Vyvlastnenie: Podmienky a Proces v Slovenskej Republike

Slovenské obce a mestá čelia výzve, keď sú cesty v ich vlastníctve postavené na pozemkoch iných osôb. Tento stav, ktorý je dôsledkom historického vývoja a právnych poriadkov, sa snažia vyriešiť. Proces majetkovoprávneho usporiadania pozemkov pod cestami je však náročný a vyžaduje si podrobné pochopenie legislatívy a postupov.

Historické Korene Problému

Rozdrobené pozemkové spoluvlastníctvo, typické pre recipované uhorské právo, je jedným z hlavných dôvodov súčasného stavu. Po prechode majetku štátu na obce sa tento problém preniesol na samosprávy. Dôsledkom je, že množstvo inžinierskych verejnoprospešných stavieb vo vlastníctve obcí sa nachádza na súkromných pozemkoch.

Slovenské obce a mestá mali tento historický problém vyriešiť do konca roka 2020, čo sa však nepodarilo. Ministerstvo spravodlivosti SR preto pripravilo novelu cestného zákona, ktorou sa prekluzívna lehota na majetkovoprávne usporiadanie predlžuje o ďalších 10 rokov, a to do 31. decembra 2030.

Legislatívny Rámec Vyvlastnenia

Problematiku vyvlastnenia upravuje zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim. Tento zákon vychádza zo súčasnej ústavnej úpravy a je porovnateľný s úpravami v iných európskych krajinách. Upravuje vyvlastnenie z hmotnoprávneho aj procesného hľadiska.

Dôležité právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na vyvlastnenie:

Prečítajte si tiež: Podmienky vyvlastnenia

• Listina základných práv a slobôd
• Ústava Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Z.)
• Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb.)
• Zákon o vyvlastňovaní (zákon č. 282/2015 Z. z.)

Vyvlastnenie vs. Vysporiadanie Vlastníctva

Pojem "vyvlastnenie" sa často zamieňa s pojmom "vysporiadanie" alebo "usporiadanie" vlastníctva. Vyvlastnenie je však zásadný zásah do vlastníckeho práva, spočívajúci v nútenom a trvalom odňatí vlastníctva alebo v nútenom prechode vlastníckeho práva k pozemku alebo stavbe.

Vyvlastnenie je možné len vo verejnom záujme, ktorý musí byť preukázaný vo vyvlastňovacom konaní. Môže vyplývať aj zo zákona, napríklad v prípade potreby rýchlostných ciest ako verejnoprospešných stavieb. Vlastnícke právo môže byť úradným rozhodnutím trvalo odňaté alebo obmedzené v prospech vyvlastniteľa (napr. štát alebo Národná diaľničná spoločnosť).

Podmienky Vyvlastnenia

Zákon o vyvlastňovaní stanovuje prísne podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohlo dôjsť k vyvlastneniu:

1. Verejný záujem: Vyvlastnenie musí byť v súlade s verejným záujmom, ktorý je definovaný v osobitných zákonoch a musí byť preukázaný vo vyvlastňovacom konaní.

2. Subsidiarita: Cieľ vyvlastnenia nie je možné dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Musí prebehnúť tzv. ponukové konanie, kde sa vyvlastniteľ pokúsi dohodnúť s vlastníkom nehnuteľnosti.

   Prečítajte si tiež: Obrana proti vyvlastneniu

3. Súlad s územným plánovaním: Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania. Preukazuje sa to územným rozhodnutím alebo záväzným stanoviskom obce.

4. Primeranosť: Rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje. Nemožno vyvlastňovať, ak postačuje obmedzenie vlastníctva, napríklad zriadením vecného bremena.

Náhrada za Vyvlastnenie

Vlastník nepríde o svoje vlastníctvo zadarmo. Za vyvlastnenie patrí primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v dvoch formách:

• Peňažné vyrovnanie: Náhrada v peniazoch.

• Naturálne vyrovnanie: Náhradný pozemok alebo náhradná stavba. Tento spôsob má prednosť pred peňažnou náhradou, avšak vyžaduje súhlas vyvlastňovaného.

  Prečítajte si tiež: Vyvlastnenie pozemku - sprievodca

Pri vyvlastnení na účely stavieb ciest, dráh, letísk a verejných prístavov sa náhrada poskytuje iba v peniazoch.

Podkladom na určenie náhrady je všeobecná hodnota nehnuteľnosti, ktorá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada nesmie byť nižšia ako táto hodnota. Ak vyvlastňovaný nesúhlasí s výškou náhrady, môže namietať obsah znaleckého posudku.

Náhrada sa poskytne vyvlastnenému jednorazovo, v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení.

Štát motivuje vlastníkov k dobrovoľnému uzatváraniu kúpnych zmlúv o prevode vlastníctva k pozemkom, na ktorých sa plánujú stavať diaľnice a rýchlostné cesty, a to aj zvýšenou cenou (20% zvýšenie vyplýva zo zákona č. 669/2007 Z. z.).

Vyvlastňovacie Konanie

Vyvlastňovacie konanie začína na základe písomného návrhu. Prvostupňový vyvlastňovací orgán je príslušný okresný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa nachádza dotknutá nehnuteľnosť.

Ak sú splnené všetky podmienky vyvlastnenia, vyvlastňovací orgán rozhodne rozhodnutím o vyvlastnení, o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady. Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení prechádza na vyvlastniteľa vlastnícke právo k nehnuteľnosti.

Za určitých okolností je možné aj zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení a "navrátenie do pôvodného stavu". To je možné, ak sa v určenej lehote (dva roky, pri líniovej stavbe päť rokov) nezačalo s užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnila, alebo ak vyvlastniteľ nezaplatil náhradu za vyvlastnenie v lehote uvedenej v rozhodnutí o vyvlastnení.

Prístupová Cesta k Stavebnému Pozemku

Vlastník pozemku, ktorý nemá priamy prístup z verejnej komunikácie, musí zabezpečiť prístup k svojmu pozemku. Stavebný poriadok priamo neuvádza, že pred začatím výstavby musí byť zabezpečený priamy prístup k stavebnému pozemku.

Možnosti riešenia prístupu k pozemku:

• Zriadenie vecného bremena: Dohoda s vlastníkom susedného pozemku o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu.

• Nájomná zmluva: Nájomná zmluva s vlastníkom susedného pozemku, cez ktorý sa bude realizovať prístup k stavebnému pozemku.

• Kúpa časti susedného pozemku: Odkúpenie časti susedného pozemku na zabezpečenie prístupu.

• Nájom susedného pozemku: Nájom susedného pozemku alebo jeho časti. Ide o dočasné riešenie s najmenšími právnymi zárukami.

Časté Otázky a Problémy

1. Vyvlastnenie pozemku obcou:

Obec môže vyvlastniť pozemok len vo verejnom záujme a za primeranú náhradu. Verejný záujem musí byť preukázaný vo vyvlastňovacom konaní. Ak na pozemku nie je zapísané vecné bremeno, nikto sa nemôže bez súhlasu vlastníka na ňom pohybovať.

2. Konanie urbariátu bez súhlasu vlastníka:

Ak urbariát konal bez súhlasu vlastníka pozemkov, môže to znamenať zásah do jeho vlastníckych práv. Je potrebné preveriť, či konanie urbariátu bolo v súlade s jeho stanovami a právnymi predpismi. V prípade, že urbariát požiadal o náhradu alebo prevod pozemku bez vedomia a súhlasu vlastníka, je možné podať námietku proti takémuto konaniu.

3. Zmena územného plánu:

Ak obec zverejnila návrh územného plánu, ktorý zasahuje do vlastníckych práv, je možné podať písomnú námietku voči návrhu. Ak obecný úrad nereaguje, je možné obrátiť sa na okresný úrad alebo súd.

4. Vyvlastnenie časti pozemku na cestnú komunikáciu:

Ak obec chce vyvlastniť časť pozemku na zriadenie cestnej komunikácie, je možné podať námietky a pokúsiť sa dohodnúť s obcou o menšom rozsiahu vyvlastnenia. Je dôležité zabezpečiť primeranú náhradu zohľadňujúcu trhovú hodnotu pozemku.

5. Odkúpenie pozemku obcou:

Ak obec má záujem odkúpiť pozemok, vlastník nie je povinný na ponuku pristúpiť. Ak sa vlastník obáva vyvlastnenia, je dôležité vedieť, že vyvlastnenie je možné len na základe zákona a za podmienok stanovených zákonom, pričom musí byť zaručená náhrada vo forme spravodlivej sumy.

6. Stavba požiarnej zbrojnice na cudzom pozemku:

Ak starosta obce postavil bez povolenia budovu požiarnej zbrojnice a zasiahol do súkromného pozemku, je potrebné namietať, že obec nemá súhlas so zriadením cesty cez pozemok.

7. Rozhodovanie o urbárskych pozemkoch:

Ak obec vlastní 95 % urbárskych pozemkov, ale štyria vlastníci odmietajú predať zvyšné percentá, riešením je uzatvorenie dohody o vecnom bremene s právom prechodu a prejazdu. Ak sa vlastníci nehnuteľností obrátia na súd so žalobou o zriadenie vecného bremena, súd ich žalobe s najväčšou pravdepodobnosťou vyhovie.

tags: #vyvlastnenie #podmienky #a #proces