Možnosti vzdelávania sluchovo a mentálne postihnutého dieťaťa na Slovensku

Úvod

Vzdelávanie detí so sluchovým a mentálnym postihnutím na Slovensku je komplexná téma, ktorá si vyžaduje individuálny prístup a zohľadnenie špecifických potrieb každého dieťaťa. Všeobecným cieľom je vytvoriť deťom a mládeži vyžadujúcej špeciálnu starostlivosť čo najoptimálnejšiu ponuku vzdelávania so zreteľom na individuálne záujmy, schopnosti a predpoklady a umožniť im v najširšej možnej miere prístup k výchovno-vzdelávaciemu procesu.

Prístupy k vzdelávaniu detí so zdravotným postihnutím

Vzdelávanie detí so zdravotným postihnutím na Slovensku prešlo v posledných desaťročiach výraznými zmenami. Do úzadia ustupujú ekonomické a rôzne "racionálne" dôvody viac-menej automatického zaraďovania postihnutých detí do špeciálnych škôl a zaslúžená pozornosť sa dostáva právu dieťaťa vyrastať v prostredí vlastnej rodiny a v prirodzenom prostredí svojich rovesníkov v podmienkach škôl bežného typu, ako aj právu rodičov môcť rozhodnúť o spôsobe vzdelávania vlastného dieťaťa.

Integrácia vs. Segregácia

Zmeny vo vzdelávaní smerom k integrácii postihnutých detí sa zrodili v škandinávskych krajinách. Samotná snaha rodičov a ochota príslušných pedagógov vzdelávať handicapované deti v podmienkach škôl bežného typu sa ukázali ako veľmi pozitívny trend.

Formy vzdelávania:* Výchova v predškolských zariadeniach formou individuálnej integrácie v špeciálnych triedach alebo v špeciálnych materských školách.

• Vzdelávanie formou sociálnej integrácie v špeciálnych triedach bežných škôl. Pri školách možno zriaďovať špeciálne triedy pre žiakov so špecifickými vývinovými chybami učenia a správania, pre zrakovo, sluchovo, mentálne a telesne postihnutých žiakov alebo pre žiakov s chybami reči.
• Vzdelávanie v špeciálnych školách - segregované vzdelávanie.

Špeciálnopedagogické poradenstvo

Skúsenosti z mnohých krajín, ale aj naše skúsenosti podporené výsledkami viacerých výskumov realizovaných v tejto oblasti úplne jednoznačne potvrdili, že úspešnosť integrovaného vzdelávania je priamo podmienená dosiahnutou úrovňou špeciálnopedagogického poradenstva.

Vzdelávanie sluchovo postihnutých detí

Pri sluchovom postihnutí - ide o poruchu sluchu - počutia, ktorá sa premieta do vývinu jedinca podľa stupňa a rozsahu straty sluchovej ostrostí a obdobia sluchového postihnutia. Je postihnutý nedostatkami počutia reči. Toto postihnutie možno vymedziť dvoma krajnými prípadmi. Nedoslýchavosť je ľahší stupeň sluchovej poruchy, keď jedinec vníma reč prevažne sluchom. Úplná hluchota je prípad keď jedinec vôbec nepočuje. Hluchý jedinec alebo jedinec postihnutý ťažkou nedoslýchavosťou vníma reč prevažne zrakom a hmatom. Sluchovo postihnutí majú väčšinou zvyšky sluchu.

Prečítajte si tiež: Kariéra v sociálnej pedagogike

Stupne sluchového postihnutia

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) určila stupne sluchových postihnutí na pracovné účely nasledovne:

• úplná strata sluchu
• veľmi ťažké sluchové postihnutie 91 dB
• ťažké sluchové postihnutie 71-91 dB
• stredne ťažké sluchové postihnutie 56-71 dB
• stredné sluchové postihnutie 41-55 dB
• ľahké sluchové postihnutie 26-40 dB

Stupeň sluchovej poruchy nie je jediným kritériom závažnosti sluchového postihnutia. Okrem nej rozhoduje funkčná kapacita jedinca, rozvinutosť reči, mentálne schopnosti a individuálne podmienky vývinu. Sluchovo ťažšie postihnutý jedinec má narušené sociálne vzťahy, menšie sluchové postihnutie takéto narušenie nespôsobuje. Sluchovo postihnutí jedinci vyžadujú komplexnú, t.j. lekársku, špeciálno-pedagogickú, sociálnu a technickú starostlivosť. Sluchovo postihnuté deti sa v súčasnosti vzdelávajú v materských základných školách a učilištiach bežného typu alebo v školách pre nedoslýchavých a pre nepočujúcich.

Pedagogika sluchovo postihnutých

Komplexnú starostlivosť a v rámci nej špeciálnu výchovu je potrebné poskytnúť sluchovo postihnutým hneď od zistenia sluchového postihnutia, pretože raná výchova, od narodenia do troch rokov, je dôležitá pre rozvoj komunikačných zručností. Cieľom pedagogiky sluchovo postihnutých je sociálna integrácia. Pedagogika sluchovo postihnutých je samostatným vedným odborom. Člení sa na pedagogiku nepočujúcich a na pedagogiku nedoslýchavých.

Prax pedagogiky sluchovo postihnutých sa zameriava predovšetkým na rozvoj komunikačných spôsobilostí, na rozvíjanie reči vo všetkých jej formách, t. j. orálnej, písanej, na rozvoj sluchovej pozornosti od útleho veku, ale aj psychických schopností a celej osobnosti sluchovo postihnutých osôb. Pedagogika sluchovo postihnutých má veľmi úzky vzťah k mnohým vedným disciplínam. Ide najmä o všeobecnú pedagogiku, fonetiku, o jednotlivé druhy špeciálnej pedagogiky (logopédiu, psychopédiu, pedagogiku telesne, zrakovo postihnutých, ťažkovychovávateľných, psychosociálne narušených a liečebnú pedagogiku), pedagogickú audiológiu, neurológiu, pediatriu, foniatriu, elektroakustiku, patopsychológiu, sociológiu a pod.

Vzdelávanie mentálne postihnutých detí

(Informácie o vzdelávaní mentálne postihnutých detí neboli priamo poskytnuté, preto sú nasledujúce informácie všeobecného charakteru a môžu vyžadovať ďalšie overenie a doplnenie)

Prečítajte si tiež: Možnosti preberania dôchodku

Vzdelávanie mentálne postihnutých detí si vyžaduje vysoko individualizovaný prístup a zohľadnenie stupňa postihnutia. Cieľom je rozvíjať ich maximálny potenciál v oblasti kognitívnych, sociálnych, emocionálnych a praktických zručností.

Stupne mentálneho postihnutia

Mentálne postihnutie sa delí na rôzne stupne, od ľahkého po hlboké, a každý stupeň si vyžaduje špecifický prístup k vzdelávaniu.

Metódy a formy vzdelávania

Vzdelávanie mentálne postihnutých detí môže prebiehať v špeciálnych školách, v špeciálnych triedach pri bežných školách alebo formou inklúzie v bežných triedach s podporou asistenta učiteľa. Dôležitá je úzka spolupráca medzi učiteľmi, špeciálnymi pedagógmi, psychológmi a rodičmi.

Kombinované postihnutia

V populácii sa vyskytuje stále väčší počet osôb s kombináciou niekoľkých postihnutí. Z kombinovaného zrakového postihnutia najväčšiu pozornosť si vyžaduje v proporcionálnej rehabilitácii a výchove kombinácia so sluchovým postihnutím, i keď táto kombinácia rovnako ako kombinácia s telesným postihnutím nie je štatisticky najpočetnejšia. Najpočetnejšia je kombinácia rôznych vnútorných chorôb so zrakovým postihnutím najmä v staršom veku. Ďalšou široko zastúpenou kombináciou je mentálne postihnutie. U kombinovaných postihnutí, viac než u ostatných zrakovo postihnutých, musíme voliť diferencovaný a individuálny prístup.

Liečebná pedagogika

U nás sa pojem liečebná pedagogika popri špeciálnej pedagogike začal používať v rokoch 1967-1968 na liečebno-výchovné formy pomoci psycho-sociálne narušeným osobám. Tento široký pojem sa pôvodne týkal osôb od útleho veku až po starobu, ktoré boli ohrozené nepriaznivými životnými okolnosťami (strata rodinného zázemia, asociálne prostredie, traumy, následky ochorenia a i.), alebo u ktorých už boli diagnostikované poruchy správania, ochorenia a ťažkosti pri sociálnej integrácii a ktorí boli odkázaní na rôzne formy inštitucionálnej pomoci.

Prečítajte si tiež: Trnava: Aktivity pre seniorov

Pôvodne sa takmer vôbec nepočítalo s terapeuticko-výchovnými formami pomoci pre osoby so zmyslovými chybami, mentálnym, telesným postihnutím a poruchami reči. Potreba liečebnej pedagogiky bola odôvodnená závažnosťou porúch správania a ich negatívnymi spoločenskými následkami. Prevládal názor, že v liečebnej pedagogike ide o využívanie rôznych foriem činnostných terapií pri:

1. sťaženej insocializácii, teda pri sprostredkovaní vedomostí, zručností a skúseností, ktoré dieťaťu chýbajú, aby sa mohlo úspešne sociálne integrovať (napr. pri dlhodobom neuspokojovaní základných psychických potrieb v detstve, najmä pri absencii vzťažnej osoby, pri výchovnej zanedbanosti, pri sociálnom znevýhodnení v prípade neúplnej alebo dysfunkčnej rodiny a pod.),
2. resocializácii, kde ide o znovu začlenenie jedinca, ktorý bol už dobre sociálne integrovaný, ale iba v problémových sociálnych skupinách (napr. asociálna partia, rodina alkoholikov, narkomanov, kriminálne subkultúry alebo aj relatívne izolované prostredie liečebne, ústavu),
3. reedukácii, pri preučení nevhodných modelov správania, kde sa pedagogické pôsobenie zameriavalo na zmenu postojov, hodnotového systému, návykov a pod.

V súčasnosti sa liečebná pedagogika aj u nás chápe ako terapeuticko-výchovné pôsobenie pri výchovných ťažkostiach, pričom platí, že predchádzať je lepšie ako naprávať. Uplatňuje sa preto preventívne i tam, kde ťažkosti vzhľadom na podmienky vývinu jednotlivca a jeho životné okolnosti možno predpokladať. Liečebná pedagogika hľadá a využíva formy intenzívnej výchovnej pomoci, predovšetkým prostredníctvom činnostných terapií. Jej uplatnenie v praxi však závisí predovšetkým od existujúceho systému spoločenskej pomoci postihnutým a od vybudovanej siete inštitucionalizovanej starostlivosti.

Národný program rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím

Ministerstvo zdravotníctva SR by sa malo viac venovať otázkam organizácie prevencie zdravotného postihnutia a genetickému poradenstvu pre rizikové skupiny obyvateľstva ako aj zvýšeniu informovanosti z tejto oblasti. Špecifické poradenstvo v oblasti genetiky by malo byť pre občanov so zdravotným postihnutím zabezpečované bezplatne. Na toto priamo nadväzuje špecifický screening - vyhľadávanie a evidencia detí so zdravotným postihnutím už v kojeneckom veku. Aktuálnou je požiadavka na povinné vykonávanie špecifického screeningu v 6. mesiaci a 1. roku života všetkých kojencov na poruchy intelektu, zraku, sluchu a pervazívnych vývinových porúch v praxi a hlavne informovať o tejto možnosti. Pre komplexnú liečebnú starostlivosť a následnú rehabilitáciu je včasné zistenie zdravotnej poruchy faktorom rozhodujúcim. Požadovaný screening pri tom okrem bežne dostupných zvukových alebo iných hračiek, ktoré väčšina pediatrických ambulancií má, a samozrejme ovládania metódy, si nevyžaduje dodatočné finančné náklady.

Je potrebné zvýšenú pozornosť venovať zaškoľovaniu a preškoľovaniu zdravotníckeho personálu. Tento personál by mal byť vyškolený tak, aby rodičom poskytoval vhodné a správne rady, a tým uľahčoval ich rozhodovanie v prospech vlastných postihnutých detí. Takéto školenie by malo prebiehať nepretržite a malo by sa opierať o najnovšie dostupné poznatky. Psychologická práca s pacientami, (dospelými, alebo deťmi a ich rodičmi, s rodinnými príslušníkmi) je mimoriadne dôležitá. Všeobecne sa zabezpečuje liečebná rehabilitácia, ale na psychické dopady, najmä u dospelých, sa zabúda.

Pri potvrdení diagnózy zdravotného postihnutia má byť samozrejmosťou okamžitá špecifická liečebná a komplexná rehabilitačná starostlivosť (pod rehabilitačnou starostlivosťou sa rozumie komplexná rehabilitačná starostlivosť aj o rodinu s členom so zdravotným postihnutím) a u detí aj spolupráca s pedagogicko-psychologickými a špeciálno-pedagogickými poradňami. Takáto previazanosť spolupráce rezortov zdravotníctva a školstva zatiaľ chýba, čím dochádza k zlyhávaniu prepojenia lekára prvého kontaktu so špeciálno-pedagogickými poradňami. Chýba rehabilitácia v oblasti psychiky, predovšetkým potreba vyrovnať sa so svojím postihnutím. Osobitne je to dôležité u občanov, ktorí zdravie náhle stratili alebo postupne strácajú a teda plne si uvedomujú, čo vlastne stratili alebo strácajú.

Z hľadiska liečebnej starostlivosti je významná i otázka zabezpečenia potrebných liekov a zdravotníckych - kompenzačných pomôcok. Podľa súčasne platnej legislatívy väčšinu vitamínov v neinjekčnej forme si musia pacienti hradiť sami, preto je potrebné hľadať možnosti takého riešenia, aby vitamíny, nevyhnutné pre udržanie lepšieho fyzického stavu, boli v indikovaných prípadoch pre občanov so zdravotným postihnutím poskytované bezplatne aj v neinjekčnej forme. Je potrebné zjednodušiť predpisovanie kompenzačných pomôcok a dlhodobo užívaných osobitne schvaľovaných liekov.

Riešiť problémy, ktoré sa vyskytujú pri indikovaní kúpeľnej liečby, predovšetkým u osôb s ťažkým telesným postihnutím, stomikov a u osôb s mentálnym postihnutím. Je žiadúce, aby v prípade nároku sprievodcu alebo osobného asistenta bolo umožnené absolvovať kúpeľnú liečbu v kúpeľných zariadeniach s ním. V opačnom prípade je napr. nevyhnutné riešiť potrebu tlmočenia do posunkovej reči nepočujúcich osôb v zdravotníckych, rehabilitačných a kúpeľných zariadeniach, napr. výučbou zdravotníckeho personálu v používaní posunkovej reči nepočujúcich.

Zaraďovanie kompenzačných a rehabilitačných pomôcok do prílohy nariadenia vlády sa posudzuje v pracovných skupinách kategorizačnej komisie, v ktorých zástupcovia občanov zdravotne postihnutých nemajú možnosť sa vyjadriť a často vznikajú súvisiace problémy.V kategorizačnej komisii Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre lieky je nevyhnutné zastúpenie užívateľov, zástupcu občanov so zdravotným postihnutím.

Komplexná rehabilitácia u nás ešte nie je zaužívaným pojmom, ale jednotlivé druhy rehabilitácií (zdravotná, pracovná, sociálna) sú zabezpečované v pôsobnosti rezortov, aj keď nie vždy na požadovanej úrovni. Sociálnu rehabilitáciu zabezpečujú prevažne občianske združenia občanov so zdravotným postihnutím s dotáciou štátu prostredníctvom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Medzi základné úlohy patrí vybudovanie chýbajúceho komplexného systému rehabilitácie občanov so zdravotným postihnutím. Tento systém sa musí týkať všetkých vekových kategórií občanov so zdravotným postihnutím a musí byť účinný ihneď po zistení zdravotného postihnutia. V primeranej miere sa musí dotýkať nielen samotnej osoby so zdravotným postihnutím, ale v celom komplexnom charaktere aj rodiny, v ktorej táto osoba žije.

Vzhľadom na to, že v súčasnej dobe v zastúpení štátu túto činnosť vykonávajú dobrovoľné organizácie občanov so zdravotným postihnutím, je potrebné vytvoriť im na to primerané legislatívne, finančné a materiálne podmienky.

tags: #moznosti #vzdelavania #sluchovo #a #mentalne #postihnuteho