Lehota na dovolanie pre advokáta: Komplexný prehľad

Dovolanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok v civilnom sporovom konaní, ktorý je upravený v Civilnom sporovom poriadku (CSP), konkrétne v ustanoveniach § 419 až § 457 zákona č. 160/2015 Z.z. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o lehote na dovolanie pre advokáta, ako aj o ďalších aspektoch súvisiacich s týmto právnym inštitútom.

Úvod do dovolania v civilnom konaní

Dovolanie nie je bežným opravným prostriedkom ako odvolanie, ale mimoriadnym prostriedkom, ktorý sa uplatňuje len vo výnimočných prípadoch. Zaraďuje sa medzi mimoriadne opravné prostriedky, čo znamená, že na jeho podanie je potrebné splniť prísne kritériá a namietať len obmedzený okruh skutočností alebo dôvodov. Súdne konanie na Slovensku je primárne dvojstupňové (súd prvej inštancie a odvolací súd), preto dovolanie umožňuje začatie konania pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, teda na treťom stupni, len v zákonom stanovených prípadoch. Dovolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 419 CSP).

Subjekty oprávnené podať dovolanie

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ďalej ho môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil.

Povinné zastúpenie advokátom

Podľa § 429 CSP musí byť dovolateľ v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto požiadavka má zabezpečiť kvalifikovanosť podania a relevantné právne argumenty. Požiadavka povinného právneho zastúpenia sa vzťahuje už na fázu podania dovolania. Ak dovolateľ splnomocní advokáta až po podaní dovolania, podmienka povinného právneho zastúpenia splnená nie je.

Existujú však výnimky, kedy zastúpenie advokátom nie je nutné:

Prečítajte si tiež: Všetko o lehote pred odchodom do dôchodku

• Ak je dovolateľom fyzická osoba s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa.
• Ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
• Ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Lehota na podanie dovolania

Lehota na podanie dovolania je dva mesiace od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu. Táto lehota je dlhšia ako pôvodná lehota podľa Občianskeho súdneho poriadku, ktorá bola jeden mesiac od právoplatnosti rozhodnutia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie sa podáva na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo dovolanie v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde, považuje sa za včas podané.

Výpočet lehoty

Keďže je lehota určená v mesiacoch, končí sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty (deň prevzatia rozhodnutia odvolacieho súdu). Ak taký deň v mesiaci niet, končí sa lehota posledným dňom mesiaca (§ 121 ods. 3 CSP). Rozhodujúce je to, kedy som rozhodnutie prevzal ja, ako účastník, ktorý chce podať dovolanie.

Príklad: Ak účastník prevzal rozhodnutie 20. septembra, lehota začína plynúť 20. septembra a končí sa 20. novembra.

Pre zachovanie lehoty postačí, ak je dovolanie v posledný deň lehoty podané na poštu, nemusí byť v ten istý deň aj doručené na príslušný súd. Samozrejme, je možné ho podať aj osobne na súde, alebo elektronicky cez elektronickú schránku.

Prečítajte si tiež: Ako vybaviť Vdovský Dôchodok?

Náležitosti dovolania

Dovolanie musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať:

• Proti ktorému rozhodnutiu smeruje.
• V akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda.
• Z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody).
• Čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Rozsah napadnutia rozhodnutia a dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Musí byť uvedené, v čom spočíva vada rozhodnutia (§ 420 CSP), resp. nesprávnosť právneho posúdenia (§ 421 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie musí obsahovať všetko, čo vyžaduje zákon a po obsahovej stránke musí byť formulované kvalifikovane. Práve preto zákon vyžaduje, aby dovolanie spísala a podala len právne kvalifikovaná osoba.

Prípustnosť dovolania

Dovolanie je prípustné len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu a len ak to zákon pripúšťa. V právnej teórii sa rozlišujú dva okruhy prípustnosti dovolania:

1. Dovolanie pre tzv. vady zmätočnosti (§ 420 CSP).
2. Dovolanie pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 421 CSP).

Dovolanie pre vady zmätočnosti (§ 420 CSP)

Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak:

Prečítajte si tiež: Ako dlho trvá priznanie invalidného dôchodku?

• Sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.
• Ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu.
• Strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.
• V tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo sa v tej istej veci už prv začalo konanie.
• Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.
• Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 421 CSP)

Podľa § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky:

• Pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
• Ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.
• Je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 však nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy (v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy); na príslušenstvo sa neprihliada. Dovolanie tiež nie je prípustné len proti dôvodom rozhodnutia.

Dovolacie dôvody

Dovolacie dôvody nadväzujú na dôvody prípustnosti dovolania podľa § 420 a 421 CSP. Zákon rozlišuje dva okruhy dovolacích dôvodov:

1. Dovolací dôvod podľa § 431 CSP - vady zmätočnosti (možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 420 CSP).
2. Dovolací dôvod podľa § 432 CSP - nesprávne právne posúdenie veci (možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva vada (§ 431 CSP), resp. právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Rozdiel medzi dôvodmi prípustnosti a dovolacími dôvodmi

Dovolacie dôvody si nemožno zamieňať s dôvodmi prípustnosti dovolania, i keď na seba nadväzujú. Prípustnosť dovolania (§ 420 a § 421 CSP) určuje dovolací súd a nie je viazaný tým, aký dôvod prípustnosti dovolania uvedie dovolateľ. Dovolací súd je viazaný len tým, ako vymedzí dovolateľ dovolací dôvod (§ 431 alebo § 432 CSP), teda vadu zmätočnosti, alebo nesprávne právne posúdenie veci.

Kumulácia dovolacích dôvodov

Kumulácia dovolacích dôvodov podľa § 420 CSP a § 421 CSP je prípustná. Pokiaľ sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 CSP, ako aj § 421 CSP a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 CSP, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Rovnako, pokiaľ sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené § 420 písm. a) až f) CSP a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená na prednejšom mieste, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Rozhodnutie o dovolaní

O dovolaní rozhoduje dovolací súd, teda Najvyšší súd Slovenskej republiky. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi, ale nie je viazaný dovolacím návrhom. Rovnako je viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil odvolací súd. Dovolací súd rozhodne o dovolaní spravidla bez pojednávania; pojednávanie môže nariadiť, ak to považuje za potrebné.

Dovolací súd môže o dovolaní rozhodnúť tak, že dovolanie odmietne, zamietne, alebo mu vyhovie.

Odmietnutie dovolania

Dovolací súd odmietne dovolanie, ak:

• Bolo podané oneskorene.
• Bolo podané neoprávnenou osobou.
• Smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
• Nemá náležitosti podľa § 428 CSP.
• Neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP.
• Nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP.

Zamietnutie dovolania

Ak dovolací súd dovolanie neodmietne, vecne ho prejedná a buď mu vyhovie a zruší napadnuté rozhodnutie, alebo dovolanie zamietne (ak nie je dôvodné).

Vyhovenie dovolaniu

Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd mu vyhovie tak, že napadnuté rozhodnutie zruší. Dovolací súd zruší aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, len ak nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolací súd môže zmeniť napadnuté rozhodnutie, ak je dovolanie dôvodné a mal za to, že sám môže rozhodnúť vo veci.

Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

Základné právo na právnu pomoc a zmeškanie lehoty

Ak zákonodarca vyžaduje na podanie dovolania povinné právne zastúpenie a zabezpečuje pre prípad nemajetnosti potenciálneho dovolateľa mechanizmus bezplatnej právnej pomoci, nemôže ísť proces jej zabezpečovania a následného zlyhania na ťarchu žiadateľa o túto právnu pomoc. Ustanovovanie advokáta prostredníctvom centra, ktoré zlyháva z dôvodov nezávislých od vôle žiadateľa, sa môže stať dôvodom, pre ktorý možno zmeškanie lehoty odpustiť (tam, kde zákon odpustenie lehoty pripúšťa).

tags: #lehota #na #dovolanie #pre #advokáta