Mníchovská Dohoda: Kto a kedy ju uznal za neplatnú?

Úvod

Mníchovská dohoda z roku 1938 zostáva kontroverznou témou v európskych dejinách. Táto dohoda, podpísaná medzi Nemeckom, Talianskom, Francúzskom a Spojeným kráľovstvom, umožnila Nemecku anektovať Sudety, pohraničné územie Československa. Článok sa zaoberá tým, kto a kedy uznal Mníchovskú dohodu za neplatnú, a aké to malo dôsledky pre Československo a medzinárodné vzťahy.

Historické pozadie a kontext

Kronikár Nestor píše v Letopise o dávnych časoch, že slovanský národ pôvodne žil okolo rieky Dunaj. Potom sa však rozišiel do rôznych smerov a prijal meno podľa svojich nových krajín. Európsky jarlyk sa nazývala zmluva s Franskou ríšou. Národy žijúce západne od Slovanov sa skôr zorganizovali ako štáty a Slovania na ceste k svojej štátnosti museli s nimi čiastočne bojovať a čiastočne uzatvárať dohody. Moravské knieža Svätopluk uzavrel takú zmluvu v roku 874. Uznal nadvládu Východofranského cisára Ľudovíta II. Nemca, dokonca mu platil ročne určitý poplatok, ale vďaka zmluve mal krytú západnú hranicu a mohol rozširovať svoje pôvodné kniežatstvo na severovýchod.

V 19. storočí vôbec nemali na to podmienky; v 20. storočí Československo vytvorilo Malú dohodu s Juhosláviou (a Rumunskom) na obranu proti Nemecku a Maďarsku, ktorá sa v roku 1938 pred Mníchovskou dohodou rozsypala. V marci 1939 sa Slovensko pokúšalo dostať pod ochranu Poľska, aby sa vyhlo ovládnutiu Nemeckom, ale bez úspechu. Juhoslávia zostala proti útoku Nemecka v apríli 1941 osamotená.

Postoj Československej exilovej vlády

Československo fakticky zaniklo bez toho, že by proti tomuto štátu bola vedená regulárna vojna. Zaniklo po dvojnásobnej zrade, a to 29. 9. 1938 po zrade jeho spojencov (Francúzska a V. Británie) a po zrade jeho vlády, ktorá prijala Mníchovskú dohodu. A v druhej etape a v druhom poradí fakticky Č-SR (už s pomlčkou) zanikla po zrade prezidenta Č-SR (Dr. E. Hácha podpísal v Berlíne dokument o anektovaní českej časti štátu Ríšou) a zanikla ďalej po zrade vlády Č-SR (R. Beran), resp. tiež po tzv. domácej zrade vykonanej slovenským snemom, vyhlásením zdanlivej samostatnosti Slovenska, s nedemokratickou a neparlamentnou formou štátu a štátnym režimom, závislým a podriadeným nacistickému Nemecku bez súhlasu obyvateľov, slovenského národa, resp.

Inou možnosťou bolo dosiahnuť odvolanie podpisu na Mníchovskej dohode od Veľkej Británie a Francúzska, a dosiahnuť súhlas antifašistických mocností a štátov - so stanoviskom, že Mníchovská dohoda je neplatná, že je absolútne neplatná, neplatná od samého začiatku.

Prečítajte si tiež: Smutná správa o Fedorovi Šrobárovi

Dôsledkom uznania tejto nulity, neplatnosti od samého začiatku by boli dva závery - jeden do neskoršieho obdobia po podpísaní tejto dohody, druhý do obdobia pred jej signovaním. Absolútna neplatnosť znamenala, že všetky právne skutočnosti, ktoré sa udiali po Mníchovskej dohode, od 29. 9. 1938, sú tiež absolútne neplatnými, pretože sa stali, uskutočnili v priamej príčinnej súvislosti s Mníchovskou dohodou. Neplatným by potom bolo aj obsadenie československého pohraničia, a to sudetského (dohodlo sa to v Mníchove), ale neplatným by bola aj viedenská arbitráž, t.j. zabratie (anexia) južného územia Slovenska Maďarskom, pretože sa o jej uskutočnení dohodlo v Mníchove, ktorý bol jej príčinou, podnetom k nej. A neplatným by bola v prípade zneplatnenia Mníchova aj autonómia Slovenska, (6. október 1938), aj vyhlásenie samostatnosti slovenského štátu. A pri obrátenom pohľade to znamenalo, že právne platným stavom, je stav, ktorý bol pred 29. 9. 1938. Vyplývalo z toho a znamenalo by to prijatie a uznanie stanoviska, že ČSR právne ďalej a bez prerušenia jestvuje, že je tu Dr. E.

Postoj Veľkej Británie

Stanovisko britskej diplomacie sa pri všetkej jej konzervatívnosti, lojalite ku konaniam predchádzajúcich britských vlád, ktoré nechcela otvorene dezavovať a ich konanie v Mníchove vyhlásiť za protiprávne, sa vyvíjalo, akoby v spomalenej evolúcii. Právne postavenie československých emigračných orgánov sa z priznaného statusu dočasnej vlády (nótou z 21. júla 1940), zmenilo a povýšilo nótou zo dňa 18. júla 1941 na úroveň plnoprávnej vlády štátu, ktorý bol zbavený slobody. Touto formuláciou sa britská vláda posunula od vyhlásenia protiprávnosti konania Nemecka z 15. marca 1939, ktoré urobila po obsadení Čiech a Moravy, do možnosti postúpiť o krok ďalej a to aj k uznaniu skrivodlivosti v prípade Mníchova.

Britská vláda však zotrvávala na stanovisku, že Mníchovská dohoda pre V. Britániu ako jej signatára stále platí. Znamenalo to, že pre V. Britániu ani v roku 1941, ani za premiéra W. Churchilla, neplatili predmníchovské hranice, neplatila ani právna kontinuita ČSR. Stanovisko V. Británie ako signatára Mníchovskej dohody o odtrhnutí pohraničného územia ČSR - bolo v roku 1940 aj 1941 poznamenané touto stigmou, doslova hriechom spáchaným jej konaním, ktorým bezprecedentne porušila medzinárodné právo. V. Británia sa usilovala tento svoj právny delikt prekryť, zaretušovať tým, že naďalej uznávala Mníchovskú dohodu, t.j. hlásila sa k ČSR, ale ako k štátu, ktorého hranice sú určené touto dohodou, a teda neplatia pre ňu predmníchovské, ale pomníchovské hranice.

Vláda premiéra W. Churchilla vyhlásila v diplomatickej nóte, že sa nemôže zaviazať uznávať a rešpektovať akékoľvek budúce hranice v strednej Európe.

Dejinný zlom a ZSSR

Rozhodujúci moment, rozhodujúca udalosť pre riešenie a perspektívne pre vyriešenie dvoch zásadných otázok a to: právnej kontinuity predmníchovskej ČSR, alebo právneho jestvovania vojnového slovenského štátu, nastal až po 22. Všetky politické a ideologické konflikty, protirečenia, všetky kakafónie z obdobia Mníchova, ktorý bol úvodom k druhej svetovej vojne, antagonizmy z obdobia začatia tejto vojny, neprehľadnosti situácie v období „podivnej vojny“ (Sitzkriegu) Anglicka a Francúzska Nemeckom z obdobia paktu o neútočení Nemecka a ZSSR, sa rozplynuli a svetové rovnobežky a poludníky sa vrátili na svoje miesto. V. Británia, USA ponúkli ZSSR pomoc proti nemeckej agresii a vytvára sa protihitlerovská kalícia.

Prečítajte si tiež: Ako sa počíta posledný rok do dôchodku?

Kto ako posledný uznal neplatnosť Mníchovskej dohody?

Dňa 18. júla 1941 sa stali dve vý… (text nedokončený)

Je zložité určiť, ktorá krajina ako posledná uznala neplatnosť Mníchovskej dohody. Z historických záznamov vyplýva, že Sovietsky zväz ju odmietol uznať od samého začiatku. Francúzsko a Spojené kráľovstvo, ktoré dohodu podpísali, ju neskôr anulovali, no presné dátumy a okolnosti sa líšia. Československá exilová vláda, vedená Edvardom Benešom, neustále pracovala na tom, aby bola dohoda označená za neplatnú od samého začiatku.

Dôsledky uznania neplatnosti dohody

Uznanie neplatnosti Mníchovskej dohody malo zásadný význam pre obnovu Československa v predvojnových hraniciach. Znamenalo to, že anektovanie Sudet Nemeckom bolo nelegitímne a že Československo malo právo na obnovu svojej suverenity. Toto uznanie tiež posilnilo pozíciu československej exilovej vlády a umožnilo jej aktívne sa podieľať na povojnovom usporiadaní Európy.

Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na rodičovský príspevok

tags: #kto #ako #posledny #uznal #neplatnost #mnichovskej