Dedenie po Nevlastnom Bratovi: Podmienky a Právny Názor

Tento článok sa zaoberá dedením po nevlastnom bratovi, podmienkami dedenia zo zákona a právnym názorom na rozhodnutia notára v dedičskom konaní.

Úvod do Dedenia zo Zákona

Občiansky zákonník v ustanoveniach § 473 až 475a ustanovuje štyri dedičské skupiny dedičov. Ak sa nededí podľa jednej dedičskej skupiny, dedí sa podľa v poradí ďalšej, až do prípadu, keď ani v štvrtej dedičskej skupine neexistuje žiadny dedič. Dediť je možné na základe závetu alebo zo zákona. K dedeniu zo zákona dochádza aj vtedy, ak poručiteľ síce zanechal závet, ale opomenul v ňom neopomenuteľných dedičov.

Dedičské Skupiny a Podmienky Dedenia

Prvá Dedičská Skupina

V prvej dedičskej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré z poručiteľových detí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti a ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci. Podmienkou dedenia manželom je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa. Nie je rozhodujúce, či manželia žili v spoločnej domácnosti. V tejto dedičskej skupine neprichádzajú do úvahy ako dedičia tie osoby, ktoré s poručiteľom žili ako druh/družka. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov.

Druhá Dedičská Skupina

Dedičmi v druhej dedičskej skupine sú: manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva. Takisto ako rodič dedí po poručiteľovi, môže dediť aj osvojiteľ alebo osvojitelia. Osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti, v tejto skupine nemôžu byť samostatnými dedičmi.

Tretia Dedičská Skupina

Dedičmi v tretej dedičskej skupine sú: poručiteľovi súrodenci (pričom ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti) a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Aj títo dedičia dedia rovnakým dielom. Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom. Súrodencom je aj súrodenec, ktorý bol osvojený. Pri súrodencoch nezáleží na tom, či ide o súrodencov narodených v manželstve, alebo mimo manželstva. Ak súrodenec poručiteľa už nežije, môžu v tretej skupine zákonných dedičov nastúpiť ako dedičia potomkovia súrodencov poručiteľa, teda jeho synovci a netere. Deti súrodenca poručiteľa dedia len podiel z dedičstva, ktorý pripadol na ich rodiča (t. j. právneho predchodcu). Teda ak by poručiteľ mal po mŕtvom súrodencovi dvoch synovcov, delili by si títo iba jeden dedičský podiel - ten, ktorý by pripadol ich zosnulému rodičovi, súrodencovi poručiteľa. Deťmi súrodenca sa dedenie v tretej skupine končí.

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

Štvrtá Dedičská Skupina

K dedeniu vo štvrtej skupine prichádza vtedy, ak nededia dedičia z tretej dedičskej skupiny, teda súrodenci, ich deti ani spolužijúce osoby. To, kto prichádza do úvahy ako dedič vo štvrtej dedičskej skupine, stanovuje Občiansky zákonník. Ten hovorí, že vo štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, teda strýkovia a tety poručiteľa. Dediť teda môžu poručiteľovi starí rodičia a ich deti. V tejto dedičskej skupine môže byť každá osoba samostatným dedičom. Prarodičia poručiteľa sú rodičia otca a rodičia matky poručiteľa. Každá dvojica má nárok na polovicu dedičstva. Ak nededí žiadny z príslušného páru prarodičov, nadobúdajú ich polovicu dedičstva rovnakým dielom ich deti. V prípade, ak nededí niektorý pár prarodičov a nededia ani ich deti, v dedičskom práve sa v takomto prípade uplatňuje takzvané prirastanie podielu.

Dedenie po Nevlastnom Bratovi

Ak zomrie nevlastný brat, ktorý nebol osvojený, dedenie sa riadi príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Príklad:Dobrý deň, kto bude dediť po mojom nevlastnom bratovi? Obaja rodičia žijú, ale otec je nevlastný. Bratov biologický otec žije, no od bratových dvoch rokov s ním neudržiaval žiadny kontakt. Posledné roky svojho života brat žil u rodičov (biologická matka a nevlastný otec). Ďakujem. Dobrý deň, po Vašom nevlastnom bratovi budú dediť jeho biologickí rodičia (matka a otec).

Právny Názor na Rozhodnutie Notára

V dedičskom konaní je notár poverený súdom, aby prejednal dedičstvo. Notár postupuje podľa zákona a zisťuje okruh dedičov. Ak poručiteľ nezanechal závet, dedí sa podľa zákonných dedičských skupín.

Príklad:Dobrý deň, zaujíma ma právny názor na rozhodnutie notára v dedičskom konaní podľa zákona. Poručiteľka zomrela a nezanechala závet. Nemala deti a žila sama. Po jej smrti zostali neter a deti jej synovca. Notárka určila dedenie podľa tretej skupiny paragrafu 475 a celé dedičstvo pripadlo neteri. Synovec zomrelej prehľadnejšíčka zomrel ešte pred ňou, ostali po ňom však dve deti. Ozaj nemajú tieto deti nárok na dedičský podiel podľa odseku 2 uvedeného paragrafu?

V tomto prípade, ak zomrel synovec poručiteľky pred ňou, jeho deti (vnúčatá poručiteľky) majú nárok na dedičský podiel, ktorý by pripadol ich otcovi. Ak notárka určila dedenie len neteri, je potrebné preveriť, či správne aplikovala ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Dôležité Aspekty Dedenia

• Závet: Ak existuje závet, dedí sa podľa závetu, pokiaľ nie je v rozpore so zákonom (napr. opomenutie neopomenuteľných dedičov).
• Vydedenie: Poručiteľ môže vydediť svojich potomkov, ale len zo zákonom stanovených dôvodov.
• Odmietnutie dedičstva: Dedič má právo odmietnuť dedičstvo, ale musí tak urobiť v stanovenej lehote a bez výhrad.
• Spoluvlastníctvo: Ak je predmetom dedičstva spoluvlastnícky podiel, dedičia nadobúdajú tento podiel.
• Dlhy: Dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa, ale len do výšky nadobudnutého dedičstva.
• Dodatočné konanie o dedičstve: Ak sa po skončení dedičského konania objaví nový majetok, môže sa uskutočniť dodatočné konanie o dedičstve.
• Neopomenuteľní dedičia: Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.

Dedenie Nehnuteľností a Zákaz Drobenia Pozemkov

Pri dedení poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov alebo viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce je potrebné zohľadniť tzv. zákaz drobenia pozemkov podľa zákona č. 180/1995 Z. Tento zákon nebráni dedeniu zo zákona ako takému, ale zakazuje, aby sa rozhodnutím o dedičstve rozdelil pozemok na menšie parcely, než povoľuje zákon (pri poľnohospodárskej pôde min. 3 000 m², pri lesných pozemkoch min. Ak by rozdelením podľa dedičských podielov vznikli menšie parcely, súd nemôže potvrdiť dedenie týmto spôsobom.

Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

Vyporiadanie Bezpodielového Spoluvlastníctva Manželov (BSM)

V prípade, že Váš manžel zanechal po sebe aj majetok , súd musí najprv zistiť, či mal manžel ako poručiteľ v čase svojej smrti s Vami ako pozostalou manželkou majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve alebo nie. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ako „BSM“) v rámci dedičského konania je upravené predovšetkým v ustanovení § 195 zákona č. 161/2015 Z.z. V prípade, že notár zistí, že v konaní o dedičstve existuje majetok v BSM, musí sa vyporiadať najprv predmetné BSM. Medzi Vami a deťmi je možné uvedené BSM vyporiadať aj dohodou, ktorá nesmie odporovať dobrým mravom. Dohoda musí byť uzatvorená písomne alebo ústne do zápisnice a podlieha schváleniu súdom.

Náklady Dedičského Konania

V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. V zmysle ustanovenia § 50 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) „v konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo. Trhovú hodnotu majetku si notár určuje pomocou realitných portálov alebo vlastným odhadom. Notár si nevyhotovuje znalecký posudok.

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS

tags: #dedenie #po #nevlastnom #bratovi #podmienky