
Skončenie pracovného pomeru je dôležitý proces, ktorý má presne stanovené pravidlá. Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) špecifikuje možné a dovolené spôsoby ukončenia spolupráce. Ak výpoveď, okamžité skončenie, skončenie v skúšobnej dobe alebo dohoda o skončení pracovného pomeru nie sú realizované podľa týchto ustanovení, môže ísť o neplatné skončenie pracovného pomeru. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na lehoty, v ktorých je možné uplatniť neplatnosť skončenia pracovného pomeru, s príkladmi a praktickými radami.
Zákonník práce prostredníctvom ustanovení § 59 až § 74 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v platnom znení špecifikuje možné a dovolené spôsoby ukončenia spolupráce dohodnuté v medziach pracovného pomeru. Ak teda výpoveď, okamžité skončenie pracovného pomeru, skončenie v skúšobnej dobe alebo dohoda o skončení pracovného pomeru nie sú zrealizované podľa citovaných ustanovení, pôjde o neplatné skončenie pracovného pomeru.
Neplatnosť skončenia pracovného pomeru nastáva, ak nie sú dodržané zákonné podmienky pri jeho ukončení.
Ak sa zamestnanec alebo zamestnávateľ domnieva, že skončenie pracovného pomeru je neplatné, má právo podať žalobu na súd.
Podľa § 77 Zákonníka práce, zamestnanec aj zamestnávateľ môžu uplatniť na súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru (výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou) najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Táto lehota je prekluzívna, čo znamená, že po jej uplynutí právo zaniká.
Prečítajte si tiež: Všetko o lehote pred odchodom do dôchodku
Z. č. 350/2022 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 11. 2022 upravili pravidlá v § 77 ZP, a to tak, že vo všeobecnosti sa na plynutie ochrannej doby podľa § 64 ods. 2 ZP pri aplikácii § 77 ZP neprihliada a ustanovila sa výnimka, kedy sa na plynutie ochrannej doby pri určení začiatku lehoty podľa § 77 ZP prihliada, avšak len v obmedzenom rozsahu - ak ide o dočasnú pracovnú neschopnosť zamestnanca.
Na predĺženie trvania pracovného pomeru podľa § 64 ods. 2 sa na účely prvej vety neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak sa pracovný pomer predlžuje podľa § 64 ods. 2 z dôvodu plynutia ochrannej doby podľa § 64 ods. 1 písm. a), zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňa ochrannej doby, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, ak by zamestnanec nebol v ochrannej dobe.
Zamestnávateľ doručil zamestnancovi výpoveď 15. júna. Vo výpovedi neuviedol žiadny dôvod, čo je v rozpore so Zákonníkom práce. Zamestnanec sa domnieva, že výpoveď je neplatná. Pracovný pomer mal skončiť 31. júla. Zamestnanec musí podať žalobu na súd najneskôr do 30. septembra, aby uplatnil neplatnosť výpovede.
Zamestnávateľ okamžite skončil pracovný pomer so zamestnancom dňa 31. júla 2021 z dôvodu údajného závažného porušenia pracovnej disciplíny. Zamestnanec s týmto nesúhlasí a domnieva sa, že dôvod nie je opodstatnený. Žaloba však musí byť podaná na súde najneskôr dňa 30. septembra 2021. V prípade na 30. september 2021 ako na posledný septembrový deň.
Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Prečítajte si tiež: Ako vybaviť Vdovský Dôchodok?
Zamestnankyni bola doručená výpoveď počas tehotenstva (ochranná doba). Pracovný pomer mal skončiť 31. decembra. Ochranná doba skončila 15. februára. Zamestnankyňa má lehotu na podanie žaloby do 15. apríla, najneskôr však do 30. júna (šesť mesiacov od pôvodného dátumu skončenia pracovného pomeru).
Neplatnosť skončenia pracovného pomeru a následné uplatňovanie si nárokov zo strany zamestnanca je situáciou, do ktorej sa nechce dostať žiadny zamestnávateľ.
Žalobu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru je možné podať v lehote 2 mesiacov. Najneskôr v posledný deň lehoty musí byť žaloba doručená súdu.
Pri príprave žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru je potrebné dať pozor na presnú špecifikáciu žalovaného zamestnávateľa. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, tá musí byť pre účely správneho žalobného návrhu v ňom určená menom a priezviskom, ďalej miestom podnikania, resp. bydliskom žalovaného zamestnávateľa a údajom o štátnom občianstve.
Ak súd rozhodne, že skončenie pracovného pomeru bolo neplatné, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy.
Prečítajte si tiež: Ako dlho trvá priznanie invalidného dôchodku?
Náhrada mzdy patrí zamestnancovi odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Náhrada mzdy patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku.
Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.
Dodržiavanie zákonných lehôt a správny postup pri uplatňovaní neplatnosti skončenia pracovného pomeru je kľúčové pre úspešné domáhanie sa práv. Zamestnávatelia by mali dbať na dodržiavanie všetkých náležitostí pri skončení pracovného pomeru, aby sa vyhli súdnym sporom a finančným stratám. Zamestnanci by mali byť informovaní o svojich právach a v prípade pochybností sa obrátiť na odborníka.
tags: #lehota #na #neplatnost #pracovneho #pomeru #priklady