Kto Má Nárok na Dávku v Nezamestnanosti: Študent a Podmienky

Ukončenie štúdia predstavuje významný životný krok, ktorý však často sprevádzajú otázky týkajúce sa sociálneho poistenia a nároku na dávku v nezamestnanosti. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako je to s nárokom na dávku v nezamestnanosti pre študentov a absolventov škôl na Slovensku. Dátum publikácie: 28. 9.

Základné Informácie o Sociálnom Poistení Študentov

Študent (žiak strednej školy alebo študent denného štúdia vysokej školy) nie je povinne poistený na sociálne poistenie. To znamená, že počas štúdia nemá voči Sociálnej poisťovni žiadne prihlasovacie, oznamovacie ani odvodové povinnosti. Z dôvodu začiatku, ukončenia alebo prípadného prerušenia štúdia nemusí Sociálnej poisťovni nič oznamovať ani platiť žiadne poistné. Výnimkou je len študent poberajúci sirotský dôchodok, ktorý má oznamovacie povinnosti.

Len zo samotného postavenia študenta teda nevyplýva povinnosť platiť poistné na žiadny druh sociálneho poistenia. Táto povinnosť nevyplýva ani štátu, čiže študent nemá automaticky nárok na dávky zo sociálneho poistenia. Od 1. januára 2004 sa obdobie štúdia nezhodnocuje pri uplatňovaní si nároku na akúkoľvek dávku zo Sociálnej poisťovne. Keďže študent sám neplatí poistné na žiadny druh sociálneho poistenia a neplatí ich za neho nikto, nemá ani nárok na žiadnu dávku zo Sociálnej poisťovne.

Nárok na Dávku v Nezamestnanosti po Ukončení Štúdia

Keďže počas štúdia nie je študent automaticky poistený na sociálne poistenie a nikto zaňho poistné neplatí, absolvent strednej či vysokej školy nemá po ukončení štúdia automaticky nárok na dávku v nezamestnanosti či iné dávky, ktoré sú podmienené predchádzajúcim uhrádzaním poistného. Štát platí za študenta len zdravotné poistenie, ktoré mu zabezpečí zdravotnú starostlivosť (v prípade choroby, či úrazu, liečby a pod.).

Podmienky pre Získanie Dávky v Nezamestnanosti

Dávku v nezamestnanosti však môže získať, ak si počas školy platil dobrovoľne niektoré druhy poistenia. Finančný príspevok môžu študenti získať v prípade, ak boli poistení najmenej 730 dní a zároveň evidovaní na úrade práce. Študenti si môžu platiť dobrovoľné sociálne poistenie už od 16 rokov. Podmienkou vzniku nároku na túto dávku je trvanie poistenia v nezamestnanosti najmenej dva roky.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Príklad z Praxe

Študent ukončí štúdium, nenájde si prácu a zaeviduje sa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. V Sociálnej poisťovni si uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti. Sociálna poisťovňa mu ju neprizná, pretože podmienkou jej priznania je trvanie poistenia v nezamestnanosti aspoň 730 dní v posledných troch rokoch pred zaevidovaním sa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

Možnosti pre Študentov Počas Štúdia

Ak študent popri štúdiu začne vykonávať nejaký druh zárobkovej činnosti, povinnosti mu vzniknú (pozri časť Práca na základe pracovnej zmluvy a i.).

Dobrovoľné Poistenie

Ak študent chce byť zúčastnený na sociálnom poistení v období štúdia (a následne - po splnení všetkých podmienok - mať nárok na dávky zo Sociálnej poisťovne), môže využiť dobrovoľné poistenie. Študent sa môže už od 16-tich rokov veku v Sociálnej poisťovni poistiť dobrovoľne na jednotlivé druhy poistenia. Ak mu dobrovoľné poistenie trvalo dostatočné obdobie, môže získať napr. nárok na dávky v nezamestnanosti. Toto poistenie sa im zaráta aj do obdobia dôchodkového poistenia pre budúci nárok na dôchodok.

Práca na Základe Pracovnej Zmluvy

Ak sa študent počas štúdia zamestná na základe pracovnej zmluvy, nadobúda v sociálnom poistení právne postavenie zamestnanca s povinnosťou platiť poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia. Študent nemá voči Sociálnej poisťovni prihlasovacie, oznamovacie, odhlasovacie a odvodové povinnosti. Tieto plní jeho zamestnávateľ, to znamená, že zamestnávateľ odvádza Sociálnej poisťovni poistné, ktoré je povinný platiť študent ako zamestnanec. Študent v postavení zamestnanca je povinne poistený na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné a invalidné) a poistenie v nezamestnanosti, zamestnávateľ okrem poistného do uvedených fondov platí aj poistné na úrazové a garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Obdobie pracovného pomeru, t. j.

Práca na Dohodu o Brigádnickej Práci Študentov

Študenti pracujúci na dohodu o brigádnickej práci študentov sú poistení a povinní platiť poistné na dôchodkové poistenie (starobné a invalidné), poistné za nich odvádza zamestnávateľ. Títo študenti sami žiadne povinnosti voči Sociálnej poisťovni nemajú, plní ich zamestnávateľ. Ak pravidelný mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem z tejto dohody u študenta mladšieho ako 18 rokov nepresiahol sumu 68 eur a u študenta nad 18 rokov nepresiahol 159 eur a študent požiadal o výnimku z platenia poistného, nemá postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. Uvedené sumy platia pre kalendárne mesiace roku 2014. Od 1. januára 2015 (za kalendárne mesiace roku 2015) sa hranica mesačného príjmu alebo priemerného mesačného príjmu z dohody, ku ktorej si študent uplatní u zamestnávateľa výnimku, zvýši na jednotnú sumu 200 eur. Výnimka platí až do skončenia právneho vzťahu dohody alebo do posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom ukončenie uplatňovania výnimky študent oznámi zamestnávateľovi. O výnimku žiada študent u zamestnávateľa na tlačive Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov. Zamestnávateľa informuje písomne aj v prípade, že výnimku si ďalej uplatňovať nechce. Ak príjem z dohody presiahne hraničné sumy, študentovi vznikne dôchodkové poistenie aj v prípade, že o výnimku požiadal. V tomto prípade platí poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu, ktorý sa určí ako rozdiel medzi pravidelným mesačným príjmom alebo priemerným mesačným príjmom a hraničnou sumou (68 alebo 159 eur platnou pre rok 2014, 200 eur platnou pre rok 2015).

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Príklad z Praxe

17-ročný žiak strednej školy má od októbra 2014 uzatvorenú dohodu o brigádnickej práci študentov s pravidelným mesačným príjmom, pričom už na začiatku dohody požiadal o výnimku z platenia poistného na dôchodkové poistenie. V októbri a v novembri 2014 zarobil 65 eur, v decembri 2014 zarobí 100 eur, v januári 2015 zarobí 150 eur. Za október a november 2014 poistné na dôchodkové poistenie neplatí (príjem nižší ako 68 eur), za december 2014 zaplatí poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu 32eur (rozdiel medzi príjmom 100 eur a hraničnou sumou 68 eur), t. j. poistné na starobné a invalidné poistenie spolu v sume 2,24 eur. Za január 2015 sa hraničná suma zvýši na 200 eur, preto z dosiahnutého príjmu v sume 150 nebude platiť poistné na dôchodkové poistenie.

Odvodová Odpočítateľná Položka u Študentov

Počas letných prázdnin, viac ako inokedy, študenti pracujú ako brigádnici. Ak so svojim zamestnávateľom uzavrú dohodu o brigádnickej práci študentov, majú právo uplatniť si odvodovú odpočítateľnú položku (známu tiež ako odvodová úľava) a znížiť si tak vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie. Vďaka tomu môžu zarobiť viac. O takúto úľavu je možné požiadať len u jedného zamestnávateľa na jednu dohodu o brigádnickej prácu študentov. Ak majú viacero dohôd (brigád), na ostatné si už odvodovú úľavu uplatniť nemôžu. Tlačivo pre zamestnávateľa nájdete na stiahnutie tu: Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov.

Odvodová odpočítateľná položka predstavuje 200 eur za kalendárny mesiac. Ak má študent - brigádnik vymeriavací základ (odmenu v hrubom) na základe určenej dohody nižší ako 200 eur za mesiac, odvodová úľava je v sume tohto vymeriavacieho základu. Ak je jeho hrubá mzda nižšia ako 200 eur za mesiac, odvodová úľava je v sume tohto vymeriavacieho základu. Ak je hrubá mzda vyššia ako 200 eur mesačne, odvody mu zamestnávateľ vyráta z rozdielu hrubej mzdy a sumy 200 eur. Pri platení poistného za zamestnávateľa na účely úrazového a garančného poistenia sa odvodovo odpočítateľná položka v sume 200 eur neodpočítava.

Povinnosti Študentov - Sirotích Dôchodcov

Osobitné pravidlá platia pre absolventov štúdia, ktorí sú poberateľmi sirotského dôchodku. Ak študent poberá sirotský dôchodok, nahlasuje Sociálnej poisťovni ukončenie štúdia v prípade, ak ho zanechá predčasne alebo ak štúdium preruší. Sumy sirotského dôchodku, ktoré mu Sociálna poisťovňa vyplatila navyše, bude povinný vrátiť, keďže mu už nepatrili. Nárok na výplatu sirotského dôchodku totiž zaniká dňom, keď poberatelia sirotského dôchodku prestávajú byť nezaopatreným dieťaťom, t. j. v prípade študenta ukončením či prerušením štúdia. Nárok na sirotský dôchodok rovnako zaniká dovŕšením veku 26 rokov. To, či sirota-študent ešte študuje, sa overuje potvrdením školy. Sociálna poisťovňa si to spravidla zisťuje sama v registri ministerstva školstva, a teda študent nemá žiadne povinnosti. Výnimkou sú študenti, ktorí zanechajú štúdium predčasne alebo ho prerušia, ako aj študenti-siroty, ktoré študujú v zahraničí alebo na školách, ktoré v tomto registri nie sú (zväčša ide o školy v pôsobnosti rezortov ministerstva vnútra a obrany). Tieto siroty sú však povinné potvrdenie o návšteve školy, resp. o jeho preruší alebo predčasnom ukončení, predložiť Sociálnej poisťovne sami.

Povinnosti pri Sirotskom Dôchodku

Študent nemá osobitné povinnosti voči Sociálnej poisťovni, plní ich jeho zamestnávateľ. O sirotský dôchodok môže študent požiadať v prípade úmrtia rodiča alebo osvojiteľa. Žiadosť o sirotský dôchodok spisuje pobočka Sociálnej poisťovne v mieste trvalého pobytu žiadateľa. Dieťa, ktoré dosiahlo 15 rokov veku a je spôsobilé na právne úkony, si uplatňuje nárok na sirotský dôchodok vo vlastnom mene. Za sirotu mladšiu ako 15 rokov, resp. Pri žiadaní o dôchodok študent preukáže, že je nezaopatreným dieťaťom a že sa sústavne pripravuje na povolanie. Ak študuje v zahraničí, potvrdenie o štúdiu sa posudzuje na základe rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky, Strediska na uznávanie dokladov o vzdelaní. Ak študuje v Českej republike na škole, ktorá sa nachádza v zozname uznaných vysokých škôl z Českej republiky, nie je potrebné žiadať Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní o posúdenie daného štúdia.

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká dňom, keď jeho poberateľ prestáva byť nezaopatreným dieťaťom, t. j. v prípade študenta ukončením štúdia. Nárok na výplatu sirotského dôchodku sa obnoví odo dňa, ktorým dieťa začalo znovu byť nezaopatreným dieťaťom. Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká aj osvojením nezaopatreného dieťaťa. Sirotský dôchodok sa prestane vyplácať od výplatného termínu dôchodku nasledujúceho po dni, keď tieto skutočnosti (napr. Rovnaké povinnosti ako pri sirotskom dôchodku spojené s preukazovaním nezaopatrenosti v prípade štúdia má aj žiak alebo študent, ktorý je poberateľom pozostalostnej úrazovej renty prekvalifikovanej od 1. Sociálna poisťovňa za termín ukončenia stredoškolského štúdia považuje posledný deň letných prázdnin po záverečnom roku štúdia.

Poberateľ dôchodkovej dávky je povinný v lehote do ôsmich dní oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Poberateľ sirotského dôchodku je povinný v tejto lehote vždy oznámiť, že štúdium zanechal (štúdium skončil skôr, ako je predpísaná dĺžka štúdia), prípadne štúdium prerušil.

Čo robiť Po Ukončení Štúdia

Ak sa bývalý študent zamestná na pracovný pomer alebo dohodu, povinnosti voči Sociálnej poisťovni plní za neho zamestnávateľ, a to od prvého dňa zamestnania. Ak bývalý študent začne podnikať alebo vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť a nadobudne na účely sociálneho poistenia právne postavenie SZČO, plní si povinnosti ako každá iná SZČO. Študent ukončí štúdium v máji 2014. V septembri toho istého roku si založí živnosť. Po prvý raz sa budú jeho povinnosti voči Sociálnej poisťovni posudzovať až k 1.

Evidencia na Úrade Práce

Zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie po ukončení strednej/vysokej školy je dobrovoľné, t.j. nehovoríme o povinnosti, ale o možnosti stať sa evidovaným uchádzačom o zamestnanie. U absolventov vysokých škôl sa za ukončenie sústavnej prípravy na povolanie považuje deň vykonania štátnej záverečnej skúšky. Ak si absolvent vysokej školy podá žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 10 kalendárnych dní od vykonania štátnej skúšky, úrad ho zaradí do evidencie odo dňa nasledujúceho po vykonaní skúšky. V prípade, ak si absolvent I./II. stupňa vysokej školy podá žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie po vykonaní štátnej záverečnej skúšky, úrad zaradí takéhoto občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pričom neprihliada na skutočnosť, či občan má alebo nemá podanú žiadosť, resp. prihlášku na vysokoškolské štúdium II./III.

Po prijatí na vysokoškolské štúdium II./III. stupňa je uchádzač o zamestnanie povinný predložiť úradu rozhodnutie o danej skutočnosti a potvrdenie o zápise na štúdium. Výnimkou je situácia, ak sa zápis na štúdium na vysokej škole uskutoční pred začiatkom akademického roka, v ktorom sa má začať jeho štúdium, t.j. výnimkou je situácia, ak sa zápis uskutoční pred 1. septembrom. V takomto prípade sa uchádzač o štúdium stáva študentom od začiatku tohto akademického roka, t.j. 1 septembrom, avšak pri sledovaní podmienky, že do 15. V prípade, ak bude absolvent I./II stupňa vysokej školy súvisle pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu na II./III. stupni vysokej školy (bude automaticky prijatý na ďalší stupeň vysokoškolského štúdia, bez povinnosti absolvovať prijímací pohovor), úrad takéhoto občana nezaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nakoľko obdobie od získania vysokoškolského vzdelania I. stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium II. stupňa alebo od získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium III. stupňa , ak zápis na vysokoškolské štúdium II. stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie I. stupňa, alebo ak zápis na vysokoškolské štúdium III. stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie II.

Absolventovi strednej školy stačí podať žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 10. septembra daného kalendárneho roku, nakoľko aj preňho platí 10 dňová lehota, ale absolvent strednej školy je považovaný za nezaopatrené dieťa do 31. augusta a rodičovi ešte za toto obdobie patrí prídavok na dieťa. Absolvent strednej školy si však žiadosť môže podať aj skôr, bezprostredne po vykonaní maturitnej skúšky, ak o to má záujem. V prípade, ak bude absolvent strednej školy pokračovať v štúdiu na vysokej škole, t.j. ak si podal prihlášku na štúdium na vysokú školu, žiadosť o zaradenie do evidencie mu stačí podať do 10. septembra, ale len v prípade, ak na štúdium nebol prijatý. Ak si absolvent nepodá žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie v zákonom stanovenej lehote, je považovaný za dobrovoľne nezamestnaného, z čoho mu vyplýva zákonná povinnosť hradiť si povinné zdravotné poistenie resp. doplatiť si alikvotnú časť.

Dôležité Termíny a Lehoty

Absolvent strednej školy má po ukončení štúdia nárok na riadne prázdniny. Takže, ak ste práve skončili strednú školu, zapísať sa na úrade práce sa nemusíte až do 31. augusta. Študentovi vysokej školy začína sústavná príprava na povolanie dňom zápisu na vysokú školu. Za jej ukončenie sa považuje deň vykonania štátnej záverečnej skúšky. Končí štúdium dňom vykonania záverečnej skúšky. Hoci by ste si mysleli, že svoje študentské roky ukončujete až promóciou, tá je už len slávnostným ceremoniálom a svoj slobodný študentský status ste stratili hneď po štátniciach.

Keď tak urobíte do 10 kalendárnych dní od ukončenia štúdia, budete do evidencie zaradení dňom nasledujúcim po ukončení štúdia (pozn.: ako uvádzame vyššie, dňom ukončenia štúdia rozumejte posledný august pre stredoškolských absolventov, deň záverečnej skúšky v prípade vysokoškolských absolventov). Ak si absolvent vysokej školy podá žiadosť o zaradenie do evidencie UoZ do 10 kalendárnych dní od vykonania štátnej skúšky, úrad ho zaradí do evidencie odo dňa nasledujúceho po vykonaní skúšky. Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie je odporúčané podať do 10 dní.

Potrebné Dokumenty

Pri žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie je potrebné predložiť:

• vyhlásenie o (ne) podaní prihlášky na vysokoškolské štúdium I. stupňa, II. stupňa, III.

Ďalšie Možnosti Podpory

Pomoc v Hmotnej Núdzi

Máš však možnosť požiadať o posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Pri výpočte nároku sa posudzuje tzv.

Aktivačný Príspevok

Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. 88,40 eura mesačne pre člena domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je plnoletý a vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme alebo sa zúčastňuje v rámci realizácie aktívnych opatrení na trhu práce na projektoch a programoch, ktoré svojim obsahom zodpovedajú aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme. Aktivačný príspevok nepatrí členovi domácnosti, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poskytuje sa mu príspevok na vykonávanie absolventskej praxe. Nárok na aktivačný príspevok môže vzniknúť na člena domácnosti až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa právoplatného rozhodnutia o odňatí aktivačného príspevku z dôvodu jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu alebo z dôvodu, že príjemca nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť a úrad zistil, že člen domácnosti nevykonával aktivity, ktoré sú podmienkou na vznik nároku na aktivačný príspevok.

Absolventská Prax

Spôsob ako naštartovať svoju pracovnú kariéru sa ti ponúka aj vďaka absolventskej praxi. Tu môžeš získať pracovné skúsenosti, praktické zručnosti a referencie pre budúcich zamestnávateľov, pričom ponúkaná pozícia by mala korešpondovať s tvojim dosiahnutým vzdelaním. Absolventská prax je určená pre mladých ľudí do 25 rokov evidovaných na úrade práce.

Hoci disponujú vzdelaním, teoretickými vedomosťami, jazykovými a počítačovými zručnosťami, a predovšetkým chuťou uplatniť ich v praxi, často im chýbajú praktické skúsenosti, ktoré zamestnávatelia pri prijímaní nových zamestnancov zvyčajne uprednostňujú. Jedným z riešení tohto problému môže byť absolventská prax.

Absolventská prax umožňuje mladým ľuďom overiť si svoje vedomosti a schopnosti v reálnom pracovnom prostredí, získať potrebné zručnosti a skúsenosti, a v mnohých prípadoch dokonca získať trvalé zamestnanie u zamestnávateľa, u ktorého prax vykonávali. Umožnenie vykonávania absolventskej praxe prináša výhody aj samotným zamestnávateľom, pretože je pre nich ekonomicky výhodné - nevyplácajú mzdu ani odvody, a zároveň majú možnosť zaškoliť si budúcich zamestnancov podľa vlastných potrieb.

tags: #kto #má #nárok #na #dávku #v