
Kolaudačné rozhodnutie je kľúčový dokument, ktorý umožňuje legálne užívanie stavby. Po jeho získaní nasleduje proces zápisu stavby do katastra nehnuteľností. Tento článok poskytuje podrobný pohľad na lehoty, postupy a súvisiace aspekty podania kolaudačného rozhodnutia na kataster, a to s cieľom uľahčiť orientáciu v tejto administratívnej oblasti.
Kolaudačné rozhodnutie je úradný dokument, ktorý potvrdzuje, že stavba bola postavená v súlade so stavebným povolením a platnými predpismi, a je spôsobilá na užívanie. Kataster nehnuteľností je verejný register, ktorý obsahuje geometrické určenie, súpis a opis nehnuteľností, ako aj údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam.
Kataster nehnuteľností je nielen verejný register, ale aj informačný systém. V katastri sa evidujú:
Kataster tvoria katastrálne operáty, ktoré sú usporiadané podľa katastrálnych území. Katastrálny operát obsahuje údaje z jedného katastrálneho územia.
Doba na vydanie kolaudačného rozhodnutia stavebným úradom je do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v obzvlášť zložitých prípadoch je to do 60 dní. Ak sa jedná o jednoduché prípady (najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania) vybavuje sa návrh bezodkladne. Ak stavebný úrad nemôže rozhodnúť do 30, resp. do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.
Prečítajte si tiež: Všetko o lehote pred odchodom do dôchodku
Po vydaní kolaudačného rozhodnutia je potrebné zabezpečiť zaevidovanie stavby alebo novostavby na obecnom či mestskom úrade. Na základe žiadosti potom mestský alebo obecný úrad vydá rozhodnutie o pridelení súpisného čísla. Z novely zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení vyplýva, že o určenie súpisného a orientačného čísla je osoba, ktorá je určená v kolaudačnom rozhodnutí, povinná požiadať do 30 dní odo dňa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia.
Každý rodinný dom, chata či napríklad murovaná garáž podlieha v zmysle zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností povinnej evidencii na príslušnom liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Na to, aby ste určitú dokončenú stavbu úspešne zapísali do katastra nehnuteľností potrebujete len správne doklady a jednoduchý návrh.
Následne už stačí len podať na príslušný okresný úrad (katastrálny odbor) v pôsobnosti ktorého sa stavba nachádza, jednoduchý písomný návrh, v ktorom uvediete, že žiadate zapísať novostavbu do evidencie katastra nehnuteľností. K návrhu priložíte rozhodnutie obce o určení súpisného a orientačného čísla novostavby a geometrický plán so zameraním novostavby.
V návrhu je potrebné uviesť aj rodné číslo fyzickej osoby alebo identifikačné číslo právnickej osoby, ktorá sa má zapísať ako vlastník novostavby - táto osoba musí byť totožná s osobou, ktorá je uvedená v rozhodnutí o určení súpisného a orientačného čísla.
Okrem už dokončených stavieb, ktoré sú právoplatne skolaudované (získané kolaudačné rozhodnutie), predmetom evidencie katastra nehnuteľností v zmysle zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností môžu byť aj stavba, ktorej výstavba sa začala, avšak nebola dokončená.
Prečítajte si tiež: Ako vybaviť Vdovský Dôchodok?
S každou existujúcou stavbou, ktorá má povahu nehnuteľnosti, možno disponovať iba ak je evidovaná v katastri nehnuteľností (existujú však určité zákonné výnimky). Aby bolo možné stavbu napr. predať, darovať alebo zaťažiť záložným právom, musí byť táto stavba evidovaná v katastri nehnuteľností. Inak takýto úkon nemožno urobiť. Nepodstatné je, v akom stupni rozostavanosti sa stavba nachádza, či ide napr. o hrubú stavbu, stavbu tesne pred dokončením alebo už dokončenú skolaudovanú stavbu. V zmysle zákona ide o stavbu vtedy, keď je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že už je zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia.
Ak chcete napr. predať rozostavaný rodinný dom pred jeho kolaudáciou, na kataster je potrebné podať návrh na zápis predmetnej rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností. Ak chcete napr. výstavbu novostavby financovať z prostriedkov hypotekárneho úveru, ktorý má byť zabezpečený záložným právnom banky na predmetnej novej stavbe, bude potrebné vykonať zápis predmetnej rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností.
K zápisu rozostavanej stavby do katastra je potrebný znalecký posudok o stupni rozostavanosti stavby, geometrický plán, ktorým dôjde k zameraniu rozostavanej stavby pre účely jej zakreslenia v katastrálnej mape, právoplatné stavebné povolenie na predmetnú stavbu. Písomný návrh na zápis rozostavanej stavby do katastra spolu s všetkými vyššie uvedenými dokumentami sa podáva na príslušný katastrálny odbor, v pôsobnosti ktorého sa stavba nachádza. Za návrh na zápis rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností sa neplatí žiadny správny poplatok. Konanie o zápise môže v zmysle zákona trvať až 60 dní.
Zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov upravuje poplatky súvisiace so stavebnými a kolaudačnými konaniami. Niektoré subjekty sú od týchto poplatkov oslobodené. Napríklad, od poplatku za vydanie kolaudačného rozhodnutia je oslobodená Národná diaľničná spoločnosť, a.s.
Správny poplatok sa určuje podľa položky 62a zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Prečítajte si tiež: Ako dlho trvá priznanie invalidného dôchodku?
Kolaudácie domov a náležitosti, ktoré na to logicky nadväzujú, aj v našej krajine veľa ľudí z roka na rok odkladá. Napokon sa stane, že ubehnú desaťročia a napriek hrozbám sankcií zostáva dom oficiálne staveniskom, rozostavanou budovou, v najhoršom prípade akoby ani neexistoval. Ako vlastne postupovať, keď potrebujete do katastra nehnuteľností zapísať staršiu stavbu? Spôsob zápisu upravuje katastrálny zákon a vyhláška ÚGKaK 79/1996 Z. z.
Žiadosť o zápis stavby do katastra nehnuteľností, ktorej vzor je zverejnený na stránkach Ministerstva vnútra SR - dokument je odlišný od žiadosti o zápis stavieb skolaudovaných po 1.
Do procesu kolaudácie vstupuje okrem stavebného úradu stavebník, vlastník stavby či vlastník pozemku. Preto je potrebné určiť, kto bude mať za úlohu kolaudáciu vybaviť. Stavebník však nemusí byť automaticky majiteľom domu. V takom prípade sa do kolaudácie zapája vlastník objektu. Rovnaká situácia nastáva, ak stavebník alebo majiteľ rodinného domu nie je zároveň vlastníkom pozemku pod stavbou. Hlavnú úlohu v celom priebehu zohráva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie.
Kolaudačné konanie sa spúšťa podaním návrhu. Po doložení všetkých potrebných dokladov oznámi stavebný úrad všetkým účastníkom konania (stavebník, vlastník stavby, vlastník pozemku - často v jednej osobe), obci a dotknutým orgánom začatie kolaudačného konania.
Stavebné úrady sú pri rozhodovaní povinné riadiť sa zákonnými lehotami, ktoré podľa § 140 zákona č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku určuje § 49 zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní - správny poriadok. V jednoduchých veciach teda, najmä ak možno rozhodnúť na základe dokladov predložených účastníkom konania, rozhoduje bezodkladne, v ostatných prípadoch je povinný rozhodnúť do 30 dní od začatia konania a v obzvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní.
V deň kolaudácie príde na stavbu, teda do vášho takmer hotového domu, komisia zo stavebného úradu. Priamo v ňom a potom v jeho okolí skontroluje nielen to, či je všetko dôležité skutočne zrealizované, ale aj to, či ste dodržali všetky podmienky určené územným plánom, územným rozhodnutím, stavebným povolením a projektovou dokumentáciou.
Stavebníkov veľmi často znepokojuje otázka, čo v prípade, ak počas výstavby došlo k zmenám predpisov. Zákon myslí aj na to. Ak v priebehu výstavby riadne povolenej budovy dôjde k zmene tých technických predpisov, podľa ktorých bola pripravovaná projektová dokumentácia, stavebný úrad žiada ich dodržanie len vtedy, ak to vyžaduje aj konkrétny predpis.
Ak stavebný úrad zistí na stavbe nedostatky brániace jej riadnemu užívaniu, určí lehotu na ich odstránenie a preruší konanie. Pokiaľ komisia nezistí väčšie nedostatky, vydá stavebný úrad v zákonnej lehote kolaudačné rozhodnutie.
Kolaudačné rozhodnutie má presne stanovený obsah.
Po získaní kolaudačného rozhodnutia si môžete vydýchnuť, ale povinnosti stavebníka sa vám ešte nekončia. Najbližšie kroky povedú opäť na príslušný obecný úrad. Následne, teda na základe kolaudačného rozhodnutia, prideleného súpisného čísla a geometrického plánu novostavby s výkazom výmer, požiada investor príslušný katastrálny úrad o pripísanie novostavby na parcelu, na ktorej je postavená.
Kolaudačné rozhodnutie je dokladom, že dom je bezpečný, zdravie jeho obyvateľov chránené a jeho prevádzka plne v súlade s požiadavkami na ochranu životného prostredia. To, že máte v rukách kolaudačné rozhodnutie, je zároveň zárukou, že sa vyhnete možným pokutám v stovkách eur a prípadne aj zbúraniu stavby, ktorá by mohla byť označená ako čierna. Dobre a legálne postavený a skolaudovaný dom nie je tŕňom v oku susedom a znižuje hrozbu susedských sporov, hádok, anonymných udaní… Jednoducho povedané, kolaudačné rozhodnutie je predpokladom spokojného spánku všetkých obyvateľov domu.
Mnohí majitelia domov si na pozemkoch budujú rozličné doplnkové stavby: garáže, altánky, záhradné domčeky, prístrešky na náradie či bicykle. Alebo bazény a pevné terasy. Ak ste pred ich realizáciou nenavštívili stavebný úrad, je najvyšší čas. Konanie o dodatočnom povolení stavby patrí do tzv. Úrad prizve dotknutých účastníkov.
Na ústnom pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním sa predkladajú:
Podľa § 81b stavebného zákona, kolaudačné rozhodnutie sa nevydá, ak nie je zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia ľudí a životného prostredia, ako aj riadne užívanie stavby na určený účel, najmä ak:
Podľa § 54 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa doručenia rozhodnutia prostredníctvom stavebného úradu.
tags: #lehota #na #podanie #kolaudačného #rozhodnutia #na