
Strata zamestnania je nepríjemná životná situácia, ktorú ešte viac komplikujú zdravotné problémy. Článok sa zaoberá otázkou, kto vypláca nemocenské dávky nezamestnaným na Slovensku, aké sú podmienky nároku na ne a ako postupovať pri ich vybavovaní.
Aby mohol nezamestnaný vôbec uvažovať o nároku na nemocenské dávky, musí spĺňať všeobecnú podmienku nemocenského poistenia. To znamená, že za posledné dva roky si musel minimálne 270 dní platiť nemocenské poistenie. Môže ísť o kombináciu odvodov zo živnosti, zamestnania alebo dobrovoľného poistenia.
Ďalším dôležitým faktorom je, kedy sa nezamestnaný stal práceneschopným od ukončenia posledného pracovného pomeru alebo podnikania. Po ukončení zamestnania alebo podnikania je zamestnanec alebo živnostník v tzv. ochrannej lehote, ktorá trvá 7 dní.
Ak sa bývalý zamestnanec alebo živnostník stane práceneschopným počas ochrannej lehoty, má nárok na nemocenské dávky. Túto skutočnosť musí nahlásiť miestne príslušnému úradu práce, kde je evidovaný, a do Sociálnej poisťovne doručiť tlačivo Žiadosť o nemocenské, ktoré mu vystaví lekár. Úrad práce mu na dobu práceneschopnosti preruší výplatu príspevku v nezamestnanosti a poberá nemocenské dávky.
Ak sa uchádzač o prácu stane práceneschopným po uplynutí ochrannej lehoty, nemá nárok na poberanie nemocenských dávok. V prípade takejto pracovnej neschopnosti je potrebné informovať úrad práce.
Prečítajte si tiež: Všetko o osobitnom príspevku
V prípade zamestnancov počas prvých 10 dní práceneschopnosti vypláca náhradu príjmu zamestnávateľ. Od 11. dňa práceneschopnosti prechádza povinnosť vyplácania dávky na Sociálnu poisťovňu.
Nemocenské v ostatných prípadoch, tzn. povinne nemocensky poistenej SZČO - od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, dobrovoľne nemocensky poistenej osobe - od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, fyzickej osobe v ochrannej lehote a zamestnancovi, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti, je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ) a od 4. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.
Výška nemocenskej dávky je 55 % z denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Môžete byť práceneschopný maximálne 52 týždňov.
Dobrovoľne nezamestnaná osoba nemá povinnosť platiť odvody na sociálne poistenie, avšak aj napriek tomu sa môže rozhodnúť dať sa dobrovoľne poistiť. Dobrovoľne poistená osoba si môže zvoliť komplexný balík dobrovoľného poistenia, ktorý zahŕňa nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie do rezervného fondu solidarity a poistenie v nezamestnanosti.
Ak sa fyzická osoba prihlási na komplexný balík dobrovoľného poistenia, určí si vymeriavací základ, z ktorého sa vypočíta výška poistného. Vymeriavací základ nesmie byť nižší ako minimálny vymeriavací základ a vyšší ako maximálny vymeriavací základ. Minimálny a maximálny vymeriavací základ sa menia vždy k 1. januáru kalendárneho roka.
Prečítajte si tiež: Výplata invalidného dôchodku
Dobrovoľne poistená osoba si môže zmeniť vymeriavací základ najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu.
Ak je dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba súčasne aj povinne poistená SZČO alebo je zamestnaná, poistné platí vždy prednostne z výkonu zárobkovej činnosti (teda ako SZČO alebo zamestnanec).
Pokiaľ ste sa stali samoplatiteľom, máte povinnosť zdravotnej poisťovni túto zmenu oznámiť. Mesačná výška preddavku na zdravotné poistenie v roku 2025 je 107,25 eura, čo vychádza približne na 3,6 eura za deň.
Zaevidovanie sa na úrade práce po strate zamestnania nie je povinné, no môže vám ušetriť starosti. Ak to spravíte do 10 dní, zaradia vás do evidencie od nasledujúceho dňa po skončení práce. Ak sa prihlásite neskôr, evidencia začne až dňom podania žiadosti.
Ak ste evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, zdravotné poistenie za vás platí štát - a to aj po uplynutí šesťmesačnej podpory v nezamestnanosti, pokiaľ v evidencii zostávate.
Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok: Kedy dostanem peniaze?
Doba, počas ktorej ste evidovaný ako nezamestnaný, nie je obdobím dôchodkového poistenia a nezapočítava sa ani do odpracovaných rokov.
Nárok na dávku v nezamestnanosti má každý, kto je registrovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a počas posledných štyroch rokov pred registráciou mal platené poistenie v nezamestnanosti aspoň 730 dní (dva roky).
Výška podpory v nezamestnanosti je 50 % z priemernej hrubej mzdy za posledné dva roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Maximálna výška dávky v nezamestnanosti v roku 2025 je 1 553,30 eur za 30-dňový mesiac a 1 503,20 eur za 31-dňový mesiac. Dĺžka podpory je maximálne pol roka.
O dávku v nezamestnanosti možno požiadať aj na úrade práce pri prihlasovaní sa na úrad práce v tlačive Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktoré už slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti.
Každý, kto má nárok na sociálne dávky ako podpora v nezamestnanosti alebo aktivačný príspevok, sa musí pravidelne „hlásiť“ na úrade práce.
Ak sa stanete práceneschopným počas evidencie na úrade práce, je potrebné:
Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.
Poistenec je povinný nahradiť neprávom vyplatené sumy, ak si nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. neoznámil príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní), prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila, alebo vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila.