Krátkodobé pracovné pomery a ich započítanie do dôchodku

Mzdové účtovníctvo zahŕňa plnenie všetkých činností zamestnávateľa v oblasti zamestnávania zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu, predovšetkým personalistiku a spracovanie miezd vrátane výkazov a evidencií, ktoré vyplývajú z právnych predpisov v oblasti pracovného, mzdového, sociálneho, daňového a iného práva. Nasledovný článok poskytuje praktický pohľad na započítavanie krátkodobých pracovných pomerov do dôchodku na Slovensku, s ohľadom na platnú legislatívu.

Právny rámec pracovnoprávnych vzťahov

Pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľom v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Zamestnávateľom je právnická osoba a fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu. Za zamestnávateľa, ktorým je právnická osoba, právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch vykonáva štatutárny orgán. Fyzická osoba ako zamestnávateľ koná osobne. Právnická alebo fyzická osoba sa stane zamestnávateľom, ak začne zamestnávať prvého zamestnanca. Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá na území SR získa povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie, je v zmysle § 49a ods. 1 zákona o dani z príjmov povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získala povolenie alebo oprávnenie na podnikanie. Registračnú povinnosť k dani z príjmov daňový subjekt splní predložením žiadosti o registráciu podľa § 67 zákona o správe daní.

Registrácia zamestnávateľa a povinnosti voči inštitúciám

Každý zamestnávateľ je v zmysle § 231 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení povinný prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne, a to do 8 dní odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, a to na predpísanom tlačive Registračný list zamestnávateľa. Nevyhnutnou prílohou pri predložení tlačiva je kópia úradného dokladu potvrdzujúceho vznik, existenciu a platnosť údajov o platiteľovi, napr. Pretože každý zamestnávateľ je povinný predkladať doklady prostredníctvom elektronických služieb Sociálnej poisťovne, pri registrácii zamestnávateľa je potrebné požiadať aj o vydanie prístupu do elektronických služieb a s príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne uzatvoriť Dohodu o používaní elektronických služieb pre odvádzateľov poistného. Sociálna poisťovňa pri registrácii zamestnávateľovi pridelí desaťmiestne identifikačné číslo zamestnávateľa - IČZ. Zamestnávateľ pridelené IČZ uvádza na tlačivách mesačného výkazu poistného a registračných listoch FO. Zamestnávateľ je v zmysle § 24 písm. k) zákona o zdravotnom poistení povinný oznámiť vznik platiteľa poistného, resp. prihlásiť sa do registra zamestnávateľov v pobočke príslušnej zdravotnej poisťovne, v ktorej je poistený zamestnanec, ktorého začal zamestnávať, a to na predpísanom tlačive do 8 pracovných dní od vzniku tejto skutočnosti. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou určil na tento účel tlačivo Oznámenia o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného. Nevyhnutnou prílohou pri predložení tlačiva je kópia úradného dokladu potvrdzujúceho vznik, existenciu a platnosť údajov o platiteľovi, napr. Zdravotná poisťovňa pri registrácii zamestnávateľovi pridelí desaťmiestne číslo zamestnávateľa odvodené od identifikačného čísla organizácie (IČO), ktoré zamestnávateľ uvádza na tlačivách mesačného výkazu a oznámeniach zamestnávateľa.

Vznik pracovnoprávneho vzťahu a dohody o prácach mimo pracovného pomeru

Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Vznik pracovného pomeru medzi zamestnávateľom a zamestnancom preukazuje pracovná zmluva uzatvorená v súlade s § 42 až § 44 Zákonníka práce. Pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom, nie však pracovný pomer, vzniká aj uzatvorením dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré upravuje deviata časť Zákonníka práce. V súlade s § 223 na výkon prác mimo pracovného pomeru môžu zamestnávatelia aj od 1. 1. uzatvárať dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti.

Vyhlásenie na zdanenie príjmov a povinnosti zamestnávateľa

Každý zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu so zamestnávateľom má pri nástupe do zamestnania právo, nie povinnosť, podpísať Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. Ak má daňovník viacerých zamestnávateľov súčasne, vyhlásenie môže predložiť len jednému z nich. Ministerstvo financií SR oznámením číslo MF/023096/2012-72 o uverejnení vzorov odporúčaných tlačív v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti uverejneným vo Finančnom spravodajcovi č. 1/2013 odporúča zamestnávateľom, ktorí sú platiteľmi dane, používať tlačivo „Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z.

Prečítajte si tiež: Pracovné vyučovanie a didaktické pomôcky

Sociálne poistenie pri dohodách o prácach mimo pracovného pomeru

Ak zamestnávateľ zamestnáva fyzické osoby na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru uzatvorených pred 1. 1. 2013 a tieto osoby majú od 1. 1. 2013 na účely sociálneho poistenia postavenie zamestnanca, zamestnávateľ bol povinný prihlásiť ich na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, resp. u zamestnancov s nepravidelným príjmom na dôchodkové poistenie najneskôr do 31. 1. Povinnosť prihlásenia zamestnanca do registra plní zamestnávateľ podaním Registračného listu FO. V súčasnej dobe sú zamestnávatelia povinní predkladať Registračné listy FO elektronicky. V sociálnom poistení sa uplatňuje inštitút prerušenia poistenia. Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti (§ 26 ods. v období od 11. Zamestnávateľ je povinný prerušenie poistenia oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne elektronicky do 8, resp. 30 dní od prerušenia poistenia zaslaním Registračného listu FO.

Zdravotné poistenie a oznamovacia povinnosť

Zamestnávateľ je v zmysle § 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení povinný prihlásiť zamestnanca do pobočky zdravotnej poisťovne, v ktorej je zamestnanec poistený, na tlačive predpísanom príslušnou zdravotnou poisťovňou do 8 pracovných dní od vzniku pracovného pomeru. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou určil pre tento účel Metodickým usmernením č. 3/2/2009 tlačivo Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie. Oznámenie má listinnú aj elektronickú formu. od 1. 1. Zamestnávateľ prihlasuje zamestnanca pracujúceho na základe dohody rovnako ako zamestnanca v pracovnom pomere. Podľa usmernenia Ministerstva zdravotníctva SR, odboru poisťovníctva a makroekonomiky zdravotníctva sa bude používať kód 2D (zamestnanec pracujúci na dohodu).

Mzda a mzdové podmienky

Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. V zmysle § 118 Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa považuje aj plnenie poskytované za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia zamestnanca, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Mzdou nie je plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa osobitných predpisov, najmä náhrady mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť. Mzdové podmienky, t. j. vymedzenie jednotlivých zložiek mzdy, ich výšku a podmienky poskytnutia je zamestnávateľ povinný dohodnúť s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, v mzdovom poriadku alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Poskytovanie minimálnej mzdy upravuje zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Podľa § 2 ods. 1 zákona o minimálnej mzde vláda nariadením vlády č. 326/2012 Z. z. ustanovila s účinnosťou od 1.

Započítavanie krátkodobých pracovných pomerov do dôchodku

Keď sa pýtame, ako sa počítajú odpracované roky, v slovenskej praxi tým zvyčajne myslíme roky dôchodkového poistenia. Nie každý mesiac v práci je automaticky započítaný a naopak, nie všetko, čo nevyzerá ako „práca“, je mimo systému. Oficiálne sa dĺžka posudzuje podľa obdobia dôchodkového poistenia, nie podľa voľného pojmu odpracované roky. Preto môže mať človek s rovnakou dĺžkou kariéry rozdielny súčet, ak mal medzery bez poistenia alebo naopak obdobia, ktoré sa rátajú aj bez zárobku. V jadre platí, že súčet sa skladá z kalendárnych dní poistenia, ktoré Sociálna poisťovňa sčítava a prepočítava na výslednú dĺžku. Nepočíta sa „na celé roky“, ale presne podľa trvania, pričom krátke úseky sa kumulujú. Ak chcete vedieť, koľko vám chýba, pýtajte sa na dĺžku obdobia dôchodkového poistenia. Popri tom existujú aj náhradné obdobia, ktoré zákon uznáva, hoci nemusí ísť o klasický pracovný pomer. Typickým príkladom je osobná starostlivosť o dieťa v rozsahu určenom zákonom alebo obdobia povinnej služby v minulosti. Odpracované roky teda v praxi nemusia presne kopírovať roky v zamestnaneckej zmluve. Zamestnanie sa započítava vtedy, keď z neho vzniklo povinné dôchodkové poistenie a bolo platené poistné. Pri SZČO rozhoduje, či vznikla povinnosť poistenia podľa zákona a či boli odvody zaplatené. Náhradné obdobia majú vlastné podmienky a limity. Zákon presne vymedzuje, ktoré situácie sa uznávajú a v akom rozsahu. Ak sa pýtate, ako sa počítajú odpracované roky pri kombinácii viacerých činností, platí jednoduchá zásada: dva prekryté úseky sa nezrátajú „dvojnásobne“. Dĺžka poistenia sa eviduje po dňoch. Každý deň, v ktorom poistenie trvalo, sa zarátava a následne sa všetky dni spočítajú. Krátke epizódy poistenia sa kumulujú a spolu vytvoria mesiace a roky. Zaokrúhľovanie sa nedeje tak, že by sa „doplňovalo“ do celých rokov; naopak, počíta sa presne podľa trvania. Ak ste mali poistenie prerušené, medzery sa do súčtu nezapočítajú. Práve preto je dôležité rozumieť rozdielu medzi kalendárnym časom v práci a oficiálnym obdobím poistenia. Ak ste v jednom čase pracovali u dvoch zamestnávateľov, alebo ste popri zamestnaní mali živnosť, obdobie sa do dĺžky poistenia zarátava len raz. Pri prerušení poistenia (napríklad ukončenie pracovného pomeru bez okamžitého nástupu inde) vzniká medzera, ktorá znižuje celkový súčet. Nevyhnutné je, aby boli údaje správne zaevidované. V prípade nezrovnalostí je lepšie riešiť ich čím skôr, nie až v predduchodkovom veku. Ak ste pracovali v členskom štáte EÚ alebo v krajine, s ktorou má Slovensko uzavretú medzinárodnú dohodu o sociálnom zabezpečení, obdobia poistenia sa spravidla koordinujú. Takéto koordinované sčítanie neznamená dvojité započítanie toho istého času; skôr to zabezpečí, aby vám neprepadli roky len preto, že ste ich získali v odlišných systémoch. Dôležité je uchovávať si doklady z pracovných pomerov v zahraničí a včas si preveriť, ako sa budú obdobia komunikovať medzi inštitúciami. Pre vznik nároku na starobný dôchodok potrebujete popri dosiahnutí dôchodkového veku mať najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia. To je minimum, ktoré sa často skrýva za otázkou, koľko „odpracovaných rokov“ treba. Načasovanie odchodu je samostatná téma. Z hľadiska dĺžky poistenia platí, že každý ďalší mesiac s poistením súčet zväčšuje. Najistejšou cestou je nahliadnuť do osobného účtu poistenca v Sociálnej poisťovni alebo požiadať o oficiálnu informáciu o stave individuálneho účtu. Ak spozorujete nezrovnalosti, riešte ich hneď - či už prekryvy, chýbajúce odvody alebo nesprávne uvedené dátumy. Priebežná kontrola je zároveň najpraktickejšia odpoveď na to, ako sa počítajú odpracované roky vo vašom konkrétnom prípade. V bežnom jazyku si ľudia odpracované roky zamieňajú s dĺžkou pracovných zmlúv. Z pohľadu dôchodku však rozhoduje len obdobie, keď ste boli dôchodkovo poistený, alebo obdobie, ktoré zákon uznáva ako náhradné. Rovnako platí, že niektoré zákonom vymedzené situácie sa započítavajú, hoci nejde o „prácu“ v užšom zmysle slova. Ak teda chcete mať jasnú odpoveď na otázku, ako sa počítajú odpracované roky, myslite vždy na poistný vzťah, jeho trvanie a správnu evidenciu.

Zákon o sociálnom poistení a jeho vývoj

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení prešiel viacerými novelizáciami. Dňa 24. septembra 2003 Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť v zásade od 1. januára 2004. Dňa 22. októbra 2003 prezident Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky zákon o sociálnom poistení z 24. septembra 2003 na opätovné prerokovanie. Národná rada Slovenskej republiky 30. októbra 2003 zákon o sociálnom poistení opätovne prerokovala a schválila. Týmto zákonom sa uskutočnila rekodifikácia, čiže rekonštrukcia zákona č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z. Potreba zmeny zákona č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z. vyplynula z cieľov a úloh, ktoré si súčasná vláda Slovenskej republiky vytýčila a ku ktorým sa zaviazala vo svojom Programovom vyhlásení. Tieto zmeny majú zásadný charakter a sú tak rozsiahle, že ich zapracovanie do zákona č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa k 1. januáru 2004 novelizoval zákonom č. 551/2003 Z.z., zákonom č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a k 1. februáru 2004 zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom č. 43/2004 Z. z. V súvislosti so schválením zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa realizuje reforma systému dôchodkového zabezpečenia a zavádza sa systém starobného dôchodkového sporenia príspevkovo definovaný, bolo potrebné prepojiť tento systém starobného dôchodkového sporenia so systémom dôchodkového poistenia zmenou a doplnením zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je realizované v článku III zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Povinná účasť na starobnom dôchodkovom sporení je ustanovená pre tie fyzické osoby, ktoré pred 1. januárom 2005 neboli dôchodkovo poistené. Fyzické osoby, ktoré pred 1. januárom 2005 boli dôchodkovo poistené, sa budú môcť rozhodnúť v období od 1. januára 2005 do 30.

Prečítajte si tiež: Služby pre seniorov v Prešove: Zariadenie Náruč

Predmet a pôsobnosť zákona o sociálnom poistení

V rámci základných ustanovení zákona o sociálnom poistení sa upravuje jeho predmet a pôsobnosť. S účinnosťou od 1. júla 2002 bol zákonom č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vytvorený osobitný systém sociálneho zabezpečenia pre tzv. poistencov silových rezortov. S účinnosťou od 1.

Rozsah a obsah sociálneho poistenia

Zákon o sociálnom poistení novovymedzuje sociálne poistenie nielen z hľadiska jeho rozsahu, ale aj z hľadiska jeho obsahu. Sociálne poistenie teda zahŕňa problematiku súčasného nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania, platenia príspevkov na poistenie v nezamestnanosti vrátane právnej úpravy poskytovania podpory v nezamestnanosti a platenia príspevku do garančného fondu vrátane právnej úpravy uspokojovania nárokov zamestnancov z pracovného pomeru pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ktoré do 31. decembra 2003 sú upravené viacerými osobitnými právnymi predpismi (napr. zákon č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov, zákon č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia v znení neskorších predpisov, vyhláška Ústrednej rady odborov č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných prípadoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 557/1990 Zb. o mimoriadnom poskytovaní starobného dôchodku niektorým baníkom v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, zákon č. 311/2001 Z. z.

Dobrovoľné poistenie

V rekodifikovanom zákone o sociálnom poistení v porovnaní so zákonom č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z. je pri vymedzení sociálneho poistenia uplatnený nový pohľad na poistný systém, ktorý spočíva v tom, že sa rozširuje možnosť dobrovoľného poistenia na každú fyzickú osobu, ktorá nepodlieha povinnému poisteniu a novo sa umožňuje dobrovoľné poistenie aj fyzickej osobe, ktorá súčasne podlieha povinnému poisteniu. Tento nový pohľad na poistný systém je uplatnený najmä v systéme nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti. Vo vzťahu k dôchodkovému poisteniu nový pohľad spočíva aj v tom, že výkon zárobkovej činnosti, t. j. činnosti zamestnanca a vyššie príjmovej samostatne zárobkovo činnej osoby, a príjem z neho dosahovaný nie sú právnymi skutočnosťami, ktoré by mali negatívny vplyv na výplatu dôchodkovej dávky.

Druhy sociálneho poistenia

Nemocenské poistenie je definované ako poistenie pre prípad vzniku sociálnej udalosti krátkodobého charakteru, ktorou je dočasná pracovná neschopnosť, ošetrovanie chorého člena rodiny, tehotenstvo a materstvo. Dôchodkové poistenie je definované ako poistenie pre prípad vzniku sociálnej udalosti dlhodobého charakteru, ktorou je staroba, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu (invalidita) a úmrtie. Účelom dôchodkového poistenia je zabezpečiť príjem pri vzniku týchto sociálnych udalostí pre fyzické osoby podliehajúce dôchodkovému poisteniu bez ohľadu na to, či toto dôchodkové poistenie je povinné alebo dobrovoľné.

Garančné poistenie a poistenie v nezamestnanosti

Rekodifikovaný zákon o sociálnom poistení rozširuje sociálne poistenie v porovnaní so zákonom č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z. Garančné poistenie ako súčasť sociálneho poistenia sa v zásade transformovalo do rekodifikovaného zákona o sociálnom poistení z právnej úpravy platobnej neschopnosti zamestnávateľa a uspokojovania nárokov zamestnancov z pracovného pomeru pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa obsiahnutej v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a z právnej úpravy garančného fondu, príspevkov do garančného fondu a postupu pri uspokojovaní nárokov z garančného fondu obsiahnutej v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov. V porovnaní so zákonom č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z. rekodifikovaný zákon o sociálnom poistení upravuje garančné poistenie a poistenie v nezamestnanosti komplexne, t. j. nielen právnu úpravu platenia, odvádzania, kontroly a vymáhania poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu tak, ako bola obsiahnutá v zákone č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z., ale upravuje aj poskytovanie dávok z týchto systémov. V tejto súvislosti upozorňujeme, že zákonom č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý Národná rada Slovenskej republiky schválila 30. októbra 2003, s účinnosťou od 1. januára 2004 sa zrušuje Národný úrad práce a zákonom o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý účinnosť nadobudol tiež od 1. januára 2004, sa zrušuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov. To znamená, že s účinnosťou od 1. januára 2004 prechádza do pôsobnosti Sociálnej poisťovne výkon garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti.

Prečítajte si tiež: Kariéra v zariadení pre seniorov LUMEN

Zárobková činnosť a jej vplyv na sociálne poistenie

Jedným zo základných pojmov sociálneho poistenia je zárobková činnosť, ktorej definovanie je relevantné vo vzťahu k vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti, pretože fyzickým osobám, ktoré vykonávajú zárobkovú činnosť, vzniká povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti priamo zo zákona o sociálnom poistení. Na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia zárobkovou činnosťou je činnosť zamestnanca a činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená.

tags: #krátkodobé #pracovné #pomery #a #ich #započítanie