Ktorý záložný veriteľ je oprávnený dražiť podmienky

Riešenie vlastného bývania je pre mnohých prioritou a často je financované hypotekárnym úverom. Avšak, finančné ťažkosti môžu viesť až k dražbe nehnuteľnosti. Hoci sú dražby u dlžníkov nepopulárne, môžu byť efektívnym riešením ich krízovej situácie a znížiť dlhové zaťaženie rodiny. V súčasnosti je priamy predaj na základe kúpnej zmluvy najbežnejší spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti. Kúpa nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe alebo exekučnej dražbe nie je bežne využívaná, hoci predstavuje určité cenové zvýhodnenie. Inštitút dobrovoľnej dražby je však kontroverzný a existujú polemiky o jeho súlade s ústavným právom, ktoré garantuje právo na ochranu obydlia a nedotknuteľnosť vlastníckeho práva. Nadobúdanie „zadlžených nehnuteľností“ je realizované zväčša realitnými investormi.

Zmeny v právnej úprave dražieb na Slovensku

Do prijatia zákona o dobrovoľných dražbách, účinného od 1. januára 2003, platil zákon č. 174/1950 Zb. o dražbách vykonávaných mimo exekúcie. Tento zákon bol stručný, umožňoval dražiť len hnuteľné veci a práva s výnimkou vecných práv a nevyhovoval novým hospodárskym podmienkam. Niektoré spoločnosti vykonávali tzv. dražby nehnuteľných vecí, čo bola len licitácia najvýhodnejšej ponuky na kúpu nehnuteľnosti. Na prechod vlastníckeho práva bolo potrebné uzatvoriť kúpnu zmluvu.

Nový zákon rozšíril okruh vecí, ktoré možno dražiť, a presne stanovil pravidlá na prechod vlastníckeho práva k predmetom dražby. V súčasnosti je pri dražbe nehnuteľností podkladom na prechod vlastníckeho práva notárska zápisnica, na základe ktorej správa katastra vykoná záznam o prechode vlastníckeho práva. Prijatie zákona o dobrovoľných dražbách vytvorilo lepšie podmienky na realizáciu záložných práv.

Nedostatky zákona o dobrovoľných dražbách

Prijatie zákona o dobrovoľných dražbách je nesporným kladom, ale obsahuje aj nedostatky, ktoré by bolo potrebné odstrániť. Rozsah pôsobnosti zákona sa vzťahuje takmer výlučne na súkromnú sféru a nie je možné ho uplatniť na predaj majetku v konkurze, predaj štátneho majetku, pri realizácii záložných práv zriadených daňovými orgánmi alebo pri predaji zhabaného majetku colnými orgánmi. Forma predaja konkurzného majetku na verejnej dražbe je veľmi rozšírená v Českej republike, pričom výnosy z nich sú neporovnateľne vyššie ako u nás.

Zákon o konkurze, čo sa týka dražieb, je nedokonalý, pretože sa využíva veľmi málo. Úprava je dosť rigidná, a preto veritelia radšej speňažujú majetok spôsobom mimo dražby. Je to síce voľnejší spôsob, ale umožňuje mnohé špekulácie a manipulácie s majetkom konkurznej podstaty.

Prečítajte si tiež: Príspevok pre znevýhodnených mladých

Zákon tiež stanovuje, že prechod nebezpečenstva škody na veci prechádza z navrhovateľa, čo je formulačne nesprávne. Nebezpečenstvo škody na veci by malo prechádzať z vlastníka na vydražiteľa. Zákon neumožňuje dražiť spoluvlastnícky podiel na veci inej osobe ako záložnému veriteľovi, čo uberá možnosť spoluvlastníkovi zhodnotiť svoj spoluvlastnícky podiel na dražbe. Rovnako je obmedzenie dražiť vec, na ktorej viazne predkupné právo len v prospech záložného veriteľa, za nesprávne.

Skúsenosti s uplatňovaním zákona o dobrovoľných dražbách

Po viacerých zrealizovaných a úspešne ukončených dražbách možno konštatovať, že tento spôsob predaja majetku sa osvedčil najmä pri vymáhaní zabezpečených pohľadávok. Záložný veriteľ nepotrebuje právoplatné súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul na realizáciu záložného práva a môže sa rýchlym a efektívnym spôsobom domôcť uhradenia svojej pohľadávky. Pri pohľadávkach s nižším nominálom dôjde k úhrade pohľadávky ešte pred realizáciou samotnej dražby, čím sa dosahuje 100-percentná vymožiteľnosť pri minimálnych nákladoch. Ak je zabezpečenie nižšie ako hodnota pohľadávky, snažíme sa pre veriteľa dosiahnuť maximálny možný výťažok. Realizácia dobrovoľných dražieb sa však len začína rozbiehať a reálne skúsenosti má len málo spoločností a rovnako verejnosť. Účelom dražby je dosiahnuť v krátkom čase čo najvyšší možný výťažok a preto možno očakávať najmä zo strany vlastníkov nehnuteľností alebo iných vecí, ktorých hodnota sa môže v dôsledku licitácie zvýšiť, že počet dobrovoľných dražieb vzrastie.

O dražby sa zaujímajú najmä predajcovia a veritelia, ktorí vlastnia portfólio zabezpečených pohľadávok. Snažíme sa, aby bola dražba výhodná pre osoby, pre ktoré tieto predmety dražíme. Nemožno však povedať, že najmä v rámci výkonu realizácie záložného práva alebo dražby z pozície vlastníka, sa nenájdu cenovo veľmi výhodné predmety, pre ktoré sú záujemcovia ochotní licitovať.

Stanovenie hodnoty veci v dražbe

V zásade zabezpečuje ohodnotenie predmetu dražby dražobník, pričom je povinný oceniť predmet dražby podľa obvyklej ceny v mieste a čase jej konania, čiže trhovej ceny. Pri určitých predmetoch, a ak je dražobníkom určitý subjekt, sa vyžaduje znalecký posudok, ktorý by mal rovnako reflektovať cenu v mieste a čase konania dražby obvyklú.

Vyvolávacia cena alebo inak najnižšie podanie, za ktoré možno predmet dražby nadobudnúť, sa stanovuje po dohode dražobníka a navrhovateľa. Pri dražbe je výhodnejšie stanoviť vyvolávaciu cenu nižšiu ako je trhová, pretože možno očakávať väčší záujem verejnosti, čím sa v konečnom dôsledku po licitácii táto priblíži trhovej, ale môže ju tiež prevýšiť a to najmä z dôvodu súťaživosti účastníkov dražby. Licitátor však môže po dohode dražobníka a navrhovateľa znížiť vyvolávaciu cenu o dohodnutú sumu, pričom nie je stanovené, do akej najnižšej sumy je zo zákona licitátor oprávnený znížiť najnižšie podanie. Toto znižovanie je výlučne na vôli navrhovateľa.

Prečítajte si tiež: 80% poškodenie zdravia a dôchodok

Súvislosť s registrom záložných práv a registrom dražieb

Súvislosť medzi týmito dvoma registrami je potrebné hľadať v novele Občianskeho zákonníka, ktorým bola novelizovaná úprava záložného práva a v zákone o dobrovoľných dražbách. Ak navrhuje vykonanie dražby záložný veriteľ, predpokladá sa na základe jeho vyhlásenia, že má záložné právo k predmetu, ktorý sa má dražiť a že toto záložné právo vzniklo predpísaným spôsobom. Zákon o dobrovoľných dražbách stanovuje povinnosť registrácie určitých zákonom vymedzených skutočností a to najmä oznámenie o dražbe, v ktorom sú obsiahnuté všetky dôležité informácie na pripravovanú dražbu. Registre majú za úlohu týmto spôsobom informovať verejnosť jednak o vzniku záložného práva, ale tiež o skutočnosti, že sa pripravuje dražba a za akých podmienok sa bude konať. Všetky tieto informácie sú verejne prístupné a možno ich získať na internetovej stránke www.notar.sk. Neexistujú však nijaké prekážky, aby osoba, ktorá predpokladá, že jej predmet by mohol byť dražbou lepšie zhodnotený sa obrátila na dražobnú spoločnosť.

Uspokojovanie veriteľov

Zákon o dobrovoľných dražbách nestanovuje presný princíp uspokojovania veriteľov. V prvom rade sa uspokojuje veriteľ, ktorého záložné právo je zapísané ako prvé v poradí. Ak po uspokojení prvého záložného veriteľa zostane výťažok, ktorý by mohol byť ďalej rozdelený, zloží záložný veriteľ tento prevyšujúci výťažok do notárskej úschovy. Pričom ostatní veritelia budú uspokojení podľa poradia ich záložných práv z tejto prevyšujúcej peňažnej čiastky.

Úloha dražobnej spoločnosti

Dražobná spoločnosť od podania návrhu na vykonanie dražby a uzatvorenia zmluvy zorganizuje celú dražbu až do odovzdania predmetu dražby tak, aby prebehla v súlade so zákonom a prešlo na vydražiteľa vlastnícke právo k predmetu dražby. Musí sa tiež postarať o odovzdania predmetu dražby. Dražobník je zodpovedný nielen za celý priebeh dražby, ale tiež za skutočnosť, či sa tento predmet dražby predá alebo nie. Pretože je rovnako jeho úlohou postarať sa o to, aby sa na dražbe zúčastnil čo najväčší počet osôb.

Percento zo zisku pre "predajcu"

Vždy sa snažíme predať predmet dražby minimálne za vyvolávaciu cenu. Ak sa tak stane, bude výťažok znížený o náklady dražby a odmenu dražobníka, ktorá je vždy predmetom dohody a nemožno ju paušalizovať. To znamená, že "predajca" by mal vždy dostať takmer 100 % tej čiastky, ktorú si predstavuje ako minimálny výťažok dražby. No s ohľadom na skutočnosť, že vyvolávacia cena je len cenou začiatočnou pri dražbe, je výťažok pre predajcu často vyšší ako "100 %" a to už po odpočítaní nákladov.

Zákonné podmienky dražby

Zákon o dobrovoľných dražbách stanovuje podmienky, za ktorých je možné dražbu vykonať. Dražiť nie je možné nehnuteľné veci, ktorých vlastníctvo je obmedzené predkupným právom zapísaným v katastri nehnuteľností, a hnuteľné veci, ktorých vlastníctvo je obmedzené predkupným právom zapísaným v listinách osvedčujúcich vlastníctvo a nevyhnutných na nakladanie s vecou; to neplatí, ak je navrhovateľom záložný veriteľ.

Prečítajte si tiež: Príspevok na chodítko od poisťovne

Účastníkom dražby je osoba spôsobilá na právne úkony. Účastníkom dražby nemôže byť dražobník a zamestnanci dražobníka. Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti. Dražobníkom môže byť osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie a tri roky praxe alebo úplné stredné vzdelanie a osem rokov praxe. Dražobník je povinný uzatvoriť zmluvu o poistení svojej zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s činnosťou dražobníka s minimálnou výškou plnenia 2 000 000 eura. Bez zmluvného poistenia nemôže vykonávať činnosť dražobníka.

Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona. Dražobník je povinný viesť riadnu spisovú evidenciu a zabezpečiť účelné a bezpečné uloženie písomností súvisiacich s dražbou.

Písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Peňažné čiastky sa skladajú v hotovosti alebo zasielajú poštou formou peňažnej zásielky doručovanej do vlastných rúk, bankovým prevodom alebo iným bezhotovostným spôsobom; možno ich tiež doručiť aj iným preukázateľným spôsobom do rúk osoby, ktorej sú určené.

Ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej tabuli v časti určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby. Dražobník umiestni na predmet dražby najmenej 15 dní pred konaním dražby označenie podľa prílohy. Zároveň v tejto lehote na viditeľné miesto na predmet dražby umiestni oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe.

Dražba je prístupná verejnosti. Na dražbe môže byť prítomná každá osoba, ktorá zaplatila vstupné. Vstupné na jeden dražobný deň je najviac 3,32 eura na osobu a deň. Dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď.

Pred začatím dražby musí byť umožnená účastníkom dražby v termíne uvedenom v oznámení o dražbe obhliadka predmetu dražby. Dražobník je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa pri výkone svojej činnosti dozvedel, ak tento zákon.

Zmluva o vykonaní dražby

Zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmetu dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť. Ak v záložnej zmluve bola dohodnutá suma ako najnižšie podanie pre prípad konania dobrovoľnej dražby, v zmluve o vykonaní dražby musí byť najnižšie podanie uvedené najmenej v tejto sume, ak tento zákon neustanovuje inak. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť.

Oznámenie o dražbe okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať aj meno, priezvisko a sídlo notára, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou, ak to vyžaduje tento zákon, poučenie podľa § 21 ods. Ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 16 550 eur, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby.

Oznámenie o dražbe sa doručuje okrem iných aj spoluvlastníkom k veci oznámeným navrhovateľom dražby a notárovi, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou. Ak sa má doručiť oznámenie o dražbe podielovým spoluvlastníkom v bytovom dome alebo spoločenstvu vlastníkov bytov alebo správcovi bytového domu, dražobník môže oznámenie o dražbe doručiť aj vyvesením oznámenia o dražbe na obvyklom mieste v spoločných priestoroch bytového domu.

Rovnopis oznámenia o dražbe uložený u dražobníka musí byť podpísaný navrhovateľom dražby; podpis navrhovateľa dražby musí byť úradne osvedčený. V prípade účasti notára na dražbe. Dražobník je povinný na žiadosť dlžníka alebo vlastníka predmetu dražby oznámiť výšku pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi dražby.

Podmienky a údaje, ktoré dražobník v oznámení o dražbe uviedol, nie je možné dodatočne meniť. Ak dôjde k zmenám v rozsahu práv a povinností viaznucich na predmete dražby a s ním spojených alebo stavu, v ktorom sa predmet dražby nachádza; dražobník je povinný vyhotoviť a pripojiť dodatok k zverejneniu oznámenia o dražbe bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o zmenách dozvedel.

Ak bolo oznámenie o dražbe zverejnené v Obchodnom vestníku, dražobník je povinný zverejniť v ňom aj dodatok k zverejneniu oznámenia o dražbe. Ak je dražobníkom orgán štátnej správy alebo územný samosprávny celok, nevzťahujú sa naň povinnosti týkajúce sa poistenia zodpovednosti za škodu.

O upustení od dražby a o dôvodoch upustenia od dražby vyrozumie dražobník písomne bez zbytočného odkladu osoby uvedené v § 17 ods. Ak bolo oznámenie o dražbe zverejnené v Obchodnom vestníku, dražobník je povinný zverejniť v ňom aj oznámenie o upustení od dražby.

Účastník dražby je povinný na vyzvanie dražobníka alebo osoby ním písomne poverenej preukázať svoju totožnosť, prípadne oprávnenie konať za účastníka dražby, dať sa zapísať do zoznamu účastníkov dražby, a ak sú rozdávané dražobné čísla, prevziať dražobné číslo; ak bolo požadované zloženie dražobnej zábezpeky, je účastník dražby povinný doložiť aj doklad o zložení dražobnej zábezpeky. Účastník dražby je ďalej povinný doložiť čestné vyhlásenie, že nie je osobou vylúčenou z dražby.

Dražba sa otvára vyvolaním. Obsahom vyvolania je označenie a opis predmetu dražby a jeho odhadnutá alebo zistená cena, údaje o právach a záväzkoch na predmete dražby viaznucich a s ním spojených, ak majú podstatný vplyv na hodnotu predmetu dražby, údaje o nájomných zmluvách týkajúcich sa predmetu dražby a záväzkoch z nich vyplývajúcich, najnižšie podania a najnižšie prihodenie. Draží sa, ak účastníci dražby robia vyššie podanie. Ak nebolo cez dvojitú výzvu a vyhlásenie licitátora: „Ak neurobí niekto z prítomných účastníkov dražby podanie vyššie, ako bolo podanie naposledy urobené účastníkom dražby (označenie účastníka dražby, ktorý urobil najvyššie podanie), udelím mu príklep" urobené vyššie podanie, oznámi licitátor ešte raz posledné podanie a po tretej výzve vykoná príklep účastníkovi dražby, ktorý urobil najvyššie podanie.

Ak ide o dražbu bytu, domu, inej nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti alebo ak najnižšie podanie hnuteľných vecí, práv a iných majetkových hodnôt presiahne sumu 33 193,92 eura, musí byť priebeh dražby osvedčený notárskou zápisnicou, v ktorej notár uvedie aj povinnosť predchádzajúceho vlastníka podľa § 29 ods.

O zmarení dražby vyrozumie dražobník bez zbytočného odkladu osoby uvedené v § 17 ods. 5. Oznámenie o zmarení dražby uverejní dražobník bez zbytočného odkladu obdobným spôsobom ako oznámenie o dražbe. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v registri dražieb a v Obchodnom vestníku, dražobník tam uverejní aj oznámenie o zmarení dražby.

V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.

O neplatnosti dražby dražobník bez zbytočného odkladu vyrozumie osoby uvedené v § 17 ods. 5. Oznámenie o neplatnosti dražby dražobník uverejní bez zbytočného odkladu na dobu najmenej 30 dní spôsobom v mieste obvyklým. Ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, dražobník tam uverejní aj oznámenie o neplatnosti dražby. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v Obchodnom vestníku, dražobník je povinný zverejniť v ňom aj oznámenie o neplatnosti dražby.

Opakovaná dražba sa uskutoční na základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej dražby a dražobníkom, ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený alebo ak bola dražba zmarená vydražiteľom; dražobník v tom prípade nemusí zaisťovať nový odhad predmetu dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby.

Ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, uverejní dražobník oznámenie o konaní opakovanej dražby s náležitosťami podľa § 17 ods. 1 písm. a) až f) v registri dražieb najmenej desať dní pred začatím dražby. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v Obchodnom vestníku, dražobník v ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o konaní opakovanej dražby; na náležitosti oznámenia o konaní opakovanej dražby sa vzťahuje § 17 ods. 1 písm. a) až f). V lehote najmenej desať dní pred začatím opakovanej dražby zašle dražobník oznámenie o opakovanej dražbe aj osobám podľa § 17 ods. 5.

Ak ide o dražbu hnuteľných vecí a najnižšie podanie pri žiadnej z nich nepresahuje 16 596,96 eura, je možné ich vydražiť v spoločnej dražbe; dražobník je povinný určiť poradie, v akom budú dražené. Vyvolanie sa vykoná pri každom predmete dražby samostatne. Spoločná dražba sa končí udelením príklepu pri predmete dražby, ktorý je v poradí posledný, alebo tým, že licitátor ukončí dražbu, pretože nebolo urobené ani najnižšie podanie alebo nebolo urobené najnižšie podanie ani po jeho znížení pri predmete dražby, ktorý je v poradí posledný. Vykonanie opakovanej dražby je možné navrhnúť aj pri jednotlivých predmetoch dražby, ktoré neboli vydražené alebo v ktorých prípade bola dražba zmarená.

Zápisnica o vykonanej dražbe

Súčasťou zápisnice je podpísaný rovnopis oznámenia o dražbe a jeho prípadné dodatky. Zápisnicu o vykonanej dražbe podpíše dražobník, licitátor, osoba, ktorá vzniesla námietky proti priebehu dražby a v prípade vydraženia aj vydražiteľ. Zápisnicu o vykonanej dražbe zašle dražobník do piatich dní odo dňa konania dražby osobám uvedeným v § 17 ods. Ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, uverejní tam dražobník aj údaje podľa odseku 2 písm. a), b) a e); dražobník uverejní aj výšku ceny dosiahnutú vydražením alebo skutočnosť, že nebolo urobené ani najnižšie podanie. Rovnaké údaje dražobník zverejní aj v Obchodnom vestníku, ak v ňom bolo zverejnené oznámenie o dražbe podľa § 17 ods.

Ak nie je v zmluve o vykonaní dražby dohodnuté inak, náklady dražby sa hradia z výťažku dražby. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, vlastník predmetu dražby znáša odmenu dražobníka najviac v rozsahu 10 % z výťažku dražby, nie však viac ako 20 % z výšky pohľadávky. Ak sa upustilo od dražby z dôvodu plnenia dlhu, vlastník predmetu dražby znáša odmenu dražobníka v rozsahu najviac 3 % z vymáhanej pohľadávky a po doručení oznámenia o dražbe vlastníkovi predmetu dražby 10 % z vymáhanej pohľadávky. Ak je dražba zmarená vydražiteľom, dražobná zábezpeka zložená vydražiteľom vrátane jej príslušenstva sa použije na úhradu nákladov zmarenej dražby. Ak sa koná opakovaná dražba, zúčtuje sa zostávajúca časť dražobnej zábezpeky zložená vydražiteľom, ktorý spôsobil zmarenie dražby, na náklady opakovanej dražby. Ak neplatnosť dražby spôsobil dražobník, znáša náklady dražby. Cenu dosiahnutú vydražením nie je možné zaplatiť započítaním.

Ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu; to neplatí, ak je vydražiteľom osoba, ktorá je povinná zapísať sa do registra partnerov verejného sektora podľa osobitného predpisu, ak v čase príklepu nie je zapísaná v tomto registri. Ak ide o podnik, prechádzajú na vydražiteľa všetky práva a záväzky spolu s právami a povinnosťami vyplývajúcimi z pracovnoprávnych vzťahov, oprávnenie používať obchodné meno spojené s podnikom, ak to nie je v rozpore so zákonom alebo s právom tretej osoby a s právami z priemyselného a iného duševného vlastníctva, ktoré sa týkajú podnikateľskej činnosti vydraženého podniku, ak to neodporuje povahe práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva alebo zmluve o poskytnutí výkonu týchto práv.

Ak sa nespisuje notárska zápisnica osvedčujúca priebeh dražby, dražobník vydá bez zbytočného odkladu vydražiteľovi, ktorý nadobudol vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby podľa § 27, písomné potvrdenie o vydražení predmetu dražby. Súčasťou rovnopisu potvrdenia o vydražení je rovnopis zápisnice o dražbe vrátane podpísaného…

tags: #ktorý #záložný #veriteľ #je #oprávnený #dražiť