
Tento článok sa zaoberá problematikou vlastníctva lesných pozemkov obcami na Slovensku, s dôrazom na relevantnú legislatívu, ktorá túto oblasť upravuje. Analyzuje proces transformácie vlastníckych a užívacích vzťahov k pôde a upresňuje práva a povinnosti obcí ako vlastníkov lesných pozemkov.
Uplatňovaním zákonov riešiacich nápravu krívd vo vlastníctve lesných pozemkov sa začal zložitý a dlhotrvajúci proces, ktorý nie je ani s odstupom viac než dvadsať rokov ukončený. Celková výmera lesných pozemkov, ktoré sú predmetom transformácie vlastníckych a užívacích vzťahov k pôde v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a ministerstva obrany predstavuje výmeru s rozlohou 1 148 012 hektárov. Doteraz bolo v rámci Slovenskej republiky celkovo vybavených 65 495 žiadostí o usporiadanie vlastníckych a užívacích práv fyzických osôb.
Vlastnícke práva k lesným pozemkom, ktoré boli k 31. decembru 1949 vo vlastníctve obcí a prešli do vlastníctva štátu, upravuje zákon č. 306/1992 Zb. Tento zákon je kľúčový pre obce, ktoré si nárokujú na vrátenie lesných pozemkov, ktoré im patrili pred rokom 1950.
Obce, ktoré svoje vlastnícke práva nadobudli dňom účinnosti tohto zákona, čiže 25. júna 1992, sú povinné spísať s doterajšími užívateľmi protokoly o odovzdaní majetku a do 12 mesiacov od prevzatia majetku sú povinné podať návrh na zápis do katastra nehnuteľností.
Zákon č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, je dôležitým právnym predpisom, ktorý upravuje nájomné vzťahy týkajúce sa poľnohospodárskej a lesnej pôdy. Tento zákon bol viackrát novelizovaný, napríklad zákonmi č. 549/2004 Z.z., 571/2007 Z.z., 274/2009 Z.z. a 396/2009 Z.z.
Prečítajte si tiež: Premena ornej pôdy na Slovensku
Nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami osobitného predpisu o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak. Pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku. Nájomca pozemku prenechaného na poľnohospodárske účely je oprávnený brať z neho aj úžitky. Ak nie je dohodnuté inak, obvyklé náklady pri bežnom užívaní prenajatého pozemku spojené s jeho udržiavaním v stave spôsobilom na dosiahnutie účelu nájmu znáša nájomca. Ak nie je dohodnuté inak, nájomné z pozemkov prenajatých na poľnohospodárske účely sa platí ročne pozadu k 1. októbru kalendárneho roka.
V prípade mimoriadnych okolností, ktoré nájomca nespôsobil a nemohol ich odvrátiť, nie je povinný platiť nájomné alebo má právo na primeranú zľavu z nájomného. Zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely dohodnutú na neurčitý čas možno vypovedať k 1. novembru s jednoročnou výpovednou lehotou, ak sa nedohodne inak.
Ak prenajatý pozemok slúži na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu, spravujú sa práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu ustanoveniami § 1 až 6, ak nie je v tejto časti ustanovené inak. Pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov. Na vznik zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu.
Nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak. Ak nemohol nájomca dosiahnuť žiaden výnos z dôvodu podstatnej zmeny hospodárskych pomerov, má právo na odpustenie alebo na primeranú zľavu z nájomného. Ak prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, písomne nevyzve druhú zmluvnú stranu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku po skončení nájmu, zmluva sa obnovuje na určitý čas podľa § 8. Ak ide o zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku dohodnutú na neurčitý čas, možno ju vypovedať len písomne; výpovedná lehota sa nesmie skončiť pred uplynutím času nájmu podľa § 8; ak sa nedohodne inak.
Ak nájomca vynaložil nevyhnutné náklady na udržiavanie pozemku v stave spôsobilom na riadne poľnohospodárske využitie, má právo na primerané predĺženie času nájmu alebo na primeranú náhradu. Zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa uzatvára písomnou formou. Nájomca je povinný viesť evidenciu pozemkov, ktoré má prenajaté, a ktoré sám vlastní a obhospodaruje podľa prenajímateľov a druhu pozemkov.
Prečítajte si tiež: Sprievodca prevodom vlastníctva bytu
Ak doterajší nájomca užíva pozemky, kde sa zmluvný nájom skončil alebo sa má skončiť a doterajší prenajímateľ vyzval nájomcu na vrátenie a prevzatie pozemkov, ktoré nie sú prístupné alebo ich nemožno racionálne užívať, je doterajší nájomca povinný s vlastníkom (ďalej len "doterajší prenajímateľ") uzatvoriť na základe jeho písomnej žiadosti podnájomnú zmluvu k pozemkom, ktoré má prenajaté podľa tohto zákona, a to v primeranej výmere a bonite. Nájomcovi vzniká právo a povinnosť hospodárenia na pozemkoch, ktoré vlastní doterajší prenajímateľ za tých istých podmienok, aké sú upravené v podnájomnej zmluve.
Obvyklou výškou nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku (ďalej len „obvyklá výška nájomného“) sa na účely tohto zákona rozumie údaj o výške nájomného za 1 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorý každoročne k 30. júnu za predchádzajúci rok zverejňuje príslušný okresný úrad pre každé katastrálne územie z údajov, ktoré zistí z evidencie dohodnutého a zaplateného nájomného podľa § 14 ods.
Ak počas nájmu pozemku na poľnohospodárske účely dôjde k predaju podniku, k predaju väčšinového podielu podľa § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka, k predaju väčšiny majetkových podielov alebo väčšiny akcií doterajšieho nájomcu, prenajímateľ môže do šiestich mesiacov odo dňa predaja odstúpiť od zmluvy; nájomný vzťah zaniká po zbere úrody.
Majetok cirkví a náboženských spoločností je upravený zákonom č. 282/1993 Z.z. a zákonom č. 161/2005. Právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnému majetku si mohli uplatniť oprávnené osoby, ktorými sú štátom registrované cirkvi a náboženské spoločnosti a majú právnu subjektivitu, ktorých majetok prešiel do vlastníctva štátu alebo obce v rozhodnom období od 8. mája 1945 a pri židovských obciach od 2. Novembra 1983 do 1. januára 1990.
Výzvy na vydanie vlastníctva mohli oprávnené osoby uplatniť písomne v lehote 12 mesiacov od účinnosti zákona č. 282/1993 Z.z. a v lehote do 30. apríla 2006 podľa zákona č. 161/2005 Z.z., inak právo zaniklo.
Prečítajte si tiež: Nehnuteľnosti v Severnom Macedónsku: Právny rámec
Na vysporiadanie užívacích práv k spoločnej nehnuteľnosti (bývalé urbariáty, komposesoráty a podobné právne útvary) vlastníci určia spoločného zástupcu alebo zástupcov a spôsob ich konania. K tomu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny majiteľov vlastníckych podielov, ak zákon nestanoví inak.
tags: #vlastnictvo #lesných #pozemkov #obcami #na #Slovensku