Kto má nárok na nezdaniteľné časti základu dane v Českej republike: Podmienky a prehľad

Daňový systém Slovenskej republiky, rovnako ako aj iné daňové systémy, umožňuje daňovníkom znížiť si základ dane o určité nezdaniteľné časti. Tieto časti sú definované zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a ich cieľom je zohľadniť osobné a rodinné pomery daňovníka, prípadne podporiť určité formy sporenia. Tento článok sa zameriava na podmienky, za ktorých si daňovník môže uplatniť nezdaniteľné časti základu dane, s dôrazom na situácie, keď daňovník dosahuje príjmy zo zdrojov v zahraničí, najmä z Českej republiky.

Daňová rezidencia a jej význam

Určenie daňovej rezidencie je kľúčové pre stanovenie rozsahu daňových povinností. Daňový rezident Slovenskej republiky má povinnosť zdaniť na Slovensku všetky svoje príjmy, teda príjmy zo zdrojov na území SR aj zo zdrojov v zahraničí (tzv. celosvetový príjem).

• Rezident SR: Občan, ktorý má na území SR trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku.
• Nerezident SR: Osoba, ktorá nespĺňa podmienky pre daňovú rezidenciu v SR. Predmetom dane nerezidenta sú len príjmy zo zdrojov na území SR.
• Daňovník nespolupracujúceho štátu: Fyzická alebo právnická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo sídlo v štáte, ktorý je uvedený v zozname štátov uverejnenom na webovom sídle Ministerstva financií SR alebo v zozname Európskej únie obsahujúcom štáty, ktoré nespolupracujú na daňové účely. Voči týmto daňovníkom sa uplatňuje zvýšená sadzba dane vyberanej zrážkou.

V prípade, že je daňovník považovaný za daňového rezidenta dvoch štátov súčasne (napr. SR a ČR), dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie. Tento konflikt sa rieši uplatnením rozhraničovacích kritérií, ktoré sú uvedené v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia. Medzi tieto kritériá patrí:

1. Stály byt: Byt, ktorý má daňovník vo vlastníctve alebo v držbe, má stály charakter, je zariadený a udržiavaný pre jeho stále použitie.
2. Stredisko životných záujmov: Štát, ku ktorému má daňovník bližšie osobné a hospodárske vzťahy (rodinné, sociálne, ekonomické vzťahy, zamestnanie, miesto podnikania atď.).
3. Obvyklé zdržiavanie sa: Štát, v ktorom sa daňovník obvykle zdržiava.
4. Štátne občianstvo: Ak nemožno určiť rezidenciu ani podľa predchádzajúcich kritérií, daňovník je rezidentom štátu, ktorého je štátnym občanom.

Zdaňovanie príjmov zo zahraničia

Zdaňovanie príjmov rezidenta SR, ktoré mu plynuli zo zdrojov v zahraničí, sa riadi príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia (ak existuje) a zákonom o dani z príjmov. Podmienkou uplatnenia zmluvy je preukázanie daňovej rezidencie do termínu výplaty, poukázania alebo pripísania príjmu k dobru daňovníka.

Príjmy zo závislej činnosti (zamestnania)

Ak rezident SR poberal v zdaňovacom období príjmy zo zamestnania vykonávaného v zahraničí, nemôže si sám vybrať štát, v ktorom bude tieto príjmy zdaňovať. Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia určujú, že príjmy zo zamestnania sa zdania v štáte skutočného výkonu činnosti (v štáte zdroja).

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

• Výnimka: Príjmy zo závislej činnosti nebudú podliehať zdaneniu v štáte výkonu zamestnania (v zahraničí) v tom prípade, keď rezident SR toto zamestnanie vykonáva v zmluvnom štáte kratšie ako 183 dní v danom roku (resp. v zahraničí je zamestnaný počas jedného obdobia alebo viacerých období nepresahujúcich v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, ktoré začína alebo končí v príslušnom daňovom roku) a zároveň mu mzdu vypláca slovenský zamestnávateľ, ktorý v zahraničí nemá umiestnenú stálu prevádzkareň.

Aj napriek tomu, že príjem zo zamestnania v zahraničí podľa zmluvy zdaňuje štát, kde sa závislá činnosť vykonáva, rezident SR má povinnosť uviesť tento príjem v daňovom priznaní podanom v SR.

Príjmy z prenájmu a predaja nehnuteľnosti

Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí sa riadi zákonom o dani z príjmov a článkom "Zisky zo scudzenia majetku" v príslušnej zmluve. Zdaňovanie príjmov z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí podlieha ustanoveniam zákona o dani z príjmov a článku "Príjmy z nehnuteľného majetku" príslušnej zmluvy.

• Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sú v SR podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane do výšky 500 eur. Ak príjmy daňovníka z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí presiahnu sumu 500 eur, do daňového priznania uvedie len príjem nad takto ustanovenú sumu.
• Príjmy z predaja nehnuteľnosti sú v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov od dane oslobodené, ak daňovník nehnuteľnosť vlastnil viac ako päť rokov.

V daňovom priznaní v SR daňovník (rezident SR) uvádza len príjmy, ktoré sú zdaniteľné v SR.

Príjmy z činnosti umelca alebo športovca

Ak rezident SR v zdaňovacom období dosiahne príjmy z činnosti umelca alebo športovca, ktorú vykonával v zmluvnom štáte v zahraničí, tieto príjmy môžu byť zdanené v zahraničí. To, či zahraničie toto právo využije a akým spôsobom, závisí od vnútroštátnych predpisov toho konkrétneho štátu. Rezident SR je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy a preto tento príjem uvedie vo svojom daňovom priznaní podanom v SR.

Výhry a ceny

V prípade, že rezident SR v priebehu zdaňovacieho obdobia obdržal výhru alebo cenu zo zmluvného štátu v zahraničí, zdaňuje sa tento príjem v súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia a zákonom o dani z príjmov.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

• Podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov od dane sú oslobodené výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa zákona č. 30/2019 Z. z.
• Iné prijaté výhry a ceny sú v SR podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru.

Úrokové príjmy

Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia rezident SR dosiahne úrokové príjmy zo zdrojov v zahraničí (napr. úroky z poskytnutých úverov, pôžičiek, z vkladov na vkladných knižkách v zahraničí), ich zdanenie je závislé najmä od existencie a znenia príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom. Uvedené príjmy je rezident SR povinný uviesť v daňovom priznaní podanom v SR.

V prípade niektorých zmluvných štátov (napr. Česká republika, Maďarská republika resp. Rakúska republika) podľa zmluvy úroky nie sú zdaniteľné v štáte ich zdroja. Podmienkou uplatnenia zvýhodnenia v zmysle zmluvy je preukázanie, že daňovník je rezidentom SR a zároveň skutočným vlastníkom úrokov.

Dividendy (podiely na zisku)

Ak rezident SR v zdaňovacom období obdržal dividendy (podiely na zisku) zo zahraničia, pri ich zdaňovaní sa v prípade zmluvného štátu postupuje v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom a zákonom o dani z príjmov. Pre uplatnenie postupu podľa zmluvy je potrebné, aby daňovník preukázal platiteľovi príjmu (napr. zahraničnej spoločnosti), že je daňovým rezidentom SR, a to ešte pred tým, ako mu takýto príjem bude vyplatený.

Nezdaniteľné časti základu dane

Nezdaniteľné časti základu dane sú sumy, o ktoré si daňovník, ktorý je fyzickou osobou, znižuje základ dane (čiastkový základ dane) alebo súčet čiastkových základov dane zistený z príjmov podľa § 5 ZDP (príjmy zo závislej činnosti) alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP (príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti).

Medzi nezdaniteľné časti základu dane patria:

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

1. NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP)
2. NČZD na manželku (manžela) [§ 11 ods. 3 a 4 ZDP]
3. NČZD, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (§ 11 ods. 8 ZDP)
4. NČZD, ktorou sú preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami (§ 11 ods. 9 ZDP)

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

V súlade s § 11 ods. 2 ZDP, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, NČZD ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy platného životného minima.

• Nárok na NČZD na daňovníka si môže uplatniť každý daňovník, s výnimkou daňovníka, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia.

Ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa § 11 ods. 2 ZDP, zníži sa základ dane podľa § 11 ods. 2 ZDP len vo výške rozdielu medzi sumou NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP) a úhrnom sumy dôchodku.

Nárok na NČZD na daňovníka si môže daňovník uplatniť v priebehu zdaňovacieho obdobia u zamestnávateľa alebo po skončení zdaňovacieho obdobia v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, alebo osobne prostredníctvom daňového priznania.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)

V súlade s § 11 ods. 3 ZDP, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období nemá vlastný príjem, NČZD na manželku (manžela) ročne je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima. Ak manželka (manžel) má vlastný príjem, NČZD na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela).

Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima, NČZD na manželku (manžela) ročne je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka.

Za manželku (manžela) daňovníka sa považuje osoba, ktorá s ním žije v domácnosti a spĺňa aspoň jednu z nasledujúcich podmienok:

1. manželka (manžel) sa starala o vyživované maloleté dieťa podľa § 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku
2. manželka (manžel) poberala peňažný príspevok na opatrovanie
3. manželka (manžel) bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie
4. manželka (manžel) sa považuje za občana so zdravotným postihnutím alebo s ťažkým zdravotným postihnutím.

Vlastným príjmom manželky (manžela) sa rozumie príjem manželky (manžela) znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) bola povinná zaplatiť.

Metódy zamedzenia dvojitého zdanenia

V prípade, že daňovník dosahuje príjmy zo zdrojov v zahraničí, môže dôjsť k dvojitému zdaneniu týchto príjmov (v štáte zdroja aj v štáte rezidencie). Na zamedzenie dvojitého zdanenia sa používajú dve metódy:

1. Metóda vyňatia príjmov: Príjem, ktorý bol zdanený v zahraničí, sa vyjme zo základu dane v štáte rezidencie.
2. Metóda zápočtu dane: Daň zaplatená v zahraničí sa započíta na úhradu dane v štáte rezidencie, a to najviac do výšky dane, ktorá by bola z tohto príjmu zaplatená v štáte rezidencie.

Pri príjmoch podľa §5 zákona (zamestnanie) je možné uplatniť metódu vyňatia príjmov zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľné zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší (§ 45 ods. 3 zákona). Pri príjmoch podľa §6 zákona (živnosť) musí daňovník použiť metódu, ktorá je určená v príslušnej zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia.

tags: #kto #má #nárok #na #nezdaniteľné #časti