Nedostatok majetku, nemajetnosť: Definícia a dôsledky v kontexte konkurzného práva na Slovensku

Úvod

Otázka nedostatku majetku alebo nemajetnosti má zásadný význam v rôznych právnych konaniach, najmä v kontexte konkurzného práva. Tento článok sa zameriava na definíciu nemajetnosti, jej dôsledky v exekučnom konaní a konkurznom konaní, ako aj na súvisiace aspekty v obchodnom práve. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku s ohľadom na slovenskú legislatívu a judikatúru.

Nemajetnosť v exekučnom konaní

Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti

Podstata problému nastáva v situácii, keď povinný zomrie v priebehu exekúcie a dedičské konanie je zastavené pre nemajetnosť podľa § 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). V takom prípade sa rieši otázka, či má byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (EP) (iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať) alebo podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP (majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie).

Riešenie tejto otázky má zásadný význam, pretože od neho závisí, či sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie použije § 203 ods. 1 EP (zavinenie oprávneného) alebo § 203 ods. 2 EP (nemajetnosť povinného).

Rozhodovacia prax súdov

Rozhodovacia prax súdov v tejto otázke nie je jednotná. Niektoré okresné súdy zastavujú exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, ak povinný nezanechal žiadny majetok, a trovami zaťažujú oprávneného. Napríklad, Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci 11Er/500/2007 exekúciu zastavil a o trovách rozhodol tak, že nemajetnosť povinného bola preukázaná z dedičského konania.

Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci 2CoE/497/2011-19 potvrdil uznesenie o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP a rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť trovy exekúcie, pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 13. mája 2011. Krajský súd argumentoval tým, že ak poručiteľ nezanechal žiaden majetok a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O. s. p. pre jeho nemajetnosť, exekučný súd mal konanie zastaviť z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ EP).

Prečítajte si tiež: Premlčacia doba exekúcie

Na druhej strane, Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci 43CoE/207/2011 zmenil uznesenie Okresného súdu v Žiari nad Hronom v časti výroku o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, pričom uviedol, že okresný súd rozhodol správne, keď exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ EP.

Stanovisko Najvyššieho súdu SR

Najvyšší súd SR zaujal stanovisko k tejto problematike vo februári tohto roka v rozhodnutí sp. zn. Väčšinový názor senátu bol, že ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods.

Sudca JUDr. Rudolf Čirč pripojil odlišné stanovisko, v ktorom uviedol, že smrť povinného znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Ak vymáhaná povinnosť na dedičov neprešla z dôvodu zastavenia dedičského konania, pretože povinný nezanechal majetok, musí byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, teda preto, že tu je iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.

Nemajetnosť v kontexte obchodného práva

Zrušenie spoločnosti z dôvodu nemajetnosti

Vzhľadom na rozdielnosť rozhodovacej praxe súdov bola otázka, či spoločnosť, resp. družstvo môže rozhodnúť o svojom zrušení z dôvodu, že nemá žiaden majetok, zodpovedaná prijatím novely č. 657/2007 Z. z. účinnej od 01.01.2008, ktorá spresnila znenie § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka.

Podľa dôvodovej správy k prijatej novele č. 657/2007 Z. z. nemajetnosť znamená, že zanikli predpoklady ustanovené zákonom na vznik spoločnosti (družstva) a v takom prípade o zrušení spoločnosti, resp. družstva podľa § 68 ods. 6 písmeno c) rozhoduje iba súd na základe návrhu štátneho orgánu alebo osoby, ktorá osvedčí právny záujem (napr. veriteľ).

Prečítajte si tiež: Exekúcia a nemajetnosť

Spoločníci nemôžu rozhodnúť o zrušení spoločnosti bez likvidácie z dôvodu nemajetnosti spoločnosti. Uvedené platí tak pre všetky obchodné spoločnosti (spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť, verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť) ako aj pre družstvo (§ 254 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka).

Nemajetnosť v konkurznom konaní

Podmienky vyhlásenia konkurzu

Zistenie, či majetok dlžníka bude stačiť na úhradu trov konkurzného konania, patrí medzi podmienky vyhlásenia konkurzu. Súd nemôže veriteľa, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu, vyzvať podľa § 43 ods. 1 a 2 O. s. p., aby návrh na vyhlásenie konkurzu o túto podmienku doplnil a jej splnenie preukázal.

Novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii

Zásadným opatrením smerujúcim k vymožiteľnosti práva je novela zákona o konkurze a reštrukturalizácií a súvisiacich zákonov. Nová právna úprava má umožniť veriteľom podať návrh na vyhlásenie konkurzu i bez toho, aby mali uznanú pohľadávku dlžníkom alebo vykonateľnú pohľadávku. Táto zásadná zmena umožní veriteľom uplatňovať si svoje nároky voči dlžníkovi skôr, ako „skonzumuje“ svoj nezabezpečený majetok, čím sa predpokladá vyššie uspokojenie veriteľov.

S tým úzko súvisia zmeny definícií úpadku, najmä predĺženia, s čím sa zabezpečí motivácia štatutárnych orgánov dlžníka riešiť úpadok dlžníka včas. „Motivácia“ sa na novo formuluje ako zodpovednostný vzťah vznikajúci nepodaním návrhu na konkurz alebo reštrukturalizáciu včas, pričom iniciatíva na vyvodenie zodpovednosti sa necháva v plnej dispozícii veriteľa.

Definícia predĺženia

Predĺženie sa navrhuje definovať ako stav, keď suma všetkých záväzkov dlžníka presiahne hodnotu jeho majetku. Pri stanovení sumy záväzkov a hodnoty majetku sa navrhuje vychádzať z účtovníctva, pričom sa bude prihliadať aj na prípadnú ďalšiu správu majetku, prípadne na ďalšie prevádzkovanie podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku resp. pokračovať.

Prečítajte si tiež: Podmienky zastavenia exekúcie

V záujme umožniť podnikateľom, aby sa financovali aj z finančných prostriedkov akcionára prípadne spriaznených osôb iným spôsobom ako len do základného imania, v rámci definície predĺženia sa navrhuje, aby do sumy záväzkov na účely stanovenia predĺženia sa nezapočítavala suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, v zmysle Obch. zákonníka, ani suma tzv. kvázi podriadených záväzkov.

tags: #nedostatok #majetku #nemajetnosť #definícia