
Slovenský dôchodkový systém stojí pred vážnymi výzvami. Starnutie populácie, nízka pôrodnosť a klesajúci počet pracujúcich predstavujú hrozbu pre jeho finančnú udržateľnosť. Tento článok sa zameriava na porovnanie veku odchodu do dôchodku v krajinách OECD a analyzuje situáciu na Slovensku v kontexte demografických zmien a ekonomických faktorov.
Primárnym problémom je demografický vývoj. Minulý rok sa narodilo o 10 tisíc detí menej ako pred 4 rokmi. Konkrétne v minulom roku sa toto číslo pohybovalo na úrovni 46 tisíc, čo je takmer 5% medziročný pokles a čo vyznieva horšie, ide o najnižší ročný počet narodených detí v histórii samostatného Slovenska. Slovensko patrí medzi krajiny s najrýchlejšie starnúcou populáciou v EÚ a zároveň má jeden z najvyšších deficitov verejných financií. Tieto faktory vytvárajú tlak na prijatie nepopulárnych opatrení, ako je znižovanie dôchodkov, zvyšovanie odvodov, prijímanie prisťahovalcov alebo zvyšovanie veku odchodu do dôchodku.
Starnutie populácie nie je len slovenský problém. Mnohé krajiny v Európe už začali implementovať reformy zamerané na zvýšenie veku odchodu do dôchodku. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) predpokladá, že priemerný vek odchodu do dôchodku v Európskej únii bude v roku 2060 67 rokov, pričom niektoré krajiny budú atakovať 70 rokov a viac. Napríklad Dánsko plánuje zvýšiť vek odchodu do dôchodku na 70 rokov už do roku 2040.
Dánsky model je založený na postupnom a predvídateľnom zvyšovaní veku v súlade s rastúcou dĺžkou života. Už od roku 2006 sa dôchodkový vek v krajine zvyšuje každých 5 rokov o 1 rok. Zástancovia tohto prístupu tvrdia, že zvýšenie dôchodkového veku by znížilo celkovú sumu vyplácaných dôchodkov, zvýšilo podiel ekonomicky aktívnych ľudí a poskytlo ľuďom viac času na tvorbu vlastného dôchodkového zabezpečenia.
V súčasnosti je priemerný vek odchodu do dôchodku na Slovensku pre ľudí narodených po roku 1967 64 rokov. Naši západní susedia a Česi majú podobný dôchodkový vek, no plánujú ho postupne zvyšovať do roku 2050 až na 67 rokov. Samozrejme v takmer každej krajine sú rozdiely medzi pohlaviami. Maďarsko a Polsko sú na tom tiež podobne ako na Slovensku. Medzi piatimi najväčšími ekonomikami v Európe má Francúzskou najnižší dôchodkový vek, a to 64 rokov a 8 mesiacov. V 23 krajinách muži a ženy odchádzajú do dôchodku v rovnakom veku. V ďalších 9 krajinách majú muži vyšší vek odchodu do dôchodku. Najväčšie rozdiely sú v Rakúsku a Poľsku, kde muži odchádzajú do dôchodku o 5 rokov neskôr ako ženy. Rozdiel väčší ako 3 roky majú ešte aj v Rumunsku, Maďarsku či Turecku. Podľa OECD sa do roku 2060 rozdiel v dôchodkovom veku medzi pohľaviami v Európe v podstate takmer vytratí, pričom zostane iba v Poľsku, Maďarsku, Rumunsku a Turecku.
Prečítajte si tiež: Dôchodcovia a život v zahraničí
Slovensko čelí vážnym demografickým výzvam. Budeme sa pravdepodobne dožívať viac, no aj tak vymierame. Kým prírodzený úbytok obyvateľstva trápi v podstate celú Európsku uniu, vo väčšine členských štátov populácia raste vďaka prílevu cudzincov. To je však vo veľkom kontraste s našou malebnou krajinou. Podľa Eurostatu je Slovensko, rovnako aj so svojimi susedmi Poľskom a Maďarskom, jednou z 8 krajín, v ktorých minuloročný pokles obyvateľov bol väčší ako prílev cudzincov.
Náš súčasný dôchodkový systém totiž funguje na princípe priebežného financovania. Inak povedané, pracujúci odozdávajú odvody do prvého piliera, z ktorého pristanú peniažky terajším seniorom. Kedysi tento systém fungoval, pretože na jednoho dôchodcu ešte v roku 2005 prípadalo 5 pracujúcich, dnes sú to iba dvaja. Priemerný dôchodok na Slovensku sa pritom od roku 2019 zvýšil o takmer polovicu na 701 eur.
Výborným meradlom je tzv. miera náhrady mzdy po odchode do dôchodku. Inými slovami, pomer priemerného dôchodku k priemernej mzde. Hrubá miera náhrady priemernej mzdy na Slovensku predstavuje 77%. Slováci síce majú menšie dôchodky v absolútnych číslach, ale penzia im pokryje väčšiu časť toho, čo zarábali pred odchodom do dôchodku v porovnaní s inými členskými krajinami. Dokonca spolu s Maďarskom sme na 5. mieste v EÚ. Z V4 sú na tom najhoršie práve Česi, s mierou náhrad na úrovni 56%.
Podľa viacerých analytikov na základe súčasného trendu sa pracovná sila do roku 2035 zmenší o 7%. V jednoduchosti povedané, práceschopných ľudí vo veku 18 až 64 rokov bude o približne 200 tisíc menej ako je v súčasnosti. Pomer pracujúceho človeka na jedného poberateľa dôchodku sa tak dostane do fázy, kedy sa systém s veľkou pravdepodobnosťou zrúti. Problém číslo 2, tzv. husákové deti, populačne silné ročníky, ktoré čoskoro začnú poberať dôchodky. Podľa Eurostatu počet obyvateľov starších ako 64 rokov vzráste do roku 2035 až o 20%. Už dnes je deficit sociálnej poistovne 3 miliardy eur. OECD nedávno výrazne zhoršila slovenskú prognózu tohto ročného rastu ekonomiky. Na konci vľanajška ešte očakávala zvýšenie HDP o 2,4%. V aktuálnom výhľade to už je iba 1,4%, deficit verejných financí je na úrovni 5,3%.
Vzhľadom na tieto výzvy je dôležité prijať opatrenia na zabezpečenie udržateľnosti dôchodkového systému. Medzi ne patrí:
Prečítajte si tiež: Prehľad krajín s najviac slovenskými dôchodcami
Prečítajte si tiež: Globálny pohľad na interrupcie
tags: #krajiny #OECD #dôchodkový #systém #porovnanie #veku