Tenké a hrubé črevo: Kľúč k vstrebávaniu živín a zdravému tráveniu

Ľudské telo neustále rastie a obnovuje bunky, čo si vyžaduje stavebné látky a energiu. Tráviaca sústava, známa aj ako gastrointestinálny trakt (GIT), je zodpovedná za spracovanie potravy a vstrebávanie živín, teda za premenu látok z potravy na látky telu vlastné. Súčasťou tohto procesu je mechanické rozdrvenie potravy a jej chemické rozloženie na jednoduchšie vstrebateľné látky.

Ústna dutina: Začiatok tráviacej cesty

Tráviaca cesta začína v ústnej dutine (cavum oris), ktorá zabezpečuje príjem potravy. V ústnej dutine prebiehajú mechanické reflexy, ako je žuvanie a prehĺtanie. Okrem toho má ústna dutina význam pri artikulácii, zvyšuje ventiláciu pľúc a látky obsiahnuté v slinách zohrávajú úlohu pri imunitných dejoch organizmu.

Súčasťou ústnej dutiny sú jazyk a zuby. Od nosovej dutiny je ústna dutina oddelená tvrdým a mäkkým podnebím. Tvrdé podnebie je tvorené hlavnou kosťou hornej čeľuste.

Jazyk a zuby: Mechanickí pomocníci trávenia

Jazyk (lingua, glossa) sa podieľa na mechanickom spracovaní potravy a jej prehltaní a slúži aj ako orgán reči. Na jeho povrchu sa nachádzajú chuťové poháriky s chuťovými bunkami. Povrch jazyka je tvorený sliznicou z viacvrstvového plochého epitelu. Lymfatické tkanivo sliznice jazyka vytvára jazykovú mandľu (tonsilla lingualis), ktorá má význam v imunitnom systéme. Jazyk je tvorený z priečne-pruhovaných svalov a je spojený so sánkou, jazylkou a stenou hltanu.

Funkciou zubov (dentes) je mechanické spracovanie potravy, pričom sa podieľajú aj na artikulácii. Anatomicky zub tvorí koreň, krčok a korunka. Stavebným materiálom zubov je zubovina (dentín) s veľkým podielom nerastných látok. Na povrchu je zub pokrytý zubnou sklovinou, ktorá obsahuje až 98% anorganických látok a tvrdosťou sa podobá kremeňu. Povrch krčku a koreňa pokrýva zubný cement, ktorý sa stavbou podobá kostnému tkanivu. V dutine zubu sa nachádza riedke rôsolovité tkanivo - zubná dreň.

Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné

Zuby sú zoradené do horného a spodného zubného oblúka. V normálnom chrupe sú zuby uložené tesne vedľa seba a vytvárajú zuboradie. Pri zovretí čeľustí by mali horné zuby nasadať tesne oproti dolným, s miernym predsunutím horných rezákov. Výraznejší horný alebo spodný predkus je známkou anomálie. Dočasný (mliečny) chrup má 20 zubov, definitívny (trvalý) chrup má 32 zubov. Prerezávanie prvých zubov sa začína asi v 6. mesiaci života a končí v 24.-32. mesiaci. Medzi 6. až 7. rokom života začína postupná výmena za definitívny chrup, ktorá je spravidla ukončený medzi 12. až 13. rokom. Posledné stoličky - tzv. zuby múdrosti - sa prerezávajú medzi 17. až 25. rokom života, niekedy aj neskôr, alebo sa nemusia prerezať vôbec.

Slinné žľazy: Prvý krok chemického trávenia

Do ústnej dutiny ústia vývody troch párov veľkých slinných žliaz:

• príušná žľaza (glandula parotis)
• podsánková žľaza (glandula submandibularis)
• podjazyková žľaza (glandula sublingualis)

Ich produktom sú sliny, ktoré sú dôležité, lebo navlhčujú a zmäkčujú potravu, a tým uľahčujú žuvanie. Obsah hlienu v slinách robí hlt klzkým a pomáha tak pri prehĺtaní. Sliny rozpúšťajú v potrave rôzne látky a zosilňujú tak dráždenie receptorov. Pomáhajú čistiť zuby aj ústa od zvyškov jedál a ničia (enzýmom lyzozýmom) a splachujú baktérie.

Hltan a pažerák: Cesta do žalúdka

Hltan (pharynx) je lievikovito rozšírená rúra, ktorá je súčasťou tráviacej aj dýchacej sústavy. Delí sa na 3 úseky:

• nosová časť - nosohltan (pars nasalis, nasopharynx) - nie je súčasťou tráviacej sústavy
• ústna časť (pars oralis, oropharynx)
• hrtanová časť (pars laryngea, laryngopharynx)

Predná stena hrtanovej časti hltanu má otvor, ktorým hltanová dutina súvisí s hrtanom, pričom zhora ho uzatvára hrtanová príchlopka (epiglottis). Tá bráni preniknutiu potravy do dýchacích ciest.

Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke

Pažerák (oesophagus) je 20-25 cm dlhá rúra, ktorá zabezpečuje spojenie s hltanom a žalúdkom. Prechádza medzipľúcie a bránicu, dostáva sa do brušnej dutiny a nasadá na žalúdok.

Žalúdok: Sklad a chemická príprava potravy

Žalúdok (gaster, ventriculus) je svalovitý vak s obsahom 1-2 l. Skladá sa z troch častí:

• vstup do žalúdka (cardia) - kruhová svalovina oddeľujúca žalúdok od pažeráka
• dno (fundus) - vlastné telo žalúdka, kde sa zadržiava a premiešava potrava
• vrátnik (pylorus) - kruhová svalovina oddeľujúca žalúdok od dvanástnika

V sliznici žalúdka je mnoho žliazok. Prvou funkciou žalúdka je zhromaždiť a zadržať väčšie množstvo naraz prijatej potravy. Tým sa umožní prijímať pokrmy vo väčších intervaloch (raňajky, obed a pod.). Potrava sa pohybmi steny žalúdka premiešava so žalúdočnou šťavou, ktorá ju chemicky mení na tráveninu - chýmus - vhodnú na ďalšie spracovanie v tenkom čreve. Trávenina je po malých dávkach zo žalúdka vypúšťaná do dvanástnika.

Žalúdočná šťava: Kľúč k tráveniu bielkovín

Hlavnými súčasťami žalúdočnej šťavy je kyselina chlorovodíková, enzým pepsín a hlien (mucín). Kyselina chlorovodíková (HCl) má mnohostranný význam. Vytvára v žalúdku silne kyslé prostredie (pH = 1-1,5) nevyhnutné pre pôsobenie pepsínu, uľahčuje vstrebávanie niektorých minerálnych látok (napr. premenou na rozpustnú soľ), bráni znehodnocovaniu vitamínov B1, B2 a C a ničí veľa choroboplodných mikroorganizmov, a tak zabraňuje ich prieniku do čreva.

Sekrécia kyseliny chlorovodíkovej je stimulovaná peptidovým hormónom - gastrín, ktorý produkujú vlastné endokrinné bunky v žalúdku. Gastrín taktiež podporuje pohyby žalúdku a čriev. Somatostatín pôsobí proti produkcii gastrínu a naopak tlmí pocit hladu.

Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca: Náhradné výživné

Pepsín sa vylučuje ako neúčinný pepsinogén, ktorý sa aktivuje v silne kyslom prostredí na účinný pepsín. Štiepi bielkoviny na jednoduchšie, vo vode rozpustné peptidy. Zráža mlieko, ktoré sa ako zrazenina v žalúdku dlhšie udrží a čiastočne sa trávi. V žalúdku dojčiat zráža mlieko enzým chymozín. Okrem pepsínu a chymozínu slúži na trávenie bielkovín aj enzým katepsín, ktorý pripravuje bielkoviny na štiepenie pepsínom.

Mucín je zásaditý a v súvislej vrstve pokrýva sliznicu žalúdka. Odoláva tráviacim účinkom pepsínu aj kyseline chlorovodíkovej a chráni pred nimi sliznicu žalúdka.

Sťahy svalov steny žalúdka spôsobujú rozdrobovanie obsahu žalúdka a jeho premiešavanie so žalúdočnou šťavou. Tieto sťahy (peristaltika) prebiehajú ako priečne zaškrcovanie obvodu smerom od žalúdkového vchodu k vrátniku. Začínajú po jedle a spôsobujú prerušované vypudzovanie tráveniny žalúdka do dvanástnika.

Dôležitým reflexným ochranným dejom je zvracanie, čo je vyprázdňovanie žalúdka pažerákom a ústami von z tela.

Tenké črevo: Kľúčové miesto trávenia a vstrebávania živín

Tenké črevo (intestinum tenue) je kľúčovým miestom trávenia a vstrebávania živín v tráviacej sústave. Jeho sliznica tvorí mnohé riasy a je v nej mnoho jemných výbežkov - klkov, ktoré zväčšujú jeho kontaktnú plochu s potravou. Vďaka veľkej ploche vytvorenej klkmi v sliznici, je tenké črevo vysoko efektívne pri vstrebávaní živín do krvi. Napríklad vstrebávanie vápnika v tenkom čreve podporuje vitamín D, ktorý zvyšuje jeho absorpciu z potravy a je kľúčový pre udržiavanie jeho adekvátnych hladín v krvi.

Tenké črevo je 4 až 5 m dlhé a 3 až 3,5 cm široké a je zložené z 3 častí:

• dvanástnik (duodenum) - cca 12-palcový úsek (preto dvanástnik) za žalúdkom; ústia sem vývody pečene a pankreasu
• lačník (jejunum)
• bedrovník (ileum)

Do dvanástnika priteká šťava z podžalúdkovej žľazy a žlč. Žliazky sliznice tenkého čreva produkujú črevnú šťavu. Črevná šťava obsahuje enzýmy štiepiace najmä peptidy, nukleové kyseliny a disacharidy.

Tenké črevo vykonáva miestne a celkové pohyby. Striedavým zvieraním a ochabovaním susedných úsekov čreva sa obsah prelieva z miesta na miesto a premiešava sa s tráviacimi šťavami.

Podžalúdková žľaza a pečeň: Pomocníci tenkého čreva

Podžalúdková žľaza (pancreas) zohráva veľmi dôležitú úlohu v procese trávenia potravy, pretože sa tu tvorí pankreatická šťava. Tá obsahuje soli, ktoré neutralizujú kyslú tráveninu, a enzýmy štiepiace všetky živiny. Enzým trypsín pokračuje v trávení bielkovín na jednoduchšie peptidy a aminokyseliny. V pankreatickej šťave je aj zmes amyláz štiepiacich škroby na jednoduché sacharidy, a lipáz, ktoré rozkladajú tuky na glycerol a mastné kyseliny.

Podžalúdková žľaza má rovnako významnú endokrinnú funkciu. Veľmi významne zasahuje do regulácie metabolizmu sacharidov produkciou hormónov inzulínu a glukagónu. Inzulín je krátky peptid, ktorý znižuje hladinu glukózy v krvi, glukagón ju na druhej strane zvyšuje.

Pečeň (hepar) je najväčšia žľaza v ľudskom organizme, váži cca 1,5 kg. Je to taktiež detoxikačné centrum organizmu, v ktorom prebieha odbúravanie toxických látok a liekov. Pečeň zohráva svojou metabolickou aktivitou významnú úlohu pri udržiavaní telesnej teploty. Okrem toho slúži ako zásobáreň glukózy, ktorú ukladá vo forme glykogénu, ukladá železo vo forme feritínu a je zásobárňou vitamínov B12, A a D. Prebieha tu syntéza aminokyselín a cholesterolu.

Z pohľadu tráviaceho procesu sa v pečeni tvorí žlč, ktorá sa potom odvádza do žlčníka (vesica fellea), kde sa zhromažďuje a zahusťuje. Žlč obsahuje anorganické soli, žlčové farbivá a iné organické látky. Z nich najdôležitejšie sú soli žlčových kyselín, lebo podstatne znižujú povrchové napätie, a tak rozptyľujú tuky na jemné kvapôčky, emulziu. Tento proces sa nazýva emulgácia tukov.

Mnohé choroby pečene zasahujú výrazne do fungovania celého organizmu, pretože viac či menej obmedzujú jej metabolické aktivity. Požitie väčšieho množstva alkoholu, niektorých liekov alebo vírusová infekcia môžu viesť k zápalovému ochoreniu pečene - hepatitíde. To sa môže prejaviť jej zníženou funkciou a neschopnosťou spracovávať, okrem iného, žlté farbivo bilirubín, ktoré tvorí medziprodukt v degradácii hemoglobínu. Bilirubín sa následne hromadí v krvnej plazme a spôsobuje zožltnutie očného bielka alebo pokožky - sú to symptómy žltačky. Pojmy hepatitída a žltačka teda nie sú synonymá; žltačka sama o sebe nie je ochorením, ale len poukazuje na výskyt iného problému (v tomto prípade hepatitídy).

Chronické užívanie alkoholu alebo infekcia vírusom hepatitídy typu B alebo C môžu viesť k oveľa závažnejšiemu ochoreniu - cirhóze pečene. Jedná sa o nevratné poškodenie pečeňových buniek (hepatocytov), ktoré sú postupne nahrádzané spojivovým tkanivom. Jedinou možnosťou liečby v tomto štádiu ochorenia pečene je jej transplantácia.

Niekedy sa možno stretnúť s termínom infekčná žltačka, ktorý označuje zožltnutie pokožky najčastejšie vplyvom infekcie vírusom hepatitídy typu A. Aj tu sa však samozrejme jedná o zápal pečene, ktorý sa prejavuje žltačkou. Prívlastok infekčná zdôrazňuje, že ju spôsobuje vírusové ochorenie (na rozdiel napr. od žltačky spôsobenej obštrukciou žlčových ciest).

Vstrebávanie živín v tenkom čreve

Hlavným miestom vstrebávania (resorpcie) živín z tráviacej sústavy je práve tenké črevo, v ktorom sa trávenina zdržuje najdlhšie, pomaly sa pohybuje a výdatne sa premiešava. Dokončuje sa tu trávenie živín, t.j. rozklad na jednoduché látky rozpustné vo vode. Sliznica tenkého čreva je na vstrebávanie prispôsobená svojou veľkou plochou a bohatým prekrvením. Vstrebávanie je založené na pasívnom prenikaní vody a jednoduchých látok cez stenu tenkého čreva, ale je aj aktívne, čo znamená, že nastáva za prítomnosti látkového prenášača a závisí od energie, ktorá sa uvoľní pri metabolizme v črevných bunkách.

Hrubé črevo: Dokončenie procesu a formovanie stolice

Hrubé črevo (intestinum crassum) je asi 1,5 m dlhé a 5-7 cm široké. Skladá sa z 3 častí:

• slepé črevo (intestinum caecum) - rozšírený úsek, na konci ktorého je červovitý prívesok (appendix vermiformis)
• tračník (colon) - hlavná časť
  • vzostupný úsek (colon ascendens)
  • priečny úsek (colon transversum)
  • zostupný úsek (colon descendens)
  • esovitá kľučka (colon sigmoideum)
• konečník (rectum)

Apendix sa niekedy nesprávne nazýva slepým črevom, ale je to len ten prívesok na konci slepého čreva. U bylinožravých živočíchov má veľký význam pri trávení celulózy, pretože tu žijú symbiotické baktérie napomáhajúce jej tráveniu. U človeka nie je význam slepého čreva a apendixu dodnes úplne objasnený, ale predpokladá sa, že tiež môže slúžiť ako zdroj "dobrých" črevných baktérií, odkiaľ sa kolonizuje zvyšok hrubého čreva napr. po dlhodobej antibiotickej liečbe. Súčasne sa v ňom nachádza množstvo lymfatického tkaniva, takže nepochybne má význam pre imunitný systém v tejto oblasti.

Sliznica hrubého čreva všeobecne nemá klky, nevylučujú sa do neho ani žiadne tráviace šťavy. Do hrubého čreva prichádzajú z tenkého čreva nestráviteľné zvyšky potravy (časti šliach, väziva, buničina), určité množstvo nevstrebaných živín a minerálnych látok, vody, zvyšky tráviacich štiav, žlčové farbivá, odlúpené výstelkové bunky a pod.

Funkcie hrubého čreva

Hrubé črevo sa začína napĺňať 4 až 8 hodín po požití jedla. V hrubom čreve prebieha ešte v obmedzenej miere vstrebávanie (solí, vody, niektorých vitamínov a niektorých liekov podávaných v podobe čípkov alebo klystíru). Pre výživu nemá toto vstrebávanie význam. Na obsah hrubého čreva výrazne pôsobí činnosť baktérií, ktoré v ňom stále normálne žijú. Sú to kvasné baktérie (Escherichia coli) a hnilobné baktérie. Niektoré baktérie vytvárajú vitamíny komplexu B a vitamín K. Činnosťou baktérií a zahusťovaním sa obsah hrubého čreva mení na výkaly (fekálie). Pri kvasení vzniká značné množstvo plynov (oxid uhličitý, metán). Časť sa ich vstrebáva, časť z tela odchádza. Plyny napínajú stenu hrubého čreva a povzbudzujú jeho pohyby. Pôsobením hnilobných baktérií sa uvoľňujú z aminokyselín látky, ktoré môžu po vstrebaní pôsobiť v organizme nepriaznivo (amoniak, sulfán, fenol a pod.).

Obsah hrubého čreva sa pomalými pohybmi posúva a o 18 až 30 hodín po jedle sa dostáva do esovitej kľučky a z nej do konečníka (rectum). Naplnenie konečníka vzbudí pocit nutkania na stolicu. Keď sa tomuto pocitu vyhovie, uplatní sa vyprázdňovací (defekačný) reflex. Svalovina konečníka sa zmrští a pri súčasnom ochabnutí vnútorného a vonkajšieho zvierača sa konečník cez análny (ritný) otvor (anus) vyprázdni. Činnosť vonkajšieho zvierača je ovládaná vôľou.

Zadržiavanie stolice dlho alebo opakovane má za následok zápchu. Pre podnecovanie pohybu čriev a pre dobré vyprázdňovanie hrubého čreva je dôležitá tzv. hrubá vláknina potravy (celulóza, pektíny, lignín), ktorá bráni aj nadmernému rozmnožovaniu baktérií a vstrebávaniu ich toxínov do krvi. Opak zápchy, preháňanie, zvyčajne vyvoláva zrýchlený prechod črevného obsahu.

Potraviny pre zdravé črevo

Naše črevá obsahujú 300 až 500 rôznych druhov baktérií. Mnoho z nich je prospešných a niektoré sú pre naše zdravie dokonca nevyhnutné. Črevá iba netrávia prijímanú potravu, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, ale majú viac funkcií. Zamedzujú presakovaniu toxínov do krvného riečišťa a sú veľmi dôležité pre imunitný systém. Ich nedostatočné zdravie je základom mnohých chorôb, ktoré sa môžu prejaviť kdekoľvek v našom tele.

Pojem črevná mikroflóra, ktorý je často počuť v reklamách na jogurty, predstavuje kompletný ekosystém ukrytý v črevách. Rovnako ako je jedinečný odtlačok prsta, je jedinečná aj mikroflóra každého z nás. Odráža sa v nej všetko, čomu sme naše telo vystavili, od potravín až po antibiotiká či iné lieky.

Všetky mikroorganizmy, ktoré nájdeme v črevách, sa nazývajú mikrobióm. Majú vplyv na zdravie, telesnú hmotnosť, na našu náladu, spánok, imunitu, kožné problémy, rozvoj zápalových ochorení, metabolického syndrómu, diabetu, ale aj napríklad depresií či rôznych neurodegeneratívnych ochorení. Tušili ste, že mikroflóra má vplyv dokonca aj na hormóny?

Črevá je preto potrebné udržiavať v dobrej kondícii! Pomôžu vám v tom potraviny, ktoré podporujú správne trávenie aj zdravie čriev. Ktoré sú to?

• Jogurt: Jogurty sa vyrábajú kysnutím najčastejšie kravského mlieka pomocou fermentačných baktérií. Sú v nich obsiahnuté priateľské baktérie nazývané ako probiotiká, ktoré tráviacemu traktu pomáhajú zlepšiť trávenie a udržať čreva zdravé. Probiotiká sa v črevách vyskytujú prirodzene, konzumáciou jogurtov črevnú mikroflóru podporíte. Nie všetky jogurty ale probiotiká obsahujú, preto čítajte zloženie na tégliku.
• Jablká: Jablká sú bohatým zdrojom pektínu a rozpustnej vlákniny. Pektín znižuje riziko črevných infekcií aj zápalu v hrubom čreve.
• Fenikel: Bežne sa fenikel používa ako dochucovadlo, okrem výraznej chuti sa ale môže pochváliť vysokým obsahom vlákniny, ktorá pomáha predchádzať zápche a zlepšuje pravidelnosť tráviaceho traktu. Fenikel navyše obsahuje činidlo uvoľňujúce hladké svaly, čím znižuje plynatosť, nadúvanie aj kŕče.
• Kefír: Kefír je kultivovaný mliečny výrobok vyrábaný pridávaním kefírových „zŕn“, ktoré sú výsledkom miešania kvasiniek a baktérií s mliekom. A práve tieto zrná majú na trávenie výborný vplyv. Rovnako ako probiotiká v jogurte podporujú kultivácie kefíru trávenie laktózy a pomáhajú bojovať s vedľajšími účinkami spojenými s laktózou ako je nadúvanie, plynatosť a kŕče. V niekoľkých štúdiách bol dokonca dokázaný prínos kefíru pri zvýšení zdravých baktérií a znížení škodlivých počas procesu trávenia.
• Celozrnné obilniny: Celé zrná sa od seba odlišujú chuťou, vzhľadom aj obsahom živín. Pokiaľ majú byť zrná zaradené medzi celozrnné, musia obsahovať 100 % jadra, vrátane otrúb, klíčkov a endospermu. Medzi populárne celozrnné obilniny patrí ovos, quinoa alebo aj farro. Vláknina obsiahnutá v týchto semenách je prospešná rovno dvoma spôsobmi. V prvom rade vláknina pomáha zvýšiť objem stolice a znižuje zápchu. Po druhé, vláknina obsiahnutá v niektorých obilninách pomáha podporovať zdravé baktérie v črevách.
• Repa: O tom, že je repa zdravá, niet pochýb, málokto už ale vie, že je tiež výborným zdrojom vlákniny. Podporuje trávenie aj všetky procesy v črevách.
• Zelenina tmavo zelenej farby: Špenát, ružičkový kel, alebo napríklad brokolica sú dobrým zdrojom nerozpustnej vlákniny. Tento typ vlákniny zvyšuje objem stolice a zrýchľuje tráviaci proces. Navyše obsahuje množstvo horčíka, ktorý pomáha zmierňovať zápchu zlepšením svalových kontrakcií.
• Kyslá kapusta: V kyslej kapuste nájdeme veľa vitamínov aj probiotiká. Je vyrobená z drveného kelu, ktorý je fermentovaný kyselinou mliečnou. Vďaka procesu fermentácie obsahuje probiotiká.
• Chia semienka, zázvor, papája alebo mäta pieporná.

Medzi úhlavných nepriateľov čriev patria antibiotiká, ktoré ničia črevné sliznice aj flóru. Problematické sú nezdravé potraviny, ale aj alkohol, ktorý škodí sliznici.

Detoxikácia čriev

Jogurt si dáte každý deň a ani ostatným potravinám podporujúcim trávenie sa nevyhýbate, napriek tomu často trpíte hnačkami, zápchou, pálením záhy alebo inými črevnými problémami? Možno je vhodný čas na detoxikáciu.

Detoxikácii sa tiež hovorí očista tela. Pomocou detoxikácie zbavíme telo toxínov a škodlivín. Naše telo sa detoxikuje prirodzene pomocou pečene, čriev a obličiek, ktoré toxíny vylučujú. Keď ale telo nedetoxikuje dostatočne samo, môžeme mu trochu pomôcť. Prvým krokom k tomu, ako telu uľaviť, je vždy zmena životosprávy. Hoďte za hlavu drastické diéty, nehladujte, ale jedzte striedmo a hlavne zdravo.

Organizmu stačí pár dní detoxikácie, aby sa cítil lepšie. Už po siedmich dňoch dochádza k oddýchnutiu detoxikačných orgánov (pečene, čriev a obličiek) a k zvýšeniu ich výkonu.

Vybrať si môžete medzi dvoma druhmi detoxikácie. Buď zvolíte beh na dlhú trať a dáte sa na dlhodobú detoxikáciu, ktorá je založená práve na zmene životosprávy. Alebo môžete vyskúšať detoxikáciu krátkodobú, známu ako denná očista, čo znamená pôst.

Úplný pôst sa dodržuje 24 hodín, maximálne až 36 hodín. Pripravte sa na to, že ovplyvní nielen fyzický stav, ale aj psychiku. Počas pôstu je zvyčajná napríklad bolesť hlavy, čo je reakcia tela na nedostatok cukru. Začnite ho večer, spánkom a počas pôstu sa neprepínajte.

Po skončení pôstu sa určite neprejedajte, zo začiatku si urobte napríklad smoothie z citrusov. Ďalším variantom pôstu sú špeciálne detoxikačné produkty pripravené priamo za účelom očisty tela.

tags: #tenké #a #hrubé #črevo #vstrebávanie #živín