
Tento článok sa zameriava na prípravu dodatku k zmluve o poskytovaní služieb, pričom zohľadňuje platnú legislatívu, najmä Zákon o verejnom obstarávaní (ZVO), a jeho dopad na štandardné zmluvné podmienky. Článok vychádza z českej Metodiky pre správu zmien diela (variácií) u stavebných zákaziek financovaných z rozpočtu SFDI podľa zmluvných podmienok FIDIC (Červené knihy) vo vzťahu k úprave zadávania verejných zákaziek.
Pri realizácii projektov, najmä v oblasti stavebníctva, je bežné, že počas trvania zmluvy o poskytovaní služieb nastanú situácie, ktoré si vyžadujú zmenu pôvodných podmienok. Tieto zmeny sa formalizujú prostredníctvom dodatku k zmluve. Dôležité je, aby bol dodatok pripravený v súlade s platnou legislatívou, najmä so Zákonom o verejnom obstarávaní, ktorý transponuje smernicu 2014/24/EU.
ZVO upravuje možnosti zmien v zmluvách, aby sa predišlo obchádzaniu pravidiel verejného obstarávania. Nový postup obstarávania je potrebný, ak sa v pôvodnej zákazke uskutočnia závažné zmeny, najmä pokiaľ ide o rozsah a obsah vzájomných práv a povinností zmluvných strán vrátane rozdelenia práv duševného vlastníctva. Takéto zmeny poukazujú na zámer zmluvných strán opätovne dohodnúť základné podmienky zákazky. Platí to najmä v prípade, ak by zmenené podmienky mali vplyv na výsledok postupu, keby boli súčasťou pôvodného postupu.
Úpravy zákazky, ktorých dôsledkom je malá zmena hodnoty zákazky do určitej hodnoty, by sa mali vždy umožniť bez toho, aby bolo potrebné vykonať nový postup obstarávania. Na tento účel a s cieľom zabezpečiť právnu istotu by sa v tejto smernici mali ustanoviť minimálne finančné hodnoty, v rámci ktorých nie je potrebný nový postup obstarávania. Úpravy zákazky nad tieto finančné limity by malo byť možné bez toho, aby bolo potrebné vykonať nový postup obstarávania, pokiaľ sú v súlade s príslušnými podmienkami stanovenými v tejto smernici.
Verejní obstarávatelia môžu čeliť situáciám, v ktorých sú potrebné doplňujúce stavebné práce, tovar alebo služby; v takých prípadoch môže byť odôvodnená úprava pôvodnej zákazky bez nového postupu obstarávania, najmä ak sú doplňujúce dodania určené ako čiastočná náhrada alebo ako rozšírenie existujúcich služieb, tovaru či zariadení, ak by v dôsledku zmeny dodávateľa musel verejný obstarávateľ nadobudnúť tovar, práce alebo služby s odlišnými technickými charakteristikami, čo by malo za následok nezlučiteľnosť alebo neprimerané technické ťažkosti pri prevádzke a údržbe.
Prečítajte si tiež: Ako úspešne získať dotácie pre seniorov
Verejní obstarávatelia môžu byť konfrontovaní s vonkajšími okolnosťami, ktoré nemohli predvídať pri zadávaní zákazky, najmä ak sa zákazka plní počas dlhého obdobia. V takomto prípade je potrebná určitá miera pružnosti na prispôsobenie zákazky týmto okolnostiam bez nového postupu obstarávania. Pojem nepredvídateľných okolností sa vzťahuje na okolnosti, ktoré nebolo možné predvídať napriek primerane dôkladnej príprave pôvodného zadania zákazky verejným obstarávateľom so zreteľom na dostupné prostriedky, povahu a charakteristické znaky konkrétneho projektu, osvedčené postupy v danej oblasti a potrebu zabezpečiť zodpovedajúci súlad medzi prostriedkami vynaloženými pri príprave zadávania zákazky a jej predpokladanou hodnotou.
Zmeny v zmluvách o poskytovaní služieb možno rozdeliť do niekoľkých kategórií, pričom každá z nich má svoje špecifiká a vyžaduje si odlišný prístup pri príprave dodatku.
Nepredvídané Zmeny (§ 18 ods. 1 písm. c) ZVO): Ide o zmeny, ktoré nebolo možné predvídať pri uzatváraní zmluvy. Môže ísť napríklad o zmeny v projektovej dokumentácii, nedostatky v geologických prieskumoch alebo nepresné informácie o inžinierskych sieťach.
Dodatočné Práce (§ 18 ods. 1 písm. b) ZVO): Ide o práce, ktoré neboli zahrnuté v pôvodnej zmluve, ale sú nevyhnutné na riadne dokončenie diela.
Zmeny "de minimis" (§ 18 ods. 3 ZVO): Ide o zmeny, ktoré majú minimálny dopad na hodnotu zmluvy.
Prečítajte si tiež: Sociálne programy na Slovensku
Vyhradené Zmeny (§ 18 ods. 1 písm. a) ZVO): Ide o zmeny, ktoré boli vopred definované v zmluve ako možné.
K zmenám predmetu diela dochádza z rôznych dôvodov, ktoré možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:
Meraná zmluva je typ zmluvy, pri ktorej sa merajú skutočne vykonané práce a oceňujú sa jednotkovými cenami. Použitie meranej ceny je v súčasnosti považované za výhradu zmeny v zmysle § 18 ods. 1 písm. a) ZVO a nepovažuje za podstatnú zmenu zmluvy a tiež nepodlieha limitu v § 18 ods.
Kompenzačné nároky (claimy) predstavujú požiadavky zhotoviteľa na kompenzáciu nákladov alebo predĺženie lehoty výstavby v dôsledku udalostí, ktoré nastali počas realizácie diela.
Vyčíslenie nákladov vzniká na základe zmluvou predpísaného postupu, kde zhotoviteľ a objednávateľ si navzájom oznamujú a predkladajú claimy. Fakturácia týchto claimov by mala v záujme všetkých účastníkov prebiehať v čase, kedy výdaje vznikajú, rovnako ako v prípade skutočne vykonaných prác u meranej zákazky v mesačnom vyúčtovaní na základe preukázaných výdajov, nie na základe cien z ponuky.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty dodatku k zmluve
K predĺženiu lehoty výstavby (vrátane finančnej hodnoty omeškania a predĺženia) možno pristupovať ako k nepodstatnej zmene, pokiaľ k jej predĺženiu dochádza v zásade ex lege na základe všeobecnej úpravy v Občianskom zákonníku o predĺžení veriteľa. Ak budú podmienky pre predĺženie lehoty výstavby v zmluve stanovené aspoň vo všeobecnosti dostatočne presne, je možné predĺženie lehoty výstavby považovať za vyhradenú zmenu podľa § 18 ZVO.
Je dôležité, aby bol postup pri zmenách a variáciách transparentný a v súlade so zmluvnými podmienkami.
Vzory FIDIC obsahujú ustanovenie o postupe pri variáciách v pod-čl. 13. Zmluva by mala zahrňovať ustanovenie o zmenách a toto ustanovenie by malo vysvetliť ako systém zmenového konania funguje. Obvykle budú navrhované a schvaľované správcom stavby.
V praxi sa môžeme stretnúť s rôznymi typmi dodatkov k zmluvám, ktoré upravujú rôzne aspekty zmluvného vzťahu. Tu je niekoľko príkladov:
Tieto príklady ukazujú, že dodatky k zmluvám sa používajú na rôzne účely a môžu sa týkať rôznych aspektov zmluvného vzťahu.