza, spolupracovníka farára, ktorého úlohou je pomáhať farárovi pri celej alebo vymedzenej pastoračnej starostlivosti v rámci farnosti. Farský vikár je podriadený farárovi a svoju službu vykonáva pod jeho autoritou.

Kaplán je kňaz, ktorému sa zveruje starostlivosť o nejaké spoločenstvo alebo osobitnú skupinu veriacich, napr. v nemocnici, v škole, v armáde, vo väzení, na lodi a pod. Pri vykonávaní svojej úlohy nie je podriadený miestnemu farárovi, no má s ním udržiavať náležitú komunikáciu. Stalo sa teda to, že kňazi pôsobiaci vo farnostiach, ktorých sme bežne zvyknutí nazývať kapláni, sú v skutočnosti farskými vikármi.

Farár vs. Farský administrátor

Správcom farnosti je najčastejšie farár alebo farský administrátor. Aký je v tom rozdiel? Je v poriadku volať farského administrátora pán farár? Tak ako má byť na čele diecézy riadne ustanovený diecézny biskup, tak na čele farnosti má byť riadne ustanovený farár. Diecézny či farský administrátor je dočasné provizórne riešenie, ku ktorému sa pristupuje z dôvodu uprázdnenia úradu alebo prekážky v jeho vykonávaní. Diecézny biskup má v každej farnosti ustanoviť riadneho farára, ktorý ju spravuje ako jej vlastný pastier pod autoritou diecézneho biskupa. Menovanie farského administrátora je mimoriadna okolnosť.

Prečítajte si tiež: Zariadenia pre seniorov na Slovensku

Hoci v praxi majú tie isté povinnosti a práva, rozdiel je vo forme a stabilite ich ustanovenia. Môže dokonca nastať situácia, že v jednej farnosti sú obaja: ak má farár vážnu prekážku vo vykonávaní svojho úradu, diecézny biskup ho môže ponechať v úrade a zároveň určiť farského administrátora, ktorý farára dočasne zastupuje.

Úloha dekana

Niektorí kňazi farári sú aj dekanmi. Čo je úlohou dekana? Ako sú kraje rozdelené na okresy, tak diecézy sú rozdelené na dekanáty, čiže zoskupenia cca desiatich susedných farností. Táto územná štruktúra má pôvod v časoch budovania feudálnej spoločnosti vo Franskej ríši. Na čele dekanátu je teda jeden z miestnych farárov, ktorý sa nazýva dekan alebo obvodný vikár, prípadne arcipresbyter alebo inak, podľa toho, ako je to v danom regióne zaužívané.

Úlohou dekana je napomáhať a koordinovať pastoráciu v dekanáte; dozerať na klerikov, aby si svedomite plnili svoje povinnosti; postarať sa o dodržiavanie liturgických predpisov, správne vedenie a uchovávanie farských matrík a starostlivosť o cirkevný majetok. Má organizovať aj pravidelné rekolekcie, vizitovať jednotlivé farnosti a starať sa o duchovnú a materiálnu pomoc klerikov v dekanáte.

Dekana vymenúva diecézny biskup, pričom podľa svojho rozumného úsudku vypočuje mienku kňazov, ktorí v danom dekanáte vykonávajú službu. Nejde teda o volenú funkciu. Mandát dekana je časovo obmedzený partikulárnym právom, napríklad päť rokov. Diecézny biskup ho tiež môže z oprávneného dôvodu podľa svojho úsudku odvolať.

Dekan je ustanovený predovšetkým pre službu kňazom v rámci svojho dekanátu. Vo svojej farnosti však vykonáva pre svojich veriacich službu farára.

Prečítajte si tiež: Pridávanie produktov do košíka: Krok za krokom

Biskupský úrad

Biskupi sa prijatím sviatostnej vysviacky a v hierarchickom spoločenstve s hlavou a členmi kolégia stávajú členmi biskupského zboru. Biskupi ako zákonití nástupcovia apoštolov a členovia biskupského kolégia si majú vždy uvedomovať svoje vzájomné spojenie a prejavovať svoju starostlivosť o všetky cirkvi, keďže z Božieho ustanovenia a z povinnosti apoštolského úradu každý z nich je spolu s ostatnými biskupmi zodpovedný za Cirkev.

Biskupi ako nástupcovia apoštolov majú v diecézach, ktoré sú im zverené, všetku vlastnú, bezprostrednú a riadnu právomoc (potestas ordinaria) potrebnú na vykonávanie pastierskej služby. Jednotliví biskupi, ktorým sa zveruje starostlivosť o určitú partikulárnu cirkev, sú pod autoritou najvyššieho veľkňaza vlastnými, riadnymi a bezprostrednými pastiermi svojich ovečiek, ktoré pasú v Pánovom mene, plniac medzi nimi úlohu učiť, posväcovať a spravovať.

Pri plnení svojho učiteľského poslania biskupi nech hlásajú ľuďom Kristovo evanjelium; to je najdôležitejšia z ich prvoradých povinností. Nech ich silou Ducha povolávajú k viere alebo v nich utvrdzujú živú vieru. Kresťanskú náuku majú biskupi predkladať spôsobom zodpovedajúcim potrebám čias, teda tak, aby dala odpoveď na ťažkosti a problémy, ktoré dnešných ľudí najväčšmi trápia a znepokojujú. Nech túto náuku aj bránia a nech učia i veriacich obraňovať a šíriť ju.

Pri vykonávaní svojej posväcovateľskej úlohy nech biskupi pamätajú, že sú vyvolení spomedzi ľudí a ustanovení za zástupcov ľudí pred Bohom, aby prinášali dary a obety za hriechy. Lebo biskupi majú plnosť sviatosti posvätného stavu. Preto nech sa vytrvalo snažia, aby veriaci čím hlbšie poznali a skrze Eucharistiu žili veľkonočné tajomstvo, aby ho prežívali a tak tvorili jedno telo, pevne spojené Kristovou láskou.

Pri vykonávaní svojho otcovského a pastierskeho úradu nech sú biskupi uprostred svojich ako tí, ktorí slúžia, ako dobrí pastieri, ktorí poznajú svoje ovce a ony poznajú ich, ako praví otcovi, vyznačujúci sa duchom lásky a starostlivosti voči všetkým, takže ich autorite, ktorú prijali od Boha, sa všetci ochotne podriaďujú. Nech osobitnou láskou vždy zahŕňajú kňazov, keďže oni berú na seba časť ich povinností a starostí, horlivo si plniac svoju každodennú prácu. Nech venujú pozornosť ich duchovným, intelektuálnym a materiálnym podmienkam, aby mohli sväto a nábožne žiť a verne i účinne konať svoju službu.

Prečítajte si tiež: Zoznam kňazov - dôchodcovia (Košická arcidiecéza)

Diecézni biskupi a ostatní, ktorí sú s nimi z právnej stránky na tej istej úrovni, sa naliehavo žiadajú, aby sa z vlastného popudu alebo na výzvu kompetentnej vrchnosti vzdali svojho úradu, ak sa pre pokročilý vek alebo pre inú závažnú príčinu stali menej spôsobilými plniť si svoje poslanie.

Pri správe diecéz treba pastiersku službu biskupov usporiadať tak, aby rozhodujúcou pohnútkou vždy bolo dobro Pánovho stáda. Aby sa toto dobro náležite zabezpečilo, nezriedka treba ustanoviť pomocných biskupov, pretože diecézny biskup nezvládne sám plniť všetky biskupské povinnosti, ako si to vyžaduje záujem duší, či už pre prílišnu rozsiahlosť diecézy, alebo pre priveľký počet obyvateľov, poprípade pre zvláštne podmienky apoštolátu alebo iné príčiny rozličnej povahy. Je veľmi želateľné, aby sa v každej diecéze zriadila osobitná pastoračná rada, ktorej nech predsedá sám diecézny biskup a na ktorej nech majú účasť osobitne vybratí kňazi, rehoľníci a laici.

Všetci kňazi - tak diecézni, ako aj rehoľní - majú spolu s biskupom podiel a aktívnu účasť na jedinom Kristovom kňazstve, a preto sú starostlivými spolupracovníkmi episkopátu. Preto tvoria jedno duchovenstvo (presbytérium), jedinú rodinu, ktorej otcom je biskup. Vzťahy medzi biskupom a diecéznymi kňazmi majú sa zakladať predovšetkým na zväzkoch nadprirodzenej lásky, aby sa tak vďaka jednote zámerov medzi kňazmi a biskupom stala ich pastoračná činnosť plodnejšou.

V tejto starostlivosti o duše nech farári so svojimi pomocníkmi vykonávajú svoje poslanie učiť, posväcovať a viesť tak, aby sa veriaci a farské spoločenstvá naozaj cítili členmi diecézy i celej všeobecnej Cirkvi. Pastoračná starostlivosť má byť okrem toho vždy preniknutá misionárskym duchom, ktorý sa má náležitým spôsobom rozšíriť aj na všetkých, ktorí žijú vo farnosti. Čo sa týka služby vyučovania, farári majú kázať Božie slovo všetkým veriacim, aby pevní vo viere, v nádeji a v láske vzrastali v Kristovi a kresťanské spoločenstvo podávalo svedectvo…

Košická arcidiecéza a jej štruktúra

Katolícka cirkev má na Slovensku dve cirkevné provincie. Jednou z nich je košická arcidiecéza. Na čele arcidiecéz stoja arcibiskupi. Menšie diecézy riadia biskupi. Každý z nich má aspoň jedného pomocného biskupa.

Emeritní biskupi

Emeritní biskupi takéto označenie získajú väčšinou v 75. roku života alebo v prípade choroby, ak "požiadajú o uvoľnenie z funkcie a sú v dôchodku". Biskupov vždy vymenuje priamo pápež. Aby sa mohol stať biskupom, musí byť kňazom najmenej tri roky.

Kardináli

Slovensko má dvoch kardinálov.

Kardináli pomáhajú pápežovi aj pri vedení cirkvi. Dejiny kardinálskeho zboru siahajú až do prvého tisícročia cirkvi. „Zhruba od 4. storočia pápež zveroval okruhu kňazov, ktorí ho obklopovali, osobitné liturgické, administratívne či diplomatické úlohy. Od 7. storočia sa títo kňazi nazývali cardinales a boli úzko spojení so všeobecnou cirkevnou správou," hovorí cirkevný historik Peter Olexák.

Podmienky odchodu do dôchodku a zabezpečenie kňazov

Kňazi, podobne ako iní pracujúci, majú nárok na dôchodok po splnení určitých podmienok. Avšak, ich situácia je špecifická z dôvodu ich celoživotnej služby Cirkvi.

Vzdanie sa úradu pre pokročilý vek

Diecézni biskupi a ostatní, ktorí sú s nimi z právnej stránky na tej istej úrovni, sa naliehavo žiadajú, aby sa z vlastného popudu alebo na výzvu kompetentnej vrchnosti vzdali svojho úradu, ak sa pre pokročilý vek alebo pre inú závažnú príčinu stali menej spôsobilými plniť si svoje poslanie. Emeritní biskupi získajú takéto označenie väčšinou v 75. roku života alebo v prípade choroby, ak "požiadajú o uvoľnenie z funkcie a sú v dôchodku".

Finančné zabezpečenie cirkví a náboženských spoločností

V roku 1949 vyšiel zákon, ktorý finančne a hospodársky zabezpečí cirkvi a náboženské spoločnosti v zmysle zákona č. 218/1949 Zb. Tento zákon bol novelizovaný až po nežnej revolúcii zákonom č. 16/1990 Zb. a zákonom č. Na základe týchto zákonov Národná rada Slovenskej republiky každoročne schvaľuje v zákone o štátnom rozpočte účelovo určené finančné prostriedky pre cirkvi a náboženské spoločnosti. Správcom týchto finančných prostriedkov je Ministerstvo kultúry SR - cirkevný odbor, ktorý uvedené finančné prostriedky rozpisuje pre potreby jednotlivých cirkví a náboženských spoločností a na účely ich použitia. Prihliada sa pritom na to, aby boli predovšetkým v plnej výške zabezpečené platy duchovných v súlade s nariadením vlády č. 578/1990 Zb. v znení nariadenia vlády č.

Financovanie kňazov a nedostatky systému

Finančné prostriedky na prevádzku ústredí cirkví a náboženských spoločností, dostávajú cirkvi od MK-SR vo forme mesačných príspevkov podľa limitu stanoveného MF-SR. Nedostatkom priameho financovania cirkví zo štátneho rozpočtu cez kapitolu Ministerstva kultúry SR v zmysle zákona č. 218/1949 Zb. je, že súčasná úroveň platu kaplána je skoro na úrovni minimálnej mzdy.

Pastoračný a evanjelizačný plán katolíckej cirkvi na Slovensku

Diecézni biskupi na Slovensku, povzbudení apoštolským listom Jána Pavla II. Nuovo millenio ineunte čl. 29, sa rozhodli načrtnúť etapy budúcej cesty pastoračnej a evanjelizačnej činnosti vo svojich diecézach a po spoločných konzultáciách ich uviesť do súladu s plánmi susedných diecéz.

Dôraz je na obrátenie a svätosť ako centrálny princíp pastoračného plánovania; pretože „spýtať sa katechumena: Chceš byť pokrstený? znamená spýtať sa: Chceš byť svätý? (porov. NMI 30). Z tohto princípu vyplýva, že sa kresťanské spoločenstvá musia stať pravými školami modlitby. Evanjelizácia sa netýka len „malej skupiny špecialistov , ale je zodpovednosťou a „každodennou povinnosťou všetkých spoločenstiev a skupín .

Ďalšou základnou prioritou je prikázanie lásky (porov. Jn 13,34), ktorého viditeľným výrazom je spoločenstvo (koinonia, communio). To je veľká výzva, ktorá v tomto tisícročí stojí pred nami: „pretvoriť Cirkev v domov a školu spoločenstva (porov. NMI 43). S tým je spojený dôraz na spiritualitu spoločenstva ako základný princíp formácie veriacich, rehoľníkov, pastoračných spolupracovníkov aj vysvätených nositeľov úradu.

Cirkev na Slovensku v rokoch 1950 - 1990 prešla obdobím útlaku. Niektorí jej členovia zlyhali, ale Cirkev ako celok zachovala vernosť k Evanjeliu a Svätému Otcovi a zo skúšky vyšla očistená a posilnená statočnosťou svojich vyznavačov a mučeníkov.

Aktivity Košickej arcidiecézy

Košická arcidiecéza je aktívna v rôznych oblastiach, vrátane práce s mládežou. Arcidiecézne centrum pre mládež (ACM) v Košiciach organizuje rôzne podujatia pre mladých, ako napríklad stretnutie miništrantov Košickej arcidiecézy.

Vzťah štátu a cirkvi

Vzťah medzi štátom a Cirkvou je v celom svete veľmi dynamický. Trvá 2000 rokov a pozná rozličné formy od cézaropapizmu po pápežský štát. Štát a Cirkev sa od seba odlišujú svojim pôvodom, zameraním a poslaním. Štát je prirodzenou inštitúciou, Cirkev patrí k nadprirodzenému poriadku. Cieľom štátu je rozvoj pozemského spoločného dobra, cieľom Cirkvi je spása človeka. Konštitúcia Druhého vat. koncilu Gaudium et spes vyzýva na dialóg, otvorenosť voči svetu a “zdravú spoluprácu“ medzi štátom a Cirkvou, lebo sú na svojom vlastnom poli pôsobnosti nezávislé a samosprávne.

Cirkev a štát sú vo svojich oblastiach samostatné a nie sú si navzájom podriadené: ani Cirkev štátu, ani štát Cirkvi. Slovenská republika garantuje náboženskú slobodu nielen najvyšším zákonom - Ústavou, ale aj Ústavným zákonom č. 23/1991 Zb. ktorým sa uvádza Listina základných ľudských práv a slobôd, ako aj zákonom č. 308/1991 Zb. Štát a Cirkev majú mať spoločný cieľ: dobro človeka. Pôsobenie štátu je v oblati materiálnej a pôsobenie Cirkvi v oblasti duchovnej. Koordinácia a spolupráca je nutná.

Sociálna činnosť Cirkvi

Cirkev sa stará o hospodársko-materiálne zabezpečenie preto, aby mohla vykonávať činnosti jej vlastné: prinášať ľuďom evanjelium, šíriť vieru, lásku a poskytovať pomoc. Sociálna situácia veriacich zodpovedá prierezu sociálnej situácie celej slovenskej spoločnosti. Medzi veriacimi nachádzame ľudí celého spektra od tých najchudobnejších až po tých najmajetnejších. V najhoršej sociálnej situácii sú ľudia v dôchodkovom veku s nízkymi príjmami, dlhodobo chorí, rodiny s väčším počtom detí, ako aj ľudia postihnutí nezamestnanosťou. O niektoré z týchto skupín sa starajú Diecézne charity, ktoré však nie sú schopné pokryť základné potreby všetkých a v plnom rozsahu.

Negatívnym znakom je nízke povedomie spoluzodpovednosti za veci verejné a oddeľovanie ekonomicko-politickej oblasti od viery a morálnych princípov. Z toho vyrastá neochota veriacich vstupovať a podieľať sa na riadení vecí verejných a tak riešiť príčiny problémov namiesto ich dôsledkov.

Vzdelávanie a veda

Ján Pavol II. v encyklike Fides et ratio (1998) vyzýva vedcov, aby sa pridali k filozofom a teológom v ich pátraní po trvalo platnej pravde, ktorá presahuje odbornú špecifičnosť každej jednotlivej oblasti vedeckého výskumu a hľadá odpovede na základné otázky ľudskej existencie. V súčasnosti už totiž pastoračné a evanjelizačné úsilie Cirkvi nevystačí len s náboženskými vedomosťami, pretože verejnosť, najmä neveriaca, nie je ochotná jednoducho akceptovať „zjavené pravdy a z pomerne pestrej ponuky rozličných duchovných „pokrmov si zvyčajne selektuje ten, ktorý mu momentálne najviac „chutí . Tu pomôže šírenie serióznej vedeckej osvety tak v sekulárnej verejnosti ako aj v oblasti duchovenstva a ostatných osôb aktívne pôsobiacich v evanjelizácii. Existuje nespochybniteľná súčinnosť humanitných, prírodných vied, filozofie a teológie.

Cirkev sa aktívne angažuje aj v oblasti školstva. Na Slovensku sa nadviazalo na bohaté tradície cirkevného a súkromného školstva obnovou neštátneho školstva po roku 1990. V súčasnosti je na Slovensku 146 katolíckych škôl.

tags: #košická #arcidiecéza #kňazi #na #dôchodku #podmienky