Kvalita života seniorov v zariadeniach pre seniorov: komplexný pohľad

Abstrakt

Oblasť kvality života seniorov v inštitucionálnej starostlivosti je ústrednou témou pre zainteresovaných odborných zamestnancov sociálnych služieb. Ako dosiahnuť optimálnu udržateľnosť, prípadne aj zvyšovanie kvality života seniorov, je častá otázka, ktorú si kladú odborní zamestnanci. V sociálnej praxi sa v tejto súvislosti vytvára aj prostredníctvom štandardov kvality sociálnych služieb, najmä v oblasti procedurálnych podmienok, dostatočný priestor pre využitie vybraných terapeutických techník. V tomto zameraní odbornej činnosti ide najmä o kompetencie sociálnych pracovníkov a inštruktorov sociálnej rehabilitácie. Aká je pripravenosť týchto odborných zamestnancov, aké sú podmienky a aký efekt pre klienta je možné predpokladať pri využití terapeutických techník v praxi?

Kľúčové slová: Kvalita života, odborní zamestnanci, sociálne služby.

Úvod

Starnutie populácie predstavuje významnú demografickú výzvu, ktorá si vyžaduje zvýšenú pozornosť venovanú starostlivosti o seniorov, a to aj v inštitucionálnom prostredí. V súčasnosti rezonuje otázka udržateľnosti kvality života seniorov, s rešpektovaním ich optimálnych potrieb a akceptáciou zdravotného stavu ako dôsledku starnutia. V zariadeniach sociálnych služieb, vrátane zariadení pre seniorov, sa uplatňujú štandardy kvality sociálnych služieb v zmysle platnej legislatívy. Tento posun predstavuje významný podnet pre skvalitňovanie poskytovaných sociálnych služieb, ktoré významne ovplyvňujú aj kvalitu života seniorov.

Kvalita života seniorov - teoretické východiská

Kvalita života je výsledkom vzájomného pôsobenia fyzických, zdravotných, sociálnych, psychologických, ekonomických, environmentálnych, morálnych a duchovných podmienok, týkajúcich sa ľudského a spoločenského rozvoja. S kvalitou života sa spája aj princíp rovnosti a nediskriminujúceho správania. Tento pojem môže zahŕňať otázky zmyslu života, charakteristiku prírodného a sociálneho prostredia človeka, fyzický a psychický stav človeka a taktiež subjektívne hodnotenie života - osobnú pohodu a spokojnosť.

V období starnutia dochádza k znižovaniu kvality života seniorov v oblasti fyzického ako aj psychického zdravia. Kvalita života je širším pohľadom na zdravotnú stránku človeka, ktorý je chápaný nie len cez fyzickú stránku ale aj na základe duševných pocitov a zvládania bežných činností každodenného života. K zásadným zmenám v živote seniorov dochádza vo chvíli, keď sú z rôznych príčin, vo väčšine prípadov kvôli sociálnej núdzi, dobrovoľne alebo nedobrovoľne umiestnení do zariadenia sociálnych služieb. Pre vstup do zariadenia sociálnych služieb má veľký vplyv zdravotný stav seniora, psychologické činitele, rodinné zázemie, sociálny status atď. Je to zlomový bod v živote starého človeka, ktoré nesie so sebou aj určité riziká.

Prečítajte si tiež: Život seniorov a jeho kvalita

Faktory ovplyvňujúce kvalitu života seniorov

Kvalita života seniorov je ovplyvnená celým radom faktorov, ktoré možno rozdeliť do niekoľkých oblastí:

• Zdravotný stav: Chronické ochorenia, obmedzená mobilita a zhoršujúce sa zmyslové funkcie môžu významne znižovať kvalitu života seniorov.
• Psychologické faktory: Depresia, úzkosť, osamelosť a strata sebaúcty sú časté psychologické problémy, ktoré ovplyvňujú kvalitu života seniorov.
• Sociálne faktory: Sociálna izolácia, nedostatok sociálnych kontaktov a stráta blízkych osôb negatívne ovplyvňujú kvalitu života seniorov.
• Ekonomické faktory: Nedostatočné finančné zabezpečenie a obavy z budúcnosti môžu viesť k zníženiu kvality života seniorov.
• Prostredie: Kvalita bývania, dostupnosť služieb a bezpečnosť prostredia majú vplyv na kvalitu života seniorov.

Sociálna rehabilitácia ako nástroj zvyšovania kvality života

Predpokladom využívania terapeutických techník je podľa Zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách definovanie pojmu sociálna rehabilitácia, ktorá sa zameriava na podporu samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti jednotlivca prostredníctvom rozvoja zručností a aktivácie schopností v rámci sociálnej práce. Sociálna rehabilitácia je odborná činnosť, ktorej cieľom je pomáhať jednotlivcom, ktorí majú rôzne typy obmedzenia, ktoré im neumožňujú dosiahnuť alebo udržať optimálnu úroveň ich telesných, zmyslových, rozumových, duševných alebo sociálnych funkcií. Ide o multidimenzionálny proces, ktorý sa zameriava na zlepšovanie kvality života jednotlivcov v jej komplexnosti v rámci rozvoja alebo udržateľnosti bio - psycho - sociálnej ale aj spirituálnej integrity jedinca.

Sociálna rehabilitácia v sebe zahŕňa rôzne stratégie, zásahy a podporné opatrenia na dosiahnutie sociálnej inklúzie, participácie a zvýšenia kvality života. Sociálna rehabilitácia je teda proces v ktorom sa umožňuje klientovi - teda aj seniorovi udržať si dobrý zdravotný stav a sociálne fungovanie. V rámci sociálnych služieb sa sociálna rehabilitácia realizuje prostredníctvom nácviku rôznych zručností na prípadné používanie pomôcok, na sebaobslužné činnosti, priestorovú orientáciu a samostatný pohyb. Formy sociálnej rehabilitácie môžu v sebe zahŕňať socioterapiu, prípadovú sociálnu prácu a terapie ako napr. ergoterapiu, muzikoterapiu a arteterapiu. Metódy sociálnej rehabilitácie sú zamerané na reedukáciu smerom k zlepšeniu jednotlivých funkcií, kompenzáciu, rozvoj nepoškodenej oblasti a schopností jednotlivca, spôsobov vyrovnávania sa so zmenami v súvislosti so starnutím. Techniky, ako je hovorené slovo, podpora a rozvoj motorických funkcií a orientácie, rehabilitácia pracovných a sebaobslužných zručností, relaxácia a povzbudzovanie súťaživosti, sú tiež súčasťou sociálnej rehabilitácie.

Sociálnu rehabilitáciu v zariadeniach sociálnych služieb spravidla poskytujú sociálni pracovníci, asistenti sociálnej práce, špeciálni pedagógovia a inštruktori sociálnej rehabilitácie. Je dôležité, aby pracovník v oblasti sociálnej rehabilitácie bol vyškolený v konkrétnej činnosti - terapii, ako je napr. Sociálna rehabilitácia je dôležitou súčasťou sociálnej práce, ktorej cieľom je zlepšiť životy jednotlivcov, posilniť ich schopnosti a umožniť im plnohodnotnú integráciu do spoločnosti. Jej dôležitosť spočíva v tom, že ponúka klientom prostriedky a podporu na prekonanie ich obmedzení a rozvoj ich potenciálu. Sociálna rehabilitácia je súčasťou inkluzívneho a podporného prostredia, kde sa jednotlivci cítia akceptovaní, rešpektovaní a majú možnosť rozvíjať alebo udržiavať svoje schopnosti a talent. Vzhľadom na rôznorodosť a komplexnosť klientov, ktorí vyhľadávajú, alebo im je poskytovaná sociálna rehabilitácia, je dôležité, aby sa prístupy a metódy prispôsobili individuálnym potrebám a situáciám. Nástrojom pre dosiahnutie týchto cieľov sú aj samotné terapeutické techniky.

Terapeutické techniky v sociálnej praxi

Pojmové vymedzenie terapeutických techník nie je ujasnené a aj v tomto príspevku priznávame určitú nejednotnosť vo vymedzení tohto pojmu na Slovensku. V praxi sa často vyskytujú aj v súvislosti s využívaním terapií v sociálnej oblasti pojmy ako expresívne terapie, projektívne techniky, činnostné terapie, podporné terapie, terapeutické metódy, terapie v pomáhajúcich profesiách, pričom ide o identický charakter, spoločný obsah a cieľ. Princíp terapie nie je v sociálnej praxi vnímaný komplexne, teda nie ako liečba napr. v psychoterapii a alebo v psychiatrickej praxi. Nie je teda možné hovoriť o liečbe prostredníctvom terapie ale o technikách, ktoré sa v terapeutickej praxi používajú ale bez vytvorenia terapeutického vzťahu (môže ísť skôr o dôveru) a liečebného efektu. V sociálnej praxi ide o činnosti, ktoré majú podporovať alebo udržiavať optimálnu kvalitu života seniorov vzhľadom k ich zdravotnému stavu a kvalite života, v našom prípade často podmienené vývinovým obdobím starnutia.

Prečítajte si tiež: Život seniorov

Pojmová nejednotnosť a využívanie terapií v sociálnej praxi by si vyžadovalo precízne zadefinovanie a zjednotenie vzhľadom k teoretickému vymedzeniu, ako aj k samotnej sociálnej praxi. Aj z tohto dôvodu sa v súčasnosti prikláňame k pojmu terapeutické techniky. Medzi najčastejšie používané terapeutické techniky v rezidenciálnej sociálnej starostlivosti o seniorov patria tie, ktoré sa využívajú napr. reminiscenčnej terapii, ergoterapii, terapii hrou, arteterapii, muzikoterapii a pohybovej terapii. V období starnutia má svoje postavenie aj umenie (v našom prípade najmä využitie prvkov arteterapie alebo napr. muzikoterapie), ktoré je jednou z ciest udržiavania sociálnych a spoločenských väzieb. Každý druh umenia má svoje špecifiká, spôsob kontaktu s človekom a okruh svojich účastníkov. Oblasti terapií, ako aj koncepty sociálnej práce sú často motivované či už liečebnou pedagogikou, psychoterapiou, psychológiou ako aj medicínou. Ich zahrnutím do sociálnej práce tak získavajú novú podobu, prispôsobenú na priamy výkon, ktoré sa ukazujú, ako efektívne a inšpirujúce. Nejedná sa o štandardné formy psychoterapeutických intervencií, napriek tomu že sa ukazujú byť čoraz účinnejšími pri práci s klientom. Z vedeckého hľadiska pri ich vymedzení narážame na ich teoretickú nejednotnosť, pretože existujú viaceré rôzne definície, ktoré si vzájomne často odporujú. Z jednej strany sa to považuje za nejednoznačnosť takýchto postupov, avšak na druhej strane to umožňuje systematizovať tieto postupy alebo ich časti pre reálne využitie pri práci s klientmi.

Dôležitosť vzťahu a komunikácie

Samotná terapia je jedinečná v tom, že je orientovaná na proces, v ktorom jeden človek odovzdáva postoje kongruencie, empatie a kladného prijímania a druhý človek tieto postoje prijíma. Terapia sa začína dôverou medzi odborníkom a klientom. Klient, aby mohol začať dôverovať odborníkovi, potrebuje cítiť záujem pracovníka o neho, a to prejavom uznania a rešpektu. V sociálnej práci tento terapeutický prvok je vyjadrený najmä tým, že sa odborný zamestnanec zameriava najmä na posilnenie individuálnych zdrojov klienta, ako aj potenciálnych zdrojov, ktorých cieľom je získavanie nových, predovšetkým pozitívnych zážitkov. Obdobie adaptácie seniora v inštitucionálnej starostlivosti má byť pre odborných zamestnancov výzvou uľahčiť mu túto cestu a pomôcť mu prispôsobiť sa novým životným podmienkam. Dôležité je dbať na to, aby sa nevytratila láska k človeku, neprehlbovala sa ich osamelosť a sociálna izolácia. Ku každému klientovi je potrebné správať sa s úctou a rešpektom. Pri využívaní terapeutických techník je nevyhnutné, aby sa medzi odborným zamestnancom a seniorom vytvoril pozitívny vzťah. Základom vzťahu je efektívna komunikácia verbálna, ako aj neverbálna, prezentovaná primeraným tónom hlasu, pohľadom, gestami či mimikou, ktoré vypovedajú o vzťahu často viac než slovo. Medzi základné zásady efektívnej komunikácie so seniorom môžeme zaradiť uvedomenie - prijatie, pozdrav a oslovenie, vytvorenie vzťahu láskavosti a dôvery.

Problémy a výzvy pri využívaní terapeutických techník

Terapeutické techniky si nepochybne zaslúžia oveľa väčšiu pozornosť nielen z teoretického, ale aj praktického hľadiska. Dostatočný počet vyškolených odborných zamestnancov v týchto technikách, stanovené jasné štandardy vykonávania týchto terapeutických techník by umožňovalo efektívnejšie vykonávanie činnosti a dovolilo by lepšie porozumieť klientovým potrebám. Zariadenia sociálnych služieb na Slovensku ich čoraz viac implementujú do svojho procesu, avšak pri ich samotnej realizácií narážame na niekoľko problémov, medzi ktoré môžeme zaradiť nedostatočné legislatívne ukotvenie, ktoré nešpecifikuje ich presné zaradenie a ich detailný popis. Zákon o sociálnych službách ich spomína iba okrajovo a definuje ich ako doplnkové činnosti. Ďalším problémom je nedostatok odborníkov, ktorí by zabezpečovali využitie terapeutických techník v praxi a samozrejme aj financovanie na vzdelávanie týchto aktérov. Vzdelávanie v podporných terapiách (z nášho pohľadu terapeutických technikách) na Slovensku nie je systémovo usporiadané ani pevne ukotvené. V oblasti ďalšieho vzdelávania je niekoľko akreditovaných subjektov, ktoré ponúkajú vzdelávanie v terapeutických technikách arteterapie, ergoterapie, psychomotorickej terapie, dramatoterapie, terapie hrou, tanečnej a pohybovej terapie ako aj ďalších, ich obsahové zameranie ale aj úroveň vzdelávania môže byť podľa nášho názoru rôzna.

Výskumná sonda: možnosti využívania terapeutických techník

S cieľom zistiť možnosti využívania terapeutických techník sociálnymi pracovníkmi a inštruktormi sociálnej rehabilitácie v zariadeniach pre seniorov a ich prínos pre klientov, bola realizovaná výskumná sonda. Cieľom bolo preskúmať aké sú možnosti využívania terapeutických techník sociálnymi pracovníkmi a inštruktormi sociálnej rehabilitácie v zariadeniach pre seniorov a akú hodnotu prinášajú tieto techniky klientom. Taktiež sme sa zaoberali legislatívnym ukotvením terapeutických techník v našich podmienkach. Vychádzajúc z cieľa nášho výskumu sme si stanovili základnú výskumnú otázku zameranú na zistenie využívania terapeutických techník v zariadeniach pre seniorov, odbornú spôsobilosť sociálnych pracovníkov a inštruktorov sociálnej rehabilitácie pri realizácii týchto techník v praxi.

Metodológia výskumu

Pre užší výber participantov bol použitý náhodný výber, ktorý sa zameral na zariadenia pre seniorov v Bratislavskom a Nitrianskom kraji, ako vzorku boli oslovené všetky typy zariadení pre seniorov, či už ide o verejných poskytovateľov, ako aj neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Z uvedených subjektov sa podarilo získať 14 participantov. Pri reinterpretácii získaných odpovedí sme v oblasti vzdelania zisťovali, aké majú naši participanti najvyššie dosiahnuté vzdelanie a ktorí z nich majú absolvovaný kurz inštruktora sociálnej rehabilitácie. Stredoškolské vzdelanie má ukončený jeden participant a to v zdravotníckom odbore. S ukončeným 1. stupňom vysokoškolského vzdelania je taktiež jeden participant, ktorý má vyštudovaný odbor sociálna práca.

Prečítajte si tiež: Kvalita života seniorov: Pohľad na Acova

Zistenia z výskumu

Získané údaje poukázali na rôznu úroveň pripravenosti odborných zamestnancov na využívanie terapeutických techník. Zatiaľ čo niektorí mali absolvované špecializované kurzy a školenia, iní sa spoliehali skôr na vlastné skúsenosti a intuíciu. Legislatívne ukotvenie terapeutických techník bolo vnímané ako nedostatočné, čo komplikuje ich systematické využívanie v praxi. Respondenti sa zhodli na tom, že terapeutické techniky majú pozitívny vplyv na kvalitu života seniorov, najmä v oblasti zlepšenia nálady, kognitívnych funkcií a sociálnej interakcie.

Komparácia kvality života seniorov v zariadeniach na Slovensku a v Rakúsku

Realizovaný bol prieskum, ktorý porovnával kvalitu života seniorov v domovoch sociálnych služieb na Slovensku a v Rakúsku. Na zistenie kvality života seniorov bol použitý medzinárodný dotazník Svetovej zdravotníckej organizácie WHOQOL-OLD. Dotazník sa skladal z dvoch častí. Prvá časť bola zameraná na zistenie demografických údajov, ako vek a pohlavie. Druhá časť obsahovala 24 otázok, ktoré poskytovali odpovede na 6 domén kvality života:

1. Fungovanie zmyslov
2. Nezávislosť
3. Naplnenie
4. Sociálne zapojenie
5. Smrť a umieranie
6. Blízke vzťahy

Prieskumnú vzorku tvorilo 76 seniorov (100 %), z toho 37 (49 %) v Slovenskej republike (20 seniorov zo zariadenia J. Schoppera a 17 seniorov zo zariadenia PATRIA) a 39 (51 %) v Rakúsku (20 seniorov z Hilfswerk Wiental a 19 seniorov zo zariadenia RENNWEG).

Výsledky porovnávacieho prieskumu

• Fungovanie zmyslov: V tejto doméne neboli zistené významné rozdiely medzi slovenskými a rakúskymi seniormi, aj keď seniori na Slovensku dosiahli o niečo vyššie skóre.
• Nezávislosť: Respondenti na Slovensku dosiahli skóre 2,70 a seniori v Rakúsku 3,31. To naznačuje, že seniori v rakúskych zariadeniach vnímajú vyššiu kvalitu života v tejto doméne.
• Naplnenie: Priemerné hodnoty odpovedí na Slovensku boli 2,81 a v Rakúsku 3,71. Aj v tejto doméne seniori v rakúskych zariadeniach vykazovali vyššiu kvalitu života.
• Sociálne zapojenie: Respondenti zo slovenských zariadení dosiahli priemerné skóre 2,67 a seniori z rakúskych zariadení 3,58. Aj v tejto oblasti dosiahli seniori v Rakúsku vyššie skóre, čo naznačuje vyššiu úroveň sociálneho zapojenia.
• Smrť a umieranie: Priemerné skóre pre seniorov zo Slovenska bolo 2,67 a pre seniorov z Rakúska 3,09. Slovenskí respondenti dosiahli najnižšie skóre práve v tejto doméne.
• Blízke vzťahy: Aj v rámci tejto domény bolo vyššie skóre zaznamenané medzi seniormi z Rakúska 3,99, nakoľko respondenti zo Slovenska skórovali nižšie t.j. 3,36.

Vplyv prostredia na kvalitu života

Zaujímavým zistením je, že seniori v Rakúsku, ktorým bola poskytovaná ošetrovateľská starostlivosť v domácom prostredí, mali vyššie priemerné skóre takmer vo všetkých doménach kvality života, než seniori v ústavnej starostlivosti.

Možnosti zlepšenia kvality života seniorov

• Zabezpečenie kvalitnej zdravotnej starostlivosti: Pravidelné lekárske prehliadky, dostupnosť zdravotnej starostlivosti a rehabilitácie sú kľúčové pre udržanie zdravia a funkčnosti seniorov.
• Podpora aktívneho životného štýlu: Podpora účasti na spoločenských aktivitách, záujmových krúžkoch a pohybových aktivitách pomáha seniorom udržiavať fyzickú a psychickú kondíciu.
• Poskytovanie psychologickej podpory: Dostupnosť psychologického poradenstva a terapií pomáha seniorom zvládať emocionálne problémy a zlepšovať ich duševnú pohodu.
• Vytváranie podnetného prostredia: Zariadenia pre seniorov by mali vytvárať prostredie, ktoré podporuje aktivitu, sociálnu interakciu a sebarealizáciu seniorov.
• Podpora medzigeneračných vzťahov: Umožnenie kontaktu so mladšími generáciami pomáha seniorom cítiť sa užitočnými a začlenenými do spoločnosti.
• Vzdelávanie a odborná príprava personálu: Pravidelné školenia a vzdelávanie personálu v oblasti geriatrie, psychológie a sociálnej práce sú nevyhnutné pre zabezpečenie kvalitnej starostlivosti o seniorov.
• Využívanie moderných technológií: Humanoidné roboty a iné moderné technológie môžu pomôcť zlepšiť náladu seniorov, aktivizovať ich komunikáciu a redukovať úzkosť.

tags: #kvalita #života #seniorov #v #zariadeniach #pre