Historické zmluvy, ktoré oslavujú: Od Pittsburskej dohody po Schengenský priestor

Článok sa zaoberá významnými zmluvami, ktoré si pripomíname, a ich vplyvom na formovanie Európy a Slovenska. Zameriava sa na Pittsburskú dohodu, ktorá prispela k vzniku Československa, Schumanovu deklaráciu, ktorá položila základy Európskej únie, Varšavskú zmluvu, Rímske zmluvy a Schengenskú dohodu.

Pittsburská dohoda: Základný kameň Československa

Pred sto rokmi uzrela svetlo sveta Pittsburská dohoda, ktorá zohrala kľúčovú úlohu pri zániku Rakúsko-Uhorska. Túto dohodu uzavrel budúci československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk so zástupcami amerických Slovákov a Čechov v Pittsburghu, v štáte Pensylvánia. Dohoda obsahovala zásadné body, ako vlastná slovenská administratíva, snem aj súdy, a slovenčina ako úradný jazyk v školách, štátnych inštitúciách a vo verejnom živote. Pittsburská dohoda sa stala jedným zo základných kameňov, ktoré o päť mesiacov neskôr viedli k vytvoreniu samostatného Československa.

Masarykova misia v Pittsburghu

V máji 1918 pricestoval Masaryk do Pittsburghu, kde rokoval s americkými politikmi, vrátane prezidenta Woodrowa Wilsona a ministra zahraničných vecí Roberta Lansinga. Zmluva, ktorá zaručovala Slovákom veľké práva v rámci spoločného štátu, bola podpísaná 30. mája 1918. Masaryk ju podpísal s predstaviteľmi Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a Zväzu českých katolíkov deň neskôr. Hoci dohoda nebola právne záväzná, zohrala významnú úlohu v snahách oboch národov o vlastný štát.

Úloha dohody v zahraničnom odboji

Pittsburská dohoda mala propagačný význam a jej cieľom bolo presvedčiť prezidenta Wilsona, aby zo svojich plánov vypustil predstavu o zachovaní Rakúsko-Uhorska po skončení prvej svetovej vojny. Zároveň mala nakloniť verejnú mienku Američanov v prospech Čechov a Slovákov. Prijatím Pittsburskej dohody sa postoj Wilsona začal meniť, čo vyvrcholilo prijatím Washingtonskej deklarácie v polovici októbra 1918. Táto deklarácia vyhlásila nezávislú a zvrchovanú Československú republiku.

Spor o autonómiu

Pittsburská dohoda priniesla aj úskalia, ktoré ovplyvnili vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi. Slovenskú autonómiu začali spochybňovať českí politici, vrátane Masaryka, ktorý tvrdil, že išlo len o lokálnu dohodu bez právnej záväznosti. V januári 1919 bola na príkaz z Prahy zrušená Slovenská národná rada, ktorá prispela k pripojeniu slovenského národa k novovznikajúcemu štátu.

Prečítajte si tiež: Porovnanie PZP pre invalidných dôchodcov

Schumanova deklarácia: Rodný list Európskej únie

9. mája 1950 predniesol francúzsky politik Robert Schuman deklaráciu, ktorá sa považuje za "rodný list" Európskej únie. V prejave navrhol preniesť francúzsko-nemeckú produkciu uhlia a ocele pod jeden najvyšší orgán, ktorý by bol otvorený aj pre ďalšie európske krajiny. Na návrh kladne zareagovalo šesť krajín - Francúzsko, Nemecká spolková republika, Taliansko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko, ktoré 18. apríla 1951 podpísali Parížsku dohodu, čím vzniklo Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO).

Prínos k európskej integrácii

Schumanovo úsilie o spoluprácu európskych krajín sa sústredilo na tvorbu orgánov a inštitúcií budúcej spoločnej Európy. V roku 1955 sa stal predsedom Európskeho spoločenstva a v rokoch 1958-1960 bol prvým predsedom Európskeho parlamentného zhromaždenia. Spolupráca a integrácia sa výrazne prehĺbila 23. júla 1967 zlúčením orgánov ESUO, Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom).

Rozširovanie Európskej únie

K zakladajúcim členom postupne pristupovali ďalšie štáty. V roku 1973 Dánsko, Írsko a Veľká Británia, v roku 1981 Grécko, v roku 1986 Portugalsko a Španielsko. Po tom, ako 1. novembra 1993 vstúpila do platnosti Maastrichtská zmluva, podpísaná v Maastrichte 7. februára 1992, vznikla Európska únia. V roku 1995 sa členmi EÚ stali Fínsko, Švédsko, Rakúsko, v roku 2004 Cyprus, Česká republika, Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Malta a Slovinsko. Začiatkom roku 2007 sa Únia rozrástla o Bulharsko a Rumunsko a 1. júla 2013 o Chorvátsko. Obyvatelia Spojeného kráľovstva v referende z 23. júna 2016 rozhodli o vystúpení z EÚ (brexit), ktoré sa naplnilo 31. januára 2020.

Varšavská zmluva: Pakt priateľstva a vzájomnej pomoci

14. mája 1955 podpísali vo Varšave predsedovia vlád Albánska, Bulharska, ČSR, Maďarska, NDR, Poľska, Rumunska a ZSSR zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci, známu ako Varšavská zmluva. Oficiálnym dôvodom jej vzniku bola reakcia na vstup Spolkovej republiky Nemecko do NATO v roku 1955. Napriek deklarovanému priateľstvu a spolupráci, Varšavská zmluva intervenciami a vyhrážkami vpádov popierala svoje poslanie a pripravovala sa na vojnu.

Intervencie a zánik zmluvy

Už rok po vzniku VZ vošli sovietske tanky do Maďarska, aby potlačili "kontrarevolúciu". Ďalšia "bratská pomoc" zamierila v auguste 1968 do Československa. Po radikálnych zmenách v bývalom socialistickom bloku koncom 80. rokov sa vyvinul tlak na zmenu charakteru a poslania paktu. Socialistický vojenskopolitický pakt zanikol v júli 1991 podpisom pražského protokolu o ukončení platnosti zmluvy.

Rímske zmluvy: Základy spoločného trhu

25. marca 1957 sa v Ríme stretli predstavitelia šiestich európskych krajín, kde podpísali zmluvy, ktorými založili spoločný trh. Vytvorili úniu mieru a prosperity, ktorá sa postupne rozšírila na veľkú časť kontinentu. Francúzsko, Nemecko, Taliansko a tri krajiny Beneluxu sa zaviazali vytvoriť Európske hospodárske spoločenstvo (EHS), v ktorom boli odstránené bariéry pre spoločný obchod a posilniť svoju spoluprácu v oblasti atómovej energie.

Hospodárska integrácia a štyri slobody

Hospodárska integrácia, odstránenie colných poplatkov a voľný pohyb osôb, tovarov, kapitálu a služieb (tzv. štyri slobody) sa ukázali ako úspešný koncept. Záujem o členstvo v Európskom hospodárskom spoločenstve (EHS) začalo prejavovať čoraz viac krajín. Oblasti spolupráce sa postupom času rozširovali, čo viedlo k vytvoreniu dnešnej modernej Európskej únie.

Schengenská dohoda: Zrušenie kontrol na hraniciach

14. júna 1985 bola podpísaná Schengenská dohoda, ktorá znamenala postupne rušenie kontrol na spoločných hraniciach. Prvých päť signatárov - Francúzsko, Nemecká spolková republika a štáty Beneluxu ju uzatvorilo v malej luxemburskej dedinke Schengen. Dohoda nadviazala na Saarbrückenskú dohodu o postupnom rušení vzájomných colných kontrol, ktorú rok predtým uzatvorili Francúzsko a NSR.

Vznik Schengenského priestoru

Do platnosti vstúpila Schengenská dohoda v septembri 1993. K úplnému zrušeniu hraničných kontrol najskôr medzi siedmimi štátmi Európskej únie došlo až 26. marca 1995, keď bol uvedený do činnosti Schengenský informačný systém. Schengenský priestor je územie časti Európy a hŕstky zámorských území, v ktorom môžu ľudia voľne prekračovať hranice zmluvných štátov bez hraničnej kontroly. Funguje tam voľný pohyb osôb a tovaru. Česká republika, Slovenská republika, Maďarsko, Slovinsko, Poľsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko a Malta sa stali súčasťou schengenského priestoru 21. decembra 2007.

Prečítajte si tiež: Ako vypočítať nezdaniteľnú časť na manželku s dôchodkom?

Sviatok práce: Deň pracujúcich

Sviatok práce, ktorý si pracujúci pripomínajú 1. mája, sa viaže s udalosťami z roku 1886, keď v Spojených štátoch amerických (USA) vyšli do ulíc desaťtisíce ľudí, ktorí požadovali osemhodinový pracovný čas. Prvý máj za Sviatok práce stanovili v roku 1889 účastníci zakladajúceho kongresu II. Internacionály. V Slovenskej republike je Sviatok práce - 1. máj - dňom pracovného pokoja.

História a súčasnosť

Po dohode odborových zväzov USA a Kanady vyšli 1. mája 1886 do ulíc amerických miest desaťtisíce ľudí, ktorí požadovali osemhodinový pracovný čas. Do generálneho štrajku sa v USA zapojilo viac ako 300.000 pracujúcich z vyše 13.000 závodov. Ako pamiatku na tieto udalosti prijal v júli 1889 parížsky kongres II. Internacionály uznesenie o oslavách 1. mája ako medzinárodného sviatku pracujúcich. Na území dnešného Slovenska sa Sviatok práce oslavoval prvýkrát 1. mája 1890 v Bratislave v areáli na Železnej studničke, ako aj v Košiciach a v Liptovskom Mikuláši. Po vzniku prvej Československej republiky bol 1. máj zákonom z marca 1919 vyhlásený za štátny sviatok.

Cirkevný rozmer

Tento deň má aj cirkevný rozmer. Na Sviatok práce si totiž veriaci katolíckej cirkvi pripomínajú sviatok sv. Jozefa robotníka, patróna pracujúcich. Pre katolíkov je 1. máj dňom liturgickej spomienky na sv. Jozefa robotníka. Oficiálne vyhlásil sv. Jozefa za ochrancu cirkvi pápež Pius IX. v roku 1870. Pápež Pius XII. rozšíril patronát sv. Jozefa na všetkých pracujúcich a od roku 1955 mu zasvätili 1. máj.

Štátne sviatky na Slovensku

Slovensko má najviac štátnych sviatkov resp. dní pracovného pokoja v celej Európskej únii. Iba niektoré z nich sa dajú považovať za sekulárne, ktoré nie sú spojené s konkrétnym náboženstvom - Deň vzniku Slovenskej republiky (1. január), Sviatok práce (1. máj), Deň víťazstva nad fašizmom (8. máj), Výročie SNP (29. august), Deň Ústavy Slovenskej republiky (1. september) a Deň boja za slobodu a demokraciu (17. november). Všetky ostatné sviatky resp. dni pracovného pokoja sú cirkevné.

Kritika cirkevných sviatkov

U niektorých sviatkov je pochopiteľné, že ich SR napriek ich náboženskému významu uznáva. Napríklad Veľkú noc a Vianoce majú svoj pôvod ešte v predkresťanskom období, oslavujú ich aj mnohí neveriaci a sú spoločnosťou široko akceptované. Na druhej strane sú tu však aj také cirkevné sviatky, o ktorých ani mnohí kresťania nevedia, že vôbec existujú. Koľko občanov SR napríklad vie, že 1. január je „Obrezanie Pána a Bazila Veľkého“? Zloženie obyvateľstva podľa vierovyznania sa mení. Sčítania obyvateľov 2011 a 2021 potvrdili, že počet členov majoritných cirkví dlhodobo klesá a počet ľudí bez vyznania alebo s iným vierovyznaním dlhodobo rastie.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre osobitný príspevok na Úrade Práce Levoča

tags: #ktora #zmluva #oslavuje