Kvalita života seniorov na Slovensku v kontexte WHO

Abstrakt

Článok sa zaoberá starnutím populácie a kvalitou života seniorov so zameraním na sociálno-ekonomickú rovinu. Cieľom je zmapovať prostredie sociálnych služieb v oblasti starostlivosti o seniorov na Slovensku.

Úvod

Starnutie populácie je celosvetový demografický trend, ktorý prináša so sebou množstvo výziev, ale aj príležitostí. Kvalita života seniorov sa stáva čoraz dôležitejšou témou, pretože starší ľudia tvoria rastúcu časť populácie. Tento článok sa zameriava na analýzu faktorov, ktoré ovplyvňujú kvalitu života seniorov na Slovensku, s dôrazom na sociálno-ekonomické aspekty.

Teoretické východiská

Starnutie populácie

Starnutie populácie je možné definovať ako rýchly nárast relatívneho počtu starších skupín obyvateľstva v spoločnosti. Sleduje sa prostredníctvom indexu starnutia, priemerného veku obyvateľstva a strednej dĺžky života. V dôsledku starnutia populácie dochádza v spoločnosti k zmenám v politických programoch, sociálnom systéme a vnímaní celoživotného vzdelávania. Rastú náklady na zdravotnú a sociálnu starostlivosť a je potrebná reštrukturalizácia dôchodkového zabezpečenia. V porovnaní s inými európskymi krajinami, patrí Slovensko zatiaľ k tým menej „starým“. V Národnom programe aktívneho starnutia na roky 2014 - 2020 sa uvádza, že kým v rámci EÚ bude v dôsledku starnutia populácie v roku 2050 chýbať 15 % pracovnej sily, na Slovensku to bude pravdepodobne až 21 %. Slovensko tak bude nielen staršie, ale keďže je menej početné, predpokladá sa, že bude aj etnicky chudobnejšie. Pri zachovaní súčasnej intenzity pôrodnosti, je dokonca prognóza, že v druhej polovici 21. storočia budeme tvoriť jednu z najstarších európskych populácií.

Kvalita života

Kvalita života seniorov odráža zdravie, psychické a emocionálne prežívanie, schopnosť adaptácie, participáciu na spoločenskom živote, spôsob trávenia voľného času a kvalitu sociálnych vzťahov. Sociálno-ekonomická dimenzia kvality života zahŕňa finančné a materiálne zabezpečenie, dopravu, bezpečnosť, zdravotnú starostlivosť a sociálne služby, ako aj prístup k informáciám. Monitoruje sa pomocou ukazovateľov, ako je hrubý domáci produkt, stredná dĺžka života a gramotnosť obyvateľstva. Na Slovensku je stredná dĺžka života 76,7 roka, pričom však pretrvávajú veľké rozdiely medzi pohlaviami. Kým muži sa dožívajú v priemere 73,1 roka, u žien je to 80,2 roka. Rozdiely sú aj v súvislosti so sociálno-ekonomickými skupinami obyvateľstva. Osoby s nízkou úrovňou vzdelania žijú v priemere o desať rokov kratšie ako osoby s vysokoškolským vzdelaním.

Sociálna staroba a ageizmus

Sociálna staroba je charakteristická zmenou sociálnych úloh, životného štýlu a ekonomického zabezpečenia. Zahŕňa sociálnu exklúziu, predsudky a vekovú diskrimináciu (ageizmus), generačnú intoleranciu, segregáciu, vyššiu chorobnosť a stratu orientácie v sociálnom dianí. Seniori tvoria skupinu obyvateľstva, ktorá je do značnej miery ohrozená aj diskrimináciou na základe veku - tzv. ageizmom. Daný jav je manifestovaný širokým spektrom fenoménov na individuálnej, aj inštitucionálnej úrovni. Postoje k jeho pochopeniu zahŕňajú dve roviny. Prvou je diskriminácia, predsudky a systematické uplatňovanie stereotypov, vychádzajúce zvyčajne z nesprávneho chápania kvalitatívnych nerovností jednotlivých fáz ľudského života a značne subjektívneho vnímania seniorskej populácie. Druhá rovina predstavuje pocit diskriminácie samotných seniorov, ktorý je založený na nerešpektovaní vlastného ega, príp. negatívnych postojov voči starobe ako takej. Ako je z praxe známe, ľudské práva starších ľudí nie sú prostredníctvom súčasného právneho systému dostatočne zabezpečené. Jednotlivé štátne politiky zlyhali v adekvátnej implementácii a včleňovaní práv seniorských občanov do zákonov, rozpočtov a programových vyhlásení, čo dokazuje aj práve nezmenšujúca sa miera ageizmu v spoločnosti.

Prečítajte si tiež: Život seniorov a jeho kvalita

Sociálne služby a zdravotná starostlivosť o seniorov na Slovensku

Článok popisuje sociálne služby a zdravotnú starostlivosť o seniorov na Slovensku, vrátane inštitucionálnej starostlivosti. Venujú sa aj témam odchodu do dôchodku a systému dôchodkového zabezpečenia.

Sociálno-ekonomické aspekty postavenia seniorov

Odborný článok sa zaoberá analýzou sociálno-ekonomických aspektov postavenia seniorov v súčasnej spoločnosti. Cieľom je priniesť nové poznatky o kvalite života a postavení starších ľudí na Slovensku.

Postavenie seniorov na trhu práce

Postavenie seniorov na trhu práce je kľúčový faktor ovplyvňujúci budúci vývoj slovenskej spoločnosti. Občania v preddôchodkovom veku patria medzi najviac ohrozené skupiny na trhu práce. Je dôležité si uvedomiť, že vzhľadom na starnutie populácie bude táto skupina v pracovnej sile stále početnejšia. Opatrenia na trhu práce by mali brať do úvahy vývoj v tejto skupine osôb. Všeobecnú mieru ekonomickej aktivity, ako aj mieru zamestnanosti, ovplyvňuje do určitej miery ako veková štruktúra obyvateľstva, tak aj možnosť nadobudnúť určité vzdelanie. Ako vyplýva z prieskumu agentúry TASR, v súčasnosti zamestnáva seniorov na Slovensku len 30 % všetkých firiem, resp. malých a stredných podnikateľov s obratom vyšším ako 200 000 Eur. Väčšina seniorov pracuje v týchto firmách na plný pracovný úväzok. Len 27 % firiem uviedlo, že skrátený úväzok má maximálne polovica u nich zamestnaných seniorov a len pätina firiem uviedla, že viac ako polovica u nich zamestnaných seniorov má skrátený úväzok. V priemere do mesiaca 52 % starších zamestnancov odpracuje 40 až 160 hodín a približne 28 % zamestnaných seniorov odpracuje dokonca viac ako 160 hodín mesačne. Uplatnenie seniorov na pracovných pozíciách je rôzne, najčastejšie ide o administratívne a účtovnícke práce, odborné referentské práce, údržbu či stráženie objektov. V súvislosti s trhom práce je narastajúci počet starších osôb v spoločnosti vnímaný skôr negatívne, resp. ako príťaž pre mladých, zamestnaných ľudí. Očakáva sa totiž, že rovnako ako ľudia žijú dlhšie, tak budú aj rovnako dlhšie pracovať. Je však potrebné si uvedomiť, že súčasní seniori sú v porovnaní s minulosťou na tom po viacerých stránkach, predovšetkým však zdravotne, oveľa lepšie. Okrem toho disponujú cennými skúsenosťami a zručnosťami, ktoré môžu mladším ročníkom odovzdávať.

Dôchodkové zabezpečenie

Výrazná zmena nastáva v súvislosti s odchodom seniora do dôchodku, v dôsledku čoho sa mení nielen jeho ekonomická, resp. finančná situácia, ale taktiež celý predošlý spôsob života. Seniori tvoria spotrebiteľskú skupinu obyvateľstva so špecifickými požiadavkami a potrebami, pričom najväčšia časť ich ekonomickej sily pochádza z ich dôchodkového zabezpečenia. V štátoch s vyššími príjmami sú špecifiká seniorov, ako spotrebiteľov, zohľadňované a to zväčša zo strany podnikateľských subjektov a poskytovateľov služieb. Tým dochádza k vytváraniu značnej kúpnej sily. Menej bohaté štáty sa však v súvislosti s pomocou seniorom viac spoliehajú na rodiny a zdôrazňujú finančné plánovanie a aktívnu prípravu na dôchodok. Dôchodky predstavujú v súčasnosti obrovský a stále narastajúci podiel verejných výdavkov, tvoriaci v priemere viac ako 10 % HDP. Z toho dôvodu sa otázky ohľadom dôchodkového zabezpečenia týkajú rovnako všetkých občanov. Základná a zároveň najvýznamnejšia dôchodková dávka je starobný dôchodok. Starobný dôchodok je dôchodková dávka, za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poskytovaná zo starobného poistenia, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa. Nárok na starobný dôchodok má poistenec, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je v súčasnosti stanovený na 62 rokov. Čo sa týka konkrétne Slovenska, podľa najnovších informácií, dôchodkové dávky sa v roku 2019 zvýšili buď o 2,6 %, alebo o minimálnu valorizačnú pevnú sumu daného druhu dôchodku - podľa toho, čo bude pre dôchodcu výhodnejšie. Seniorom, ktorých starobný dôchodok je nižší ako 334,70 €, sa dôchodková dávka zvýši o sumu 8,70 €. V prípade poberania predčasného starobného dôchodku, pôjde o sumu 8,30 €. Zvýšenie sa bude týkať všetkých seniorov, ktorí poberajú penziu zvýšenú na sumu minimálneho dôchodku. Sociálna poisťovňa k 1. januáru 2019 zároveň prehodnotí trvanie nároku na minimálny dôchodok z úradnej moci v súvislosti so zmenou životného minima, pričom o prehodnotenie uvedeného nebudú musieť starší ľudia žiadať.

Výskumná časť

Cieľ výskumu

Hlavným cieľom výskumu bola analýza a komparácia výsledných hodnôt sociálno-ekonomických aspektov kvality života seniorov, žijúcich v prostredí vlastného domova a kvality života seniorov, ktorí sú klientmi zariadení sociálnych služieb na Slovensku. K sociálno-ekonomickým aspektom kvality života patrí predovšetkým finančné a materiálne zabezpečenie, bezpečnosť, možnosť v živote ďalej napredovať, stupeň participácie na spoločenskom dianí, prístup k informáciám a ďalším zdrojom, ktorými spoločnosť disponuje, ale taktiež kvalita sociálnych vzťahov, podpora blízkeho okolia, možnosti ďalšieho vzdelávania a pod. Na začiatku výskumného projektu sme si položili niekoľko otázok. K hlavným patrila, o. i., otázka ohľadom faktorov ovplyvňujúcich kvalitu života seniorov na Slovensku, a to predovšetkým jej sociálno-ekonomickú rovinu. Aby sme však na danú otázku našli odpoveď, bolo potrebné skúmať nielen jednu (sociálno-ekonomickú), ale všetky dimenzie, resp. roviny kvality života starších občanov.

Prečítajte si tiež: Život seniorov

Výskumná vzorka

Výskumnú vzorku tvoril súbor 224 respondentov - seniorov vo veku 62 a viac rokov. V čase nášho skúmania sa z tohto počtu 42,4 % respondentov nachádzalo v inštitucionálnej starostlivosti, pričom zvyšných 57,6 % respondentov tvorili seniori žijúci v prostredí vlastného domova. V súbore sa nachádzalo 65,6 % žien a 34,4 % mužov.

Metodológia prieskumu

Empirický výskum mal charakter kvantitatívnej analýzy. Na zber dát bola použitá upravená a skrátená verzia dotazníka WHOQL-Old, obsahujúca 15 otázok. Túto sme doplnili o otázky zamerané na zistenie demografických údajov od respondentov (vek, bydlisko, vzdelanie a status klienta sociálnych služieb, resp. inštitucionálnej starostlivosti) a o otázku, týkajúcu sa vekovej diskriminácie. Pomocou nej sme sa seniorov pýtali konkrétne na to, či sa oni osobne stretli s diskrimináciou na základe veku. Na vyhodnotenie zozbieraných údajov sme použili deskriptívnu analýzu, kontingenčné tabuľky, grafy a pod. Na overenie hypotéz neparametrický chí-kvadrát.

Prieskum kvality života seniorov v domovoch sociálnych služieb na Slovensku a v Rakúsku

Prieskum bol realizovaný v domovoch sociálnych služieb na Slovensku a v Rakúsku. Na zistenie kvality života seniorov bol použitý medzinárodný dotazník Svetovej zdravotníckej organizácie WHOQOL-OLD. Prvá časť dotazníka bola zameraná na zistenie demografických položiek ako vek a pohlavie. Druhá časť dotazníka obsahovala 24 otázok, ktoré poskytovali odpovede na 6 domén kvality života:

• Fungovanie zmyslov
• Nezávislosť
• Naplnenie
• Sociálne zapojenie
• Smrť a umieranie
• Blízke vzťahy

Prieskumnú vzorku tvorilo 76 seniorov, z toho 37 v Slovenskej republike (20 zo zariadenia J. Schoppera a 17 zo zariadenia PATRIA) a 39 v Rakúsku.

Výsledky prieskumu kvality života v jednotlivých doménach

• Fungovanie zmyslov: V tejto doméne neboli zistené významné rozdiely, aj keď trochu vyššie skóre dosiahli seniori umiestnení v zariadeniach na Slovensku.
• Nezávislosť: Respondenti na Slovensku dosiahli skóre 2,70 a seniori v Rakúsku 3,31. V tejto doméne je vnímaná lepšia kvalita života u respondentov v zariadeniach v Rakúsku.
• Naplnenie: Priemerné hodnoty odpovedí na Slovensku boli 2,81 a v Rakúsku 3,71. Aj v tejto doméne je vyššia kvalita života u seniorov umiestnených v rakúskych zariadeniach.
• Sociálne zapojenie: Respondenti zo slovenských zariadení dosiahli priemerné skóre 2,67 a seniori z rakúskych zariadení 3,58.
• Smrť a umieranie: Priemerné skóre pre seniorov zo Slovenska bolo 2,67 a pre seniorov z Rakúska 3,09.
• Blízke vzťahy: Vyššie skóre bolo zaznamenané medzi seniormi z Rakúska 3,99, nakoľko respondenti zo Slovenska skórovali nižšie t.j. 3,36.

Porovnanie kvality života seniorov v zariadeniach a v domácom prostredí v Rakúsku

Pri porovnávaní dvoch rakúskych zariadení (Hilfswerk Wiental z Pressbaum, kde bola poskytovaná 24 hodinová domáca ošetrovateľská starostlivosť a RENNWEG z Viedni) bolo zistené, že kvalita života seniorov, ktorým bola poskytovaná ošetrovateľská starostlivosť v domácom prostredí, mali vyššie priemerné skóre takmer vo všetkých doménach kvality života, než seniori v ústavnej starostlivosti.

Prečítajte si tiež: Kvalita života seniorov: Pohľad na Acova

Najnižšie a najvyššie skóre v doménach kvality života

Najnižšie skóre slovenskí respondenti dosiahli v doméne "Smrť a umieranie" (2,67). Táto doména bola najslabšia aj vo vzorke respondentov v Rakúsku (3,09). Doména "Sociálne zapojenie" mala v slovenských zariadeniach tiež nízke priemerné skóre (2,67).

Faktory ovplyvňujúce kvalitu života seniorov

Kvalitu života seniorov ovplyvňuje mnoho faktorov, vrátane:

• Zdravotný stav: Fyzické a psychické zdravie má zásadný vplyv na kvalitu života seniorov.
• Sociálno-ekonomické aspekty: Finančné zabezpečenie, bývanie, dostupnosť služieb a sociálna podpora.
• Sociálne vzťahy: Kvalita vzťahov s rodinou, priateľmi a komunitou.
• Aktivity a záujmy: Možnosť zapájať sa do aktivít, ktoré seniora bavia a napĺňajú.
• Prostredie: Bezpečné a podnetné prostredie, ktoré podporuje nezávislosť a aktivitu.

Znižovanie kvality života seniorov v oblasti fyzického ako aj psychického zdravia

V období starnutia dochádza k znižovaniu kvality života seniorov v oblasti fyzického ako aj psychického zdravia. Kvalita života je širším pohľadom na zdravotnú stránku človeka, ktorý je chápaný nie len cez fyzickú stránku ale aj na základe duševných pocitov a zvládania bežných činností každodenného života. K zásadným zmenám v živote seniorov dochádza vo chvíli, keď sú z rôznych príčin, vo väčšine prípadov kvôli sociálnej núdzi, dobrovoľne alebo nedobrovoľne umiestnení do zariadenia sociálnych služieb. Pre vstup do zariadenia sociálnych služieb má veľký vplyv zdravotný stav seniora, psychologické činitele, rodinné zázemie, sociálny status atď. Je to zlomový bod v živote starého človeka, ktoré nesie so sebou aj určité riziká. Nakoľko starnutie a problémy s ním spojené sa priamo alebo nepriamo dotýkajú všetkých nás, rozhodli sme sa venovať pozornosť tejto problematike. Neustála zvyšujúca veková hranica priemerného veku života nás smeruje k tomu, aby sme venovali pozornosť kvalite života seniorov v domovoch sociálnych služieb.

tags: #kvalita #života #seniorov #WHO