Kvalitná príprava v škole a jej vplyv na život

Vzdelávanie zohráva kľúčovú úlohu v živote každého človeka. Kvalitná príprava v škole má zásadný vplyv na osobný a profesijný rozvoj jednotlivca, formuje jeho hodnoty, postoje a schopnosti. V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa mení prístup k vzdelávaniu na Slovensku, aké sú ciele a benefity novej kurikulárnej reformy a ako kvalitná príprava v škole ovplyvňuje život žiakov.

História a vývoj organizácie školstva

Organizačné podmienky výchovy a vzdelávania v školách sú výsledkom historického vývoja a aktuálnych požiadaviek spoločnosti. Už v roku 1777, nariadením Ratio educationis od Márie Terézie, bol zavedený organizačný poriadok pre školskú sústavu v Uhorsku. Dlho sa organizačné poriadky vytvárali vzhľadom na potreby zriaďovateľov škôl (štát, cirkev, súkromné osoby).

Od polovice 20. storočia sa vďaka novým poznatkom o človeku a dôležitosti detstva začalo na organizáciu školy nazerať z pohľadu učiaceho sa dieťaťa. Autori aktuálnej kurikulárnej reformy na Slovensku (2023) vytvárali návrh organizačných podmienok realizácie nového kurikula v školách z pohľadu potrieb učiaceho sa žiaka, čo sa premietlo do koncepcie troch vzdelávacích cyklov.

Nový ŠVP z roku 2023 a vzdelávacie cykly

Ciele a obsah základného vzdelávania sú v novom Štátnom vzdelávacom programe (ŠVP) z roku 2023 stanovené pre tri vzdelávacie cykly. Základné vzdelávanie má deväť ročníkov a je usporiadané do troch po sebe idúcich a na seba nadväzujúcich cyklov:

• Prvý cyklus: 1. až 3. ročník
• Druhý cyklus: 4. až 5. ročník
• Tretí cyklus: 6. až 9. ročník

Prvý a druhý cyklus spolu predstavujú prvý stupeň a tretí cyklus predstavuje druhý stupeň základnej školy. Dĺžka trvania prvého stupňa je päť rokov a druhého stupňa štyri roky. Vnútorná štruktúra kurikula základného vzdelávania reflektuje potrebnú rôznorodosť vzdelávacích ciest žiakov.

Prečítajte si tiež: Definícia, aspekty a význam ošetrovateľskej starostlivosti

Faktory ovplyvňujúce vývin dieťaťa

Človek prechádza počas života rozmanitými etapami osobnostného vývinu. Každá etapa je charakteristická určitými kvalitami, ktoré podmieňujú podobu a kvalitu kognitívnych funkcií, sociálno-emocionálneho rozvoja a psychomotoriky. Vývin dieťaťa ovplyvňujú vonkajšie a vnútorné faktory.

Vonkajšie faktory:

• Prírodné podmienky: výživa, prírodné prostredie, prekonané choroby
• Sociálne a kultúrne podmienky: rodina, škola, inštitúcie, spoločnosť, civilizácia, jazyk, národnosť, úroveň vzdelania, materiálne podmienky života

Vnútorné faktory:

• Genetické vplyvy: zdedené znaky, vlohy a vlastnosti
• Epigenetické vplyvy: mechanizmy, ktoré rozhodujú o tom, kedy a kde sa daný gén prejaví
• Psychika konkrétneho človeka: integrovaný súbor všetkých prejavov nervovej činnosti

Vonkajšie a vnútorné faktory sa navzájom ovplyvňujú a dynamicky menia. Vieme identifikovať vývinové obdobia, v ktorých sú deti viac senzitívne na určité typy vonkajších podnetov, ktoré prispievajú k rozvoju ich osobnosti.

Úloha vzdelávacieho systému

Pred vzdelávacím systémom stojí náročná úloha - vytvoriť a organizovať vzdelávacie obsahy spôsobom, ktorý vytvára systémovú logiku, rešpektuje princíp vedeckosti a zohľadňuje generačné a vývinové charakteristiky žiakov. To sa dá dosiahnuť kombináciou organizácie školy, organizácie kurikula a preferencie výchovných a vzdelávacích stratégií.

Z pohľadu naplnenia funkcií školy sú dôležité tri aspekty vývinu dieťaťa - poznávací (kognitívny), sociomorálny a jazykový.

Kognitívny vývin podľa Jeana Piageta

Klasická teória vývinových štádií poznávacích schopností dieťaťa sa viaže na meno Jeana Piageta. Dieťa je výsledkom vzájomného vplyvu biologického zrenia a prostredia. To, ako dieťa vníma svet, ako si ho vysvetľuje a ako si vytvára pojmy, sa v priebehu detstva mení.

Prečítajte si tiež: Zdravotná starostlivosť: Kontext Slovenska

• Mladší školský vek (6-11 rokov): štádium konkrétnych operácií. Dieťa rešpektuje zákony logiky a reality, ale s väzbou na konkrétne skúsenosti. Svet skôr opisuje, než vysvetľuje. Dokáže rozlišovať a triediť podľa kritérií, zvláda operáciu inklúzie a reverzibilné myslenie. Nevie riešiť úlohy s viacerými premennými a nemá dostatok vedeckých poznatkov.
• Obdobie medzi 11. a 12. rokom: štádium formálnych operácií. Myslenie sa začína podobať mysleniu dospelého človeka. Dieťa nadobúda schopnosť hypoteticko-deduktívneho myslenia. Dokáže rozlíšiť formu a obsah, vytvárať ľubovoľné vzťahy a triediť ich. Uvažuje o neskutočných veciach a javoch. Dôležitý je aj jav „myslenie o myslení“ - metakognícia.

Morálny vývin podľa Lawrencea Kohlberga

Lawrence Kohlberg vytvoril teóriu štádií morálneho vývinu, ktorá je v súlade s teóriou štádií kognitívneho vývinu J. Piageta.

• Vek od nástupu do 1. triedy do 11 rokov: štádium konvenčnej morálky. Dieťa sa usiluje plniť očakávanie autority a osvojuje si rolu „dobrého dieťaťa“. Prežíva potrebu obstáť, mať úspech a chce byť pochválené. Nemá osvojený vlastný hodnotový rebríček.
• Vek od 12 rokov: postkonvenčná morálka. Prevláda zmysel pre povinnosť, začína sa prejavovať zmysel pre spravodlivosť. Autorita dospelého ustupuje a dôležitosť nadobúdajú rovesnícke vzťahy. Vzniká úsilie o hľadanie a vyjadrovanie vlastnej identity.

Jazykový a rečový rozvoj

Jazykový a rečový rozvoj súvisí s postupným nadobúdaním jazykových a rečových spôsobilostí detí. Jazyk chápeme ako nástroj myslenia a reč ako jeho vyjadrenie navonok. Rozvoj jazyka a reči je ovplyvňovaný vonkajším prostredím. L. S. Vygotskij prikladal veľkú váhu rozvíjaniu funkcií reči ako nástroja interakcie s prostredím a učenia sa. Dieťa si osvojuje jazyk a reč v komunikácii a interakcii so svojím prostredím, ktoré mu sprostredkuje dospelý alebo zdatnejší rovesník. Ak deťom novonadobudnuté spôsobilosti pomáhajú komunikovať veci, ktoré chcú komunikovať z vlastného popudu, nastáva väčšia pravdepodobnosť dobrého zvládnutia nových rečových spôsobilostí. Myslenie dieťaťa sa vyvíja v závislosti od úrovne osvojenia jazyka a reči. Často sa stáva, že do školy prichádzajú deti, ktorých spôsob používania jazyka a reči sa odlišuje od očakávaní školy, čo im môže spôsobovať problémy v učení sa. Škola musí hľadať spôsoby, ako tomu predísť.

Organizácia škôl v Európe

Organizácia škôl poskytujúcich základné vzdelávanie je vo svete rozmanitá. Vo vyspelých školských systémoch v Európe sa štruktúra školy organizuje tak, aby vyhovovala vývinovým potrebám dieťaťa z pohľadu učiaceho sa žiaka. Školy sa delia na primárny stupeň (1. stupeň ZŠ) a nižší sekundárny stupeň (2. stupeň ZŠ). Dĺžka základného vzdelávania sa pohybuje od 8 do 10, výnimočne 12 ročníkov. S výnimkou osemročného základného vzdelávania (4 + 4) je primárny stupeň školy minimálne päť- a viacročný. Náš štvorročný 1. stupeň ZŠ pri deväťročnej základnej škole je raritou. Aktuálna kurikulárna reforma (2023) zavádza päťročný 1. stupeň.

Význam prvého stupňa základnej školy

Tradične sa prvý stupeň školy chápal ako „nutné zlo“. V súčasnosti prevláda iný názor. Deti vo veku od 5 - 6 rokov do 11. - 12. roku veku nazerajú na svet iným spôsobom ako staršie deti. To platí aj pre ich emocionalitu, sociálne správanie a morálne normy. Deti prichádzajú do školy z rozmanitých rodinných prostredí, čo podmieňuje ich spôsob používania jazyka a reči, ich sociálne návyky a kultúru. Trívium, techniku čítania, písania a počítania, zásadná väčšina žiakov zvláda v priebehu troch rokov. Chceme, aby žiaci na konci prvého stupňa vedeli čítať s porozumením, analyticky a kriticky. Chceme, aby sa vedeli písomne vyjadrovať, formulovať myšlienky a aby boli tvoriví. Nestačí vedieť počty, chceme, aby si osvojili matematické myslenie a logické uvažovanie. Je dôležité, aby bolo v škole vytvorené pedagogické prostredie, ktoré zabezpečí podmienky na adaptáciu detí na radikálnu životnú zmenu, ktorú predstavuje povinná školská dochádzka. Dôležité je aj vyrovnávanie sociálnych, jazykových, fyzických i zdravotných odlišností, s ktorými deti prichádzajú do školy, tým, že sa im zabezpečí diferencovaný pedagogický prístup, čo poznáme pod názvom inklúzia. Podnetné pedagogické prostredie je vytvárané pôsobením učiteľky/učiteľa, ktorá/-ý v tomto vekovom období predstavuje pre dieťa autoritu, istotu a stabilitu. Na primárnom stupni školy takmer všade vo svete vyučuje iba jedna učiteľka/jeden učiteľ, resp. počet vyučujúcich je výrazne limitovaný. Učiteľka/učiteľ by mala/mal poznať svojich malých žiakov komplexne, v rozmanitých situáciách a v rámci rozmanitých učebných procesov, aby vedela/vedel, ktoré pozitívne motivačné faktory podnecujú žiakov k aktívnemu prístupu k učeniu sa a aby poznala/poznal ich silné a slabé stránky.

Stratégia na podporu inkluzívneho vzdelávania

Nadácia pre deti Slovenska vytvorila univerzálnu stratégiu na podporu inkluzívneho vzdelávania pre slovenské samosprávy. Z programov na podporu inkluzívneho vzdelávania na základných a materských školách majú skúsenosť, že v jednotlivých regiónoch Slovenska nestačí podporovať školy vzdelávaním pedagógov či odborných zamestnancov. V spolupráci s troma partnerskými mestami - Banská Bystrica, Poltár a Nové Zámky - sa pustili do výskumnej činnosti, ktorej cieľom je vytvorenie stratégie na podporu inkluzívneho vzdelávania na samosprávnej úrovni. Cieľom je vytvoriť stratégie na podporu inkluzívneho vzdelávania na úrovni každej zo samospráv, či už vytvorením novej, alebo modifikáciou a doplnením existujúcej stratégie v oblasti vzdelávania.

Prečítajte si tiež: Kritériá psychiatrickej starostlivosti

V Banskej Bystrici prebiehali fokusové skupiny s riaditeľmi a riaditeľkami materských a základných škôl, pedagogickými a odbornými zamestnancami škôl, zamestnancami oddelenia školstva Miestneho úradu v Banskej Bystrici aj so zástupcami mimovládnych organizácií. Účastníci sa venovali problematike odborného personálneho zabezpečenia škôl a materských škôl, spolupráci s detskými neurológmi, psychiatrami či psychológmi a nízkej spolupráci so strednými školami, ktoré vzdelávajú deti so špecifickými potrebami a tie zo sociálne znevýhodneného prostredia. Všetci chápu potrebu inkluzívneho vzdelávania, ale aj to, že bez dostatku finančných prostriedkov a pripravených učiteľov to nebude možné. Diskutujúci sa zhodli aj na tom, že v Banskej Bystrici je nedostatok detských lekárov, najmä neurológov a psychiatrov. Ako nevyhnutnú uvádzajú všetci aj efektívnu prípravu budúcich pedagógov, ktorí dnes študujú na vysokých školách.

V prepise z fokusových skupín v Banskej Bystrici zaznelo, že deťom chýba obyčajný život. Chceme od nich príliš sofistikované veci, chceme, aby ovládali jazyky, logiku aj matematiku a počítače. Deti majú často akademické vedomosti, ale zručnosti pre život im chýbajú. Súčasťou dobre nastavenej inkluzívnej školy, alebo jej stratégie, je aj rozvoj životných zručností ako sú spolupráca, starostlivosť, iniciatíva, zodpovednosť či vytrvalosť a mnohé iné.

tags: #kvalitná #príprava #v #škole #vplyv #na